Nedokázala som si ani poriadne uvedomiť čo sa to deje. Stála som tu, v parku, ktorý začínal naberať farby jesene s najdôležitejšími mužmi v celom mojom živote. Dúfala som, že toto všetko je len sen a ja sa onedlho prebudím a budem vo svojej posteli. Keby bolo ešte lepšie Harry by bol vedľa mňa ale to by bol ďalší sen.

,,Čo tu robíš?" nedokázala som zo seba vydolovať nijakú súvislú vetu. Môj dych bol veľmi divoký a tiež aj telo tak začalo reagovať. Kolená sa mi triasli a ruky tiež. Harry, ktorý sa nedal odbiť a po ceste si preplietol prsty to musel cítiť tiež.

Bolo ťažké mu po toľkých rokov opäť čeliť tvárou v tvár. Nebolo to ako naposledy – mladé ja sa mu pozeralo do tváre s nehynúcou láskou. V tej dobe bolo všetko dokonalé. No teraz už nič nie je také ako predtým.

,,Videl som ťa v televízií s ním," bradou kývol ku Harrymu. Môj pohľad sa na chvíľu zabodol do Harryho po mojom boku a zistila som, že on nebol zmätený a šokovaný. Bol naštvaný. Mala som pocit, že keby sa nedržal skočí po ňom a ukáže tej jeho mužnej tváričke. Kričal by na neho čo tu robí, ako to že tu je. Ale ukázal by mu najmä kvôli našej minulosti. Harry ma považoval za silnú pretože som to všetko zvládla sama ale za čo považoval Denisa? Zbabelec. Za to ho považoval snáď každý kto pozná náš príbeh. Ale bolo to hlavne o sklamaní, že aj po toľkých spoločných chvíľach zabudol na mňa a jeho blížiacu sa rodinu lebo si chcel ešte chvíľu užívať. ,,a nedokázal som ťa nevyhľadať a nepozrieť."

,,Takže si sa prišiel pozrieť? A načo mi povedz? Na mňa a môj nový život bez teba? Si tu, vidíš ho tak teraz vypadni ako si to spravil pred piatimi rokmi." odvrkla som snažila sa vyznieť čo najpresvedčivejšie no moc mi to nešlo. Slzy sa mi drali na povrch stále viac a viac a ja som nevedela čo robiť. Stála som tam a pozerala na človeka, ktorého som poznala ako vlastnú dlaň, milovala ho celým srdcom a nikdy o ňom nepochybovala. A teraz? Nenávidím ho, nenávidím otca moje dcéry. On už ani jej otcom nie je. Bude ním niekto lepší, sto krát milší a neutečie len čo mu poviem o mojom tehotenstve.

,,Chcem vidieť moje dieťa!" povie a ja s neveriacim pohľadom pokrútim hlavou.

,,Päť posratých rokov si sa oňho nezaujímal a teraz taká radikálna zmena. Čo ťa to k tomu viedlo? Videl si, že som v televízií z niekým kto je viac sexi ako ty? Je úspešnejší? Je bohatší?" nechápala som tomu avšak on mi vpálil odpovede na moje otázky priamo do tváre.

,,Nie to ty si vypočítavá mrcha ktorá ide po jeho prachoch a sláve. Mne je ukradnutý, chcem len vidieť svojho syna Sofia! Mám na to právo!"

,,Po tomto nemáš právo na nič Denis! Keby si bol pri mne, neodišiel by si, vedel by si, že mám dcéru!" zakričala som na neho a jeho výraz zmäkol. Nachytala som ho a on to pochopil, že opäť sklamal. ,,Nie si jej otec, ten ma dávno opustil a sklamal. Je mi jedno že je z polovice tvoje, nechcem jej zničiť život tvojím príchodom."

,,Ako by si jej ho zničila mi povedz? Iba by sa vylepšil. Bol by som opäť pri vás a mohli by sme byť rodina. Tak ako sme si to plánovali na začiatku." Povedal a ja som nedokázala uveriť jeho slovám. Myslel si, že by sme mohli byť aj po takej dobe spolu? A mohli? Dokázala by som mu odpustiť čo mi spravil, tie noci trápenia, prebdené noci pri malej Dee a mnoho ďalšieho kedy mal byť po mojom boku a nebol?

,,Nie som si istá, či by ťa po chvíli neomrzela tá nová zmena starostlivosti a zodpovednosti a zvona neodišiel. Nezniesla by to a nepochopila. Dee je veľmi citlivá a dokáže sa rýchlo na niekoho nadviazať. A ešte by sa to zintenzívnelo keby sa jednalo o jej otca." Svoje ruky si založím na prsia a ošívam sa len aby som sa nepozrela do jeho tváre, ktorá sa nezmenila.

Vlastne ani on celý sa nezmenil. Stále to je ten sexi chalan do ktoré som sa zamilovala po prvé ale bol oveľa mužnejší. Bolo vidieť, že veľa hodín strávil v posilňovni, pretože jeho ramená nabrali objemu, jeho svaly veľkosti a tiež sa zvýraznili tehličky, ktoré môžem vidieť cez upnuté tričko. Je podstatne vyšší ako predtým. Pred piatimi rokmi sme si boli vyrovnaný avšak teraz je o pol hlavy vyšší.

