✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Bodaj by mohla byť hrdzavým lístím, ktoré sa po dopade rozloží a vstrebe do zeme. Kiež by aj ona mohla prispieť k obnoveniu cyklu, ktorý raz bude kobercom pre jarné prvosienky. Avšak takto to vôbec nefungovalo. Ani vtedy, keď Gen pomaly ale isto umierala. Duša sa jej rozkladala od žiaľu, ktorý jej zvieral dokaličené srdce.

Kde som len urobila chybu? Kde urobil chybu on? Vzdal sa a nechal ma tu samú... Dal mi akúsi pomyselnú voľnosť, no vlastne ju skôr udelil sám sebe.

Nemohla ho stratiť a koniec koncov práve ona pustila jeho ruku. Nedokázala si to odpustiť, ale k ničomu inému ich vzťah ani nesmeroval.

Niet dobrej úrody tam, kde nie je nič než vypriahnutá zem.

A Yoongi sa, bohužiaľ, nadovšetko poddal okolnostiam. Desil ju; najmä tie prázdne reči ohľadom jeho zvláštnych vidín, čo sa k nemu po stenách zakrádajú a drzo sa mu vyškierajú do tváre.

„Priniesol som ti čaj," Suk Hwan bol momentálne jej najväčšou oporou a bola mu za to náležito vďačná. Ak by mala dostatok síl, bez váhania by sa mu hodila okolo krku.

Staral sa o ňu ako ten najlepší starší brat; bol jej duši blízky ako len málokto a nechal ju tu bývať, keď odišla od Yoongiho. Suk Hwan bol skrátka ozajstným priateľom v núdzi.

S plastovým podnosom prešiel cez Genine vankúšové kráľovstvo. Sedela na obloku ako kedysi v rušnom Berlíne. Zvyk je železná košeľa.

„Gen," ruka dopadla na jej ovisnuté plece. Gen v myšlienkach letela iba k jednému človeku, o ktorého sa posledné dni najväčšmi strachovala. Človek, ktorý jej spôsoboval čoraz viac neznesiteľnejší bôľ. A keď už si konečne myslela, že nemôže prísť nič horšie, zákernosť ju znova preľstila.

„Hwanie, on má vypnutý mobil," zamrmlala frustrovane.

„Možno potrebuje čas," napadlo mu sprvu, „my muži potrebujeme viac času na to, aby sme vstrebali nové informácie. Uvidíš, že ti čoskoro zavolá a všetko sa nakoniec vysvetlí. Lepšie dievča ako teba by už sotva našiel..."

Suk Hwanove slová boli povzbudzujúcim palivom pre jej uši, no priveľmi im neprepadávala. Nemohla sa plne sústrediť na jeho chvály, nakoľko ju trápili vzrastajúce obavy. Ona poznala Yoongiho najlepšie a tušila, že minule si nerobil žiadne žarty. Pri pohľade do jeho očí jej to bolo jasné.

„Na, napi sa. Za celý deň si vyprázdnila sotva dva poháre. Pokiaľ to takto pôjde ďalej, budem ťa musieť vziať na pohotovosť."

„Som v poriadku," prijala od neho hrnček čierneho čaju.

„Pridal si tam aj alkohol?"

„Štipku. Naštartuje ťa to. Viem, že to, čo zažívaš nie je vôbec príjemné, no vzchop sa. Keď tu budeš celé dni vyplakávať do vankúša, vysedávať na obloku či míňať moje drahocenné zásoby sušienok a vreckoviek, len ťažko niečo zmeníš."

„A v tom je ten háčik," povzdychla si, „ja nič zmeniť nedokážem."

„Pozri," Suk Hwan oblapil svojou veľkou dlaňou jej studené prsty a zahľadel sa na ňu: „Viem, že si dala Yoongimu šancu, ktorú sa rozhodol nevyužiť. Viem aj to, že ťa to, pochopiteľne, veľmi trápi, pretože ho stále miluješ, no on o to zjavne nestojí. Rozhodol sa ako sa rozhodol, nemáš si čo vyčítať. Urobila si všetko pre to, aby si zachránila váš vzťah. Keď to Yoongi prehliada, nemá význam v tom pokračovať. Iba by ste sa navzájom trápili, Gen~ssi."

Pozorne ho počúvala. Samozrejme, že sa Suk Hwan nemýlil, vo veľa veciach s ním absolútne súhlasila, lenže on nemohol ani len tušiť, aké to bolo náročné s Yoongim.

„Si príliš pekná na to, aby si furt ronila slzy..."

Gen sa naňho placho usmiala.

„Takže sa teraz láskavo postav z toho obloku, nech čo najskôr vyrazíme."

„A kam?"

„Vezmem ťa na sushi. Sľúbil som ti to ešte pred týždňom."

„Hwanie, ale ja chcem zostať tu a-"

„Nezmysel. Čerstvý vzduch prospeje tvojmu boľavému srdiečku. Aspoň tu nebudeš čučať a zbytočne civieť do mobilu. Yoongi sa ti ozve, keď sám uzná za vhodné a pokiaľ nie, potom vieš, že za to fakt nestojí."

„Čo ak ma bude potrebovať? Nemôžem iba tak odísť."

„Si preňho ochotná obetovať skutočne všetko?"

Gen si vonkoncom nebola istá, ako by mala na jeho otázku odpovedať.

No tam kde sa jej myseľ stretla s citmi zívala nevedomou prázdnotou.

„Keď ťa bude potrebovať, odveziem ťa za ním. Tak ideme?" energicky odvrkol a položil jej nedopitý čaj na tácku. Následne k nej natočil otvorenú dlaň, aby jej pomohol vstať.

Gen sa nad tým unáhleným nápadom nakrátko zamyslela. Jej izba už ani omylom nepripomínala ľudskú; všade sa povaľovali prázdne krabice od vreckoviek, nadýchané vankúše, prázdne obaly od čipsov, zmrzlinové piksle a omrvinky od pekanových sušienok.

„Ideme."

~

Prejsť sa po vonku nebol ten najhorší nápad, no ak Genine myšlienky utekali v jednom kuse k Yoongimu, nedalo sa hovoriť o úspechu. Suk Hwan jej nemusel ani vidieť do hlavy na to, aby mu to došlo. Navzdory tomu však neupúšťal od svojho pôvodného plánu a u čašníka objednal veľký tanier rôznorodého sushi. Veď možno ju to natoľko rozruší, že nebude schopná vnímať nič okrem jedla...

„Vieš, že dnes je posledný deň?"

„Posledný deň čoho?" spytoval sa a s paličkami naháňal tenký plátok maslovej ryby.

„Yoongi mal dnes prísť a povedať mi, či prišiel na to, ako zmeniť minulosť..." pomrvila sa na stoličke. „No on sa mi so svojím názorom zdôveril už včera. Akurát, že nebol vôbec správny."

„Čo ti povedal?"

„Vraj mi dáva slobodu a to je tá odpoveď. Vraj, keď si nájdem niekoho lepšieho, budem môcť zaceliť hlboké rany, čo mi spôsobil. Rany udelené minulosťou. Povedz, počul si už väčšiu hlúposť?"

„Treba ho prefackať," usúdil, „zdá sa, akoby vôbec nezapojil mozog. Musí byť na dne..."

„Je na tom zle. To isté však môžem tvrdiť aj o sebe. Pozri sa na mňa, Hwanie. Vyzerám strašidelne a odpudzujúco."

„Jediný, kto je tu strašidelný je tamtá starenka s pávím klobúkom, čo má výraz stonásobného vraha. No tak Gen, ty nie si desivá. Si iba zbitá udalosťami predošlých dní."

„Hwanie, čo ak ma Yoongi naozaj nemiluje? Opustil by ťa človek, ktorému na tebe skutočne záleží?"

„Pokiaľ si odmyslíme tie lacné komédie, čo v poslednej dobe svištia v telke, tak asi hej. Myslím, že iba človek, ktorý úprimne miluje, sa dokáže zriecť svojho vlastného šťastia. To dáva logiku, nie? Avšak dobre vieš, že vzťahy nie sú moja parketa," pri vysvetľovaní sa paličkami zaháňal z jednej strany na druhú. A potom sa mu vyšmyklo krabie maki, ktoré spadlo do misky so sójovkou.

„Aish! Zasvinil som si oblek!"

Gen sa popod nos zasmiala.

„Kde som to skončil? Ách, jasné," beznádejne utieral fľak na svojom drahom tvídovom saku. „Človek, ktorý by ťa nasilu držal v nefungujúcom vzťahu by bol sebecký. Ak ťa má niekto rád, nechá ťa ísť, aj keď mu to samému roztrhá srdce. A vlastne aj tomu druhému, pretože si namýšľa, že ťa tým učiní šťastnejším. Možno nie hneď, ale po čase... No aj tak je to na realitu príliš poetické. Yoongi robí chybu, aj keď si myslí opak."

„Žasnem, Hwanie! Nerozmýšľal si nad tým, že by si sa vrátil do školy a dorobil si diplom z psychológie?"

„Možno v budúcom živote," pripustil, „no teraz mi bohovsky stačí môj flek v kancli. Reklama a marketing je pre mňa to pravé orechové."

„A už niečo zjedz," doložil a posunul k nej tie najlepšie sashimi kúsky.

„Nie som hladná. Mám stiahnutý žalúdok..."

„Lebo myslíš na Yoongiho."

„Prepáč mi, Hwanie, ale ani ty nie si taký mocný, aby si odklonil moje myšlienky od neho. Skrátka to nejde. Bojím sa oňho."

„Dosť dobre si spomínam na obdobie, kedy na mňa žiarlil. Vtedy som sa bál, že ma niekde v parku za kríkmi podreže nožom na chlieb."

„To by neurobil," orodovala zaňho Gen, „inak by som mu to raz a navždy spočítala. Nerozumiem, prečo na teba žiarlil, aj keď na druhej strane tomu úplne rozumiem..."

„Žiarlivosť je prirodzená, dokým nás nadobro nepohltí."

Dnes bol Suk Hwan ozaj chodiacou učebnicou filozofie a psychológie v jednom. Možno to bolo spôsobené aj tým, že sa bez prestávky napchával lahodným sushi.

„Máš pravdu," odchlipla si zo svojho piva.

Pod stolom nenápadne skontrolovala svoj mobil.

On ti zavolá. Musí. Ozve sa aj sám. Daj mu priestor...

Nezavolal. Mesiac už stihol vystúpať vysoko na nočnú oblohu, kde panoval v striebornom splne.

Gen si počas celého posedenia ani neuvedomila, že pozabudla na svoje vlastné narodeniny. O oslave sa ani neopovažovala nahlas zmieniť.

S príchodom tmy sa cítila čoraz čudnejšie a tento divný pocit v nej sílil každou minútou. Aj Suk Hwan si to všimol, no pripisoval to jej únave.

„Chceš pohár vody?"

„Asi bude lepšie, keď už pôjdeme," zašemotila stláčajúc si oba spánky, lebo sa jej svet pred očami začal nekontrolovateľne točiť.

„Daj mi chvíľku. Zaplatím a ideme," postavil sa, ale aj tak jej nezabudol pod nos podstrčiť vodu.

Využila moment jeho neprítomnosti a akonáhle sa stratil za rohom, pokúsila sa vytočiť Yoongiho číslo. Potrebovala sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Z druhej strany sa však ozvala odkazová schránka.

Prečo mám pocit, že sa stalo niečo zlé?

Nemyslela si, že ju Suk Hwan pochopí a vyhovie jej požiadavke. Skôr ju odvezie k nemu a sám dohliadne na to, že bude spať vo svojej posteli.

„Môžeme," zavelil Suk Hwan.

„Hwanie, asi mi neuveríš, no ja s tebou ísť nemôžem." rozhodla sa vyjsť s kožou na trh. Jej zrak opäť prezrádzal smútok.

„Prečo nie?"

„Musím sa ubezpečiť, či je Yoongi okej. Nečakám, že to pochopíš, ale ja musím. Mám pocit, že sa mu niečo prihodilo..."

„Čo by sa mu mohlo stať, Gen? Premýšľaj. Nebuď paranoidná."

„Nezaspím, kým sa nedostanem k nemu domov. Odpusť mi, Hwanie, ale ja musím."

Už-už brala svoje caky-paky, no Suk Hwan jej tvrdohlavo zastal cestu.

„Fakt sa chceš trepať podzemkou?"

„Pravdaže. Mám si snáď vziať taxík? Podzemka navyše nikdy nemešká."

„Ani ja nemeškám," sebavedome oznámil a nenápadne si do kútiku pier zakliesnil tenkú cigaretu, „zveziem ťa."

Suk Hwan bol dobrý šofér, aj keď sem-tam divoký. Neubehla ani minúta, kedy by nehrešil na ostatných vodičov, netrúbil, alebo sa nevyhrážal, že vystúpi z auta. Usiloval sa ísť čo najrýchlejšie, keďže to Gen považovala za urgentné a ona si to veľmi cenila.

Hwanie len málokedy siahol po svojom záchrannom balíčku cigariet. A zakaždým ich fajčil jedine ak v aute, aby mu na čele od nervov nevyrašila mozaika žíl. Sama ho nespočetne veľa ráz presviedčala, že stres sa dá ventilovať aj inými, hádaj zdravšími, spôsobmi ako nikotínom, no vôbec ju nepočúval.

Našťastie docestovali bez akejkoľvek ujmy. Obaja vzhliadali k obrovskému tmavému domu, čo vynikal svojou jedinečnou depresívnou atmosférou. Gen sa striasla vždy, keď ho mala na očiach.

V oknách neplápolalo svetlo, ale to ešte neznamenalo, že je dom opustený. Gen len dúfala, že sa jej najhoršie predstavy nenaplnia.

Náhradný kľúč bol na svojom pôvodnom mieste - pod soškou mačky na verande.

Najskôr zaklopala, potom to skúsila opäť, ale hlasnejšie.

Na počudovanie jej odpovedal štekot Hollyho, no nijaký ľudský hlas či zvuk ťarbavých krokov.

„Nemohol zájsť na nákupy?"

„Hwanie, vidieť Yoongiho s taškami plnými jedla je hotová rarita. Navyše je už skoro polnoc."

„Tak spí, nie? Ľudia, ktorí trpia depresiou sa často poberajú do snov."

„Kiež by do snov," pomyslela na Yoongiho hrôzostrašné nočné mory.

Kľúč perfektne zapadol do zámky a s cvaknutím dvere povolili. Na kolenách pocítila laby kučeravého psa.

Gen ho jemne pohladila po hlave.

Vošla dnu a ľahostajne nechala Suk Hwana na prahu. Ten sa vysporiadával s naradosteným klbkom radosti, ktoré mu poskakovalo okolo nôh. Suk Hwan nemal rád psov.

Gen brala schody po dvoch, občas až po troch, aby sa čo najrýchlejšie prebojovala na poschodie. To však prekypovalo chladom a ponurosťou, bez známky Yoongiho prítomnosti. Naháňalo jej to tu strach. Teraz by si už nedokázala predstaviť, že by sa sem vrátila.

„Yoongi? Yoongi, si tu?" zvolala do prázdnej chodby, ale odozvy sa nedočkala. Nenašla ho ani v kúpeľni, kde sa zvykol rozvaľovať s laptopom. Nