✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

„Ako dlho tu už sedíš?" Suk Hwan podišiel k jednej z mnohých stoličiek v čakárni. Gen skláňala hlavu, prsty sa jej naďalej triasli. Dlaňami objímala plastový kelímok, v ktorom jej chladla káva.

„Odkedy sme sem prišli," suchopádne odvrkla.

„Mal som po teba niekoho poslať. Bol by som tu, ak by mi plány neskrížila tá prekliata služobná cesta," skĺzol na vedľajšiu stoličku.

„Nešla si ani domov? Tri dni prečkávaš na chodbe?"

„Nie vždy, občas som aj na izbe."

„Áno, a tam si ničíš chrbát spaním v nepohodlnom kresielku."

„Keby mám hoci aj spať na zemi, neopustím ho, Hwanie."

„A novinky? Ako sa k tomu vyjadrili doktori?"

„Môže to trvať týždne," utrápene vyriekla, „ba mesiace. To presne nevedia. Vraj to bude chcieť veľa času, kým sa plne zotaví. Je to beh na dlhú trať. Dokonca mi povedali," tuhšie zovrela kelímok a potlačila do úzadia slzy, „že sa už prebrať nemusí. Že môže takto spať naveky. Je to však plnohodnotný život, Hwanie? Neospravedlňujem jeho činy, no nevyviedol nič také, aby si zaslúžil podobný osud."

„Ja viem," ochotne jej ponúkol svoje plece, aby doň skryla tvár a jemne ju pohladil po sivých vlasoch, „ja viem, Gen~ssi."

Dni naozaj plynuli pomaly, najmä v priestoroch nemocnice. Keď sem prvýkrát prišli so Suk Hwanom, takmer prerazila dvere od operačného sálu. A potom, ako videla Yoongiho bezvládne ležať na lôžku obmotaného v gázach, obraz sa jej mihom rozostril.

Akoby spal, ale inakším spánkom než obyčajne. Bol napojený na toľké prístroje, že ich Gen nedokázala zrátať. Srdce mu síce bilo, avšak rovnako podstná časť - jeho duša, akoby už bola preč.

Mala veriť svojmu neomylnému šiestemu zmyslu. Ak by prišla skôr, hádam by ho zvládla zachrániť.

No Suk Hwan sa nemýlil; kým by prehľadala Soul, zabralo by jej to aj niekoľko týždňov.

Ak by som neodišla v ten predposledný deň a ak by som ho neuposlúchla, nič z toho sa nemuselo stať...

„A čo ten pes? Našla si preň miesto?"

„Hoseok s Anoki mi sľúbili, že na Hollyho dozrú."

„Prepáč, ale vieš, že by u mňa nemohol byť. Mám alergiu na chlpy," ospravedlňoval sa, „v tú noc som minul snáď všetky vreckovky, ktoré si nestihla minúť ty."

„Neobviňuj sa. Nemôžeš za to," utrela si stekajúce slzy.

„A ty zas nemôžeš za toto. Nič z tohto si nezapríčinila ty, Gen. Som si istý, že keď sa Yoongi prebudí, sám ti povie, čo sa stalo. Vravela si mi, že je často nepozorný. Ako kráčal cez cestu, možno sa zabudol obzrieť..."

„Suk Hwan, prosím. Neutešuj ma," pritiahla si kolená pod bradu, „momentálne neexistuje nikto na svete, kto by mi dokázal vyvrátiť moju teóriu. Prepáč. Nemusíš tu strácať čas; choď domov a odpočiň si. Po tej služobke musíš byť unavený."

„Stále mám dosť síl, aby som zostal s tebou. Nechcem, aby si tu bola sama."

„Misun sa tu dnes zastaví."

„A hovoríš mi pravdu, alebo sa ma len snažíš zbaviť?"

„Prečo by som sa chcela striasť môjho najlepšieho kamoša, hm? Iba si myslím, že si po tých náročných dňoch zaslúžiš trochu relaxu. Nič viac."

„A kedy Misun príde?"

„Zhruba okolo štvrtej."

„Ostatní neprídu?"

„Nie. Majú dosť vlastných problémov, ktoré musia najskôr vyriešiť," pomykala plecami. „Jungkook má živé vystúpenie v nejakej televíznej show, takže tam nesmie chýbať, Sara a Jimin sa chystali do Pusanu na predĺžený víkend a nechceli pokaziť výlet Jisungovi. Namjoon to Vii radšej ani nepovedal. Sám príde zajtra aj s Hoseokom, Anoki a Jinom. Soa má dôležité pojednávanie, na ktoré sa pripravovala posledné mesiace."

Nakoniec Suk Hwana prehovorila, aby šiel domov.

Spokojne si vydýchla. Niežeby o prítomnosť niekoho blízkeho nestála, no sama na tom nebola najlepšie. Ľahko sa poddala potokom sĺz, alebo sa strácala v spomienkach, ktoré získala v milovanom Tägu. Iba jej duša vedela hodnoverne opísať túžbu, s akou by sa tam vrátila.

Yoongiho rodičia sa taktiež chystali prísť, lenže kvôli zdravotným ťažkostiam jeho otca to, bohužiaľ, museli preložiť na dobu neurčitú. Možno bude lepšie, ak ho takto neuvidia. Už mne to trhá srdce...

Ťarbavo sa presunula do jeho izby, kde napodiv nezinkasoval spolubývajúceho. Od jej posledného odchodu sa nič nezmenilo. Yoongi sa ani o milimeter nepohol, vlasy mal rovnako spadnuté do čela ako predtým.

Kvety na nočnom stolíku, čo priniesla predvčerom, už začínali vädnúť.

Strávila tu ďalšie dve hodiny. Z tranzu, kedy sa pristihla, že sa k Yoongimu prihovára, ju vyviedla až prítomnosť zdesenej Misun.

Tá sa k Yoongiho lôžku prirútila rýchlosťou svetla, zababušená do objemnej páperovej bundy s bohatou umelou kožušinou okolo krku. Na topánkach sa jej zachytili pozostatky snehu, o ktorom nemala Gen ani poňatia. Bola tu zavretá už tak dlho, že mesto za stenami ledva spoznávala.

Misun držala chudobnú, akoby ošklbanú, kyticu červených ruží. Oči jej rýchlo kmitali po nemocničnej izbe.

„Ahoj," pozdravila ju roztrasene.

Podišla bližšie a kvety šlampetne uložila do malej vázy.

Do očí sa jej tisli ďalšie a ďalšie slzy. Prežila s ním toľko skvelých zážitkov, veľa sa spolu nasmiali. Bol veľmi inšpiratívnym človekom, od ktorého sa snažila učiť. Poznala ho osem rokov a to bolo fakt dosť na to, aby si ho obľúbila tak, ako nikoho iného.

„Ach, Yoongi," ruka jej vystrašene vystrelila k ústam. Modriny, podliatiny a menšie nedokonalosti spôsobené tou tragickou udalosťou, na ňom boli viditeľné ako atrament na papieri. Obväzy na jeho chudých končatinách div že neovísali, pery mal mierne pootvorené.

„Misun, som rada, že si prišla." oslovila ju Gen, aby odbúrala nepríjemnú atmosféru.

„Kedykoľvek. Naozaj kedykoľvek," prikyvovala a ponúkla Gen kamarátske objatie. „Je to strašné, Gen~ssi."

„Aspoň ho už nič nebolí, Sun," pošepla jej, „viem, že vy dvaja ste si boli blízki."

„Bodaj by si pri tom všetkom mohla byť," nakrátko sa usmiala, „zamilovala by si sa doňho ešte viac. Bol mi ako starším bratom a vlastne, zrazu som ich získala hneď o štyroch navyše. Yoongi mi dal mnohé cenné rady, naučil ma chodiť v neznámych vodách a zakaždým sa ma pokúsil rozosmiať, aj keď to nebola jeho silná stránka."

Gen sa zmohla na pozorné počúvanie, avšak jej jazyk protestoval formulovať slová, ktorými by jej monológ mohla osviežiť.

„Ak by som vedela, že znova upadol do svojich starých problémov, pomohla by som ti, Gen. Predtým mi s tým helfli chalani a spolu sme to ako-tak vyriešili. No keď sa nad tým hlbšie zamyslím," zrazu sa zapozerala na Gen, „mal motiváciu neurobiť ďalšiu hlúposť. Vtedy predsa spoznal teba, nechcel to skončiť."

„Si si tým istá, alebo ma len chlácholiš?"

„Obe vieme, že ty chlácholenie nepotrebuješ. Obdivujem ťa, že to sama takto zvládaš. My sme boli piati, ale takmer nás to položilo. A ty si s jeho démonmi bojovala osamote...
To je hrdinstvo."

„Tomu sa vraví láska, Misun. S hrdinstvom to nemá nič spoločné."

„Podľa mňa má..."

Obe sa na istý moment odmlčali, nechali vypĺňať ticho iba chrčaním nemocničných prístrojov a Yoongiho plytkým dychom. Vonku začalo husto snežiť, obloha stmavla do tmavosivej.

„On sa preberie, Gen~ssi. V tomto mi môžeš veriť."

„To nemôžeš vedieť."

„Ale áno," preložila si pyšne ruky na prsiach, „on má totiž skvelý dôvod zobudiť sa."

„Od toho to..."

„A navyše," prerušila ju, „Yoongi by nadlho nenechal Min Hollyho s inými ľuďmi. Ani v prípade, že sa jedná o Hobiho."

~

✧ [ʏᴏᴏɴɢɪ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Yoongimu šľa prasknúť hlava od predstáv monštier, čo sa k nemu potichu zakrádali. Tušil, že nie sú skutočné, ale jeho poznanie nikam neviedlo. Naďalej sa zvíjal v akejsi vytúženej agónii, že presne to si aj zaslúži. Avšak niekde v kútiku podstaty priahol po tom, aby sa Gen vrátila a vyslobodila ho spod krutosti vlastnej mysle. Aby ho zachránila a ušla s ním kamkoľvek, kde by ho výčitky nedobehli.

Dúfal, vážne dúfal, že v posledný deň jeho osobnej výzvy príde sama od seba. Objaví sa na prahu jeho dverí aj napriek jeho predošlému verdiktu. Síce ju nechal ísť a nikdy by jej nechcel siahnuť na slobodu, no druhá časť jeho srdca ju mimoriadne potrebovala. Bola jeho najväčším svetlom, čo plašilo vyziabnuté pahýle zákerných tieňov. Ona bola liekom na jeho rany; liekom jeho ubolenej duši. Bolo by však od neho neskonale sebecké, nechať si ju pre seba.

No aj tak sa každú minútu modlil, aby ho jeho jediný anjel prišiel vyslobodiť od tých pomyselných reťazí, čo sa mu sťahovali okolo hrdla i zápästí.

Nestalo sa.

Takmer celý deň strávil zamknutý v jej starej izbiedke. Prechádzal sa sem a ta, hľadel z okna na slnkom zaliaty Soul, neprestajne hypnotizoval jej telefónne číslo s myšlienkou že sa premôže a zavolá. Ona tak stihla urobiť už niekoľkokrát, ale Yoongi bol príliš zbabelý na to, aby hovor prijal.

Holly ho sprevádzal všade kam jeho kroky zamýšľali dopadnúť. Držal sa ho ako kliešť; ako druhá silueta, ležal mu v lone, šťuchal doňho studeným ňufákom, aby ho odbremenil od nebezpečných nápadov.

Yoongi sa za dvere vedúce na chodbu neopovážil nazrieť. Už predtým počul ako sa za nimi hromadia fantómovia jeho najhorších vidín. Ako sa pazúrmi snažia dobyť dovnútra, ako ich hlas sipí a stoná v hnilobných hlasivkách. Možno ani nemali hlasy, no zároveň akoby za nich vieruhodne tlmočil samotný prievan.

Čo ak... Čo ak ju už nezískam späť? Naveky odíde z môjho života a ja tu..

... zomriem.

No nič lepšie si aj tak nezaslúžim. Prečo na ňu potom neustále myslím?

Od Gen mu prišiel ďalší hovor.

Zaváhal. Jeho palec sa už-už presúval po obrazovke, ale tesne na záver si to rozmyslel.

Nie, Yoongi. Robíš to pre ňu, nie pre seba. Takto to bude najlepšie. Uvidíš.

Jeho neodbitné myšlienky sprevádzal aj ťaživý bôľ na srdci, čo v posledných dňoch vzrástol aspoň o dve čísla.

„Zachráň ma, Gen~ssi," prosil s prstami silno zaborenými vo vlasoch.

Taký zbabelec, taký naničhodník, čo sa bojí vlastného tieňa...

Taký si vôbec nezaslúži pomoc a záchranu už vonkoncom nie...

~

Až podvečer sa rozhodol, že sa predsa len premôže a pôjde von. Hollyho vypustil na záhradu s prístupom dovnútra. Tmavému domu následne venoval dlhočízny pohľad ako keby sa sem nemal už nikdy vrátiť.

Zabudol si so sebou vziať bundu, no zima mu neprekážala. Skôr mu boli na obtiaž tie desivé bytosti, čo sa neohrabane ukrývali za suchými stromami a mliečnymi guľatými očami sa zabodávali do jeho osoby.

Vieš predsa, že existujú iba v tvojej hlave, že?

Lenže ani formulka tohto typu mu nepomáhala v tom, aby svoju úzkosť zahnal.

Prenasledovali ho, konštantne sa k nemu približovali, načahovali sa za jeho rukami a chňapali po jeho členkoch.

Pri nočnej prechádzke, prekvapivo, nestretol žiadnych ľudí. Možno aj tí sa mu neuvedomele vyhýbali, alebo si len vyberal trasy, ktoré iným smrteľníkom nezaváňali.

Zo svojho vrecka vytiahol mobil, ktorý v posledných hodinách žmolil v dlaniach prakticky furt a zas oťapene zízal na to povedomé telefónne číslo.

A kvôli čomu? Kvôli láske? Ts, v tomto by mala ísť láska bokom...

Či?

...

Ako len zmeniť minulosť, Yoongi? Keď nájdeš správnu odpoveď, potom ti budem schopná odpustiť.

...

Zmeníš ju tak, že si nájdeš niekoho druhého. Niekoho o dosť lepšieho. S ním zabudneš na ten otrasný čin, ktorým som ťa zničil.

Sám tomu bludu neveril. Ani Gen jeho slovám neverila, zbrojila sa proti nim a nechcela im nijako uveriť. Ale nakoniec...

Čo ak uverila?

Alate.

Caim.

V ten deň som pochopil významy oboch, avšak dlho som sa ich filozofie nedržal. To je pre mňa tak typické.

Si obyčajný zbabelec...

Alate.

Caim.

Stratil som ťa prirýchlo, či to bolo už tak dávno? Niekedy nadobúdam pocitu, že prítomnosť trvá celú večnosť a niekedy, že uteká svižnosťou svetla. Je to celkom ako pretek. Raz zrýchliš, neskôr spomalíš, potom pred finišom začneš šprintovať. A na konci... Na konci jestvuje iba tma. Nie víťazstvo, nie medaila. Iba krvilačná tma.

Yoongi tvrdohlavo odložil svoj mobil. Vo vrecku mu bude najlepšie, nebude sa aspoň naďalej zbytočne rozptyľovať. Lenže Gen mu spred očí nikdy nezmizla. Aj bez fotografie ju mal priamo pred nosom, no zatieňovali ju najmä obrazy, ktoré si ukrajovali z jeho zoru až príliš široký záber.

Chytro sa obzrel cez svoje plece a videl tie najnechutnejšie výplody vlastnej fantázie. Toto neboli prosté čierne vyziabnuté potvory, čo naňho doma primitívne polovali. Tieto boli ohyzdnejšie; z vycerených tliam im kvapkali lepkavé sliny. Oči mali väčšie a vypuklejšie, hnáty dlhšie a torzá vychudnuté až na kosť.

Takto navonok sa ich ani tak neľakal, ale v duši mu strach zvieral orgány.

Stvory to boli obrovské, približovali sa k nemu pomaličky, avšak nikdy, ani na sekundu, nezastali. Yoongiho kroky sa zdali byť čoraz kratšie, akoby im nemohol uniknúť.

A možno vážne nemohol.

Rozhodol sa teda nespúšťať svoje nočné mory z dohľadu. Čelil im zoči-voči, cúval až kým nevošiel na asfaltku. Neobzrel sa, či náhodou nejde auto; veď by ho predsa začul. Sluch mu ešte dobre slúžil.

Veď akonáhle by ich spustil z očí, bol by koniec...

A on sa konca príšerne bál.

Usiloval sa vybaviť si v mysli obraz Gen, ale ohavné stvorenia dostatočne rozptýlili jeho myseľ. Pravou rukou ohmatal hrany mobilu, aby sa cítil bezpečnejšie.

Lenže skôr ako sa stihol väčšmi zamyslieť nad stratégiou porážky svojich odvekých nepriateľov, čosi doňho ohromne nabúralo, oslepilo ho žiarivé biele svetlo a on tým silným nárazom prišiel o dych.

Ležal na zemi neschopný pozviechať sa, neschopný naďalej bojovať. Zaprel sa rukami, no ihneď ho znova privítalo objatie cesty.

Stvorenia k nemu hravo priskočili. Týčiac sa nad ním ako praví víťazi; krvavé páchnuce sliny Yoongimu dopadali na mrazom ošľahanú tvár.

A potom si už len pamätal tie ostré tesáky, čo sa mu zaborili do jemnej kože krku. Síce rýchlo, no neboli až také ostré, ako si myslel. Boli pomerne tupé a každý jeden hryz bol bolestivejší.

~

hello guys!

jeden človiečik ma motivoval k tomu, aby som si dnes dala kúpeľ a hádajte čo? prinášam vám ďalšiu kapitolu! yaaay, hope you're happy~

konečne sme mali aj pov yoongiho a kvázi sme sa vrátili v čase... teda počas celej kapitolky sme pozadu v čase, cca tesne pred časťami v Pusane. timeline paper airplanes je naozaj spešl a ani sa nepýtajte, aký som v tom guláš mala ja.

a keď už sme pri tom guláši, pripravovali ste ho niekedy z diviny? konkrétne z jeleňa? ja som si to dnes vyskúšala, mala som premiéru a je to fakt dobré. teda, trochu som to prehnala s chilli papričkami, ale ja nemôžem za to, že milujem spicy food 🥴🌶️

anyway, nezabudnite sa mi zdôveriť aké máte z tejto časti dojmy. na scéne sa nám objavila aj misun, ktoré nám prezradila trochu z vlastného pozadia, hehe.

please stay safe and amazing!

sga. ( ꈍᴗꈍ)