,,Neodišiel by som, zmenil som sa a ty to musíš pochopiť. Chcem patriť do jej života. Možno je zlé, že som nevidel jej prvé kroky, nepočul prvé slová ale chcem tu pre ňu byť keď pôjde prvý krát do školy, keď sa bude učiť čítať a písať, odháňať nápadníkov. Proste tu chcem byť pre ňu ako dobrý otec a aj pre teba ako vzorný manžel. Tých päť rokov čo som pri vás nebol som nevedel nájsť sám seba ale viem že patrím ku vám a vy ku mne." Povzdychla som si a premýšľala nad svojou odpoveďou. Nevedela som čo urobiť, či mu odpustiť alebo ho poslať do horúcich pekiel.

,,Tým, že si sa tu takto zjavil si ma šokoval a ja tvoje slová neviem či myslíš vážne. Potrebujem si všetko dôkladne premyslieť."

,,Chcem aby si vedela, že ťa skutočne milujem a vždy som ťa miloval. Len ma ovládol strach ale som tu a chcem čeliť všetkým problémom s vami." Prikývla som a kývla hlavou na Harryho. Spolu sme obišli Denisa a v tichosti sa vydali ku ceste. Tam sme si zastavili taxík a nechali sa odviesť na moju adresu domov, kde som dúfala bude pokoj.

Harry's point of view:

Moja myseľ v čase odkedy sa tu objavil Denis prestala pracovať. Nemyslel som pokojne, všade sa len vyskytovali hrubé slová a krik, ktorý hovoril čo všetko spravil Sofií a malej Dee. Chcel som aby skončil veľmi zle, niekde hodený pod auto alebo pod vlak. Hocičo len aby zmizol on a s ním aj trápenie, ktoré sa teraz musí vracať Sofií do hlavy.

Nechcel som aby sa trápila, nie kvôli nemu ale nemal som najmenšieho tušenia ako to spraviť. Bol som len jej opora po psychickej aj fyzickej stránke.

Jej trápenie mi spôsobovalo bolesť na duši. Keby vedela, že náš vzťah pred ním a jej rodičmi nie je divadlo a skutočne by ma milovala nebrala by si to tak vážne. Nebola by sama, Dee by mala otca a o Denisa by sa nestarala. Maximálne by ju zaskočilo jeho náhly objav ale nič iné. Pretože Dee by otca mala.

,,Sofia, nemysli na to. Zavezieme ťa domov a pôjdeš si ľahnúť dobre? Si stále mokrá a toto stretnutie po rokoch ti neurobilo dobre. Ja zoberiem Sebyho a tiež pôjdeme." Povedal som jej a ona prikývla. Ležala opretá hlavou o moje rameno a ja som sa nijako nevzpieral.

Keď sme prišli pred jej byt spolu sme vystúpili a ja som zaplatil za odvoz. Sofia sa tvárila ako v tranze, nevnímala nič okolo nej.

,,Mami! Mami! Babka aj s dedkom už chcú ísť domov!" pribehla ku nám malá Dee keď sme otvorili vchodové dvere. Sofia sa bez slova zohla do podrepu a zobrala svoju dcéru do objatia. Periférnym videním som videla príchod jej rodičov a môjho syna do chodby pozerajúc na dianie tu – ich plačúcu dcéru v náručí s ich vnučkou.

Prešiel som ku nim s úmyslom im to vysvetliť.

,,Objavil sa v parku Denis, určite viete o koho sa jedná. Spravil scénu a nárokoval si miesto v ich živote."

,,Harry, ochráň nám ju. Nech sa javí akokoľvek silne je citlivá a nechceme aby sa jej nič stalo. A Denisa ku nej nepúšťaj." Prikývol som a oni sa rozlúčili so svojou vnučkou a dcérou a po upozornení nech sa šetrí a dáva na seba pozor odišli.

,,Seby, aj my pôjdeme. Teta Sofia si musí oddýchnuť a Bee pôjde s ňou, všakže?" Bee rýchlo prikyvovala a ja som sa usmial. Tí dvaja malí krpci ešte odišli do detskej izby, zatiaľ čo som ja išiel uložiť Sofiu.

,,Vyspi sa. Bude ti lepšie. Zajtra by sme si zavolali a prišiel by som a spravili by sme si pekný deň. Platí?" prikývla a ľahla si do postele. Zakryl som ju perinou až po bradu a ona okamžite zatvorila oči a pomaly upadala do spánku.

,,Bee," kľakol som si ku nej v detskej izbe do ktorej som prišiel. ,,Daj na mamičku pozor. Zajtra jej bude lepšie. Zajtra ráno sa pekne vyspinkáte a potom sa vyberieme niekam na spoločný výlet, dobre?" s úsmevom prikývla a o pár minút zamykala za nami dvere.

Na Sebyho aute p ceste domov som odpovedal len stručne a hneď ich vypúšťal von.

,,Coco, ulož Sebyho do postele a zostaň pri ňom. Zaplatím ti dvojnásobok len tu buď. Ja si musím ešte niečo vybaviť. Neviem keby sa vrátim." Vychrlil som zo seba pred Coco a dal Sebyho rúčku do tej jej. Prikývla a pobrala sa do domu zatiaľ čo ja som sa otočil a naštartoval auto.

Mal som jeden presný cieľ. Vybiť si tú zlosť naňho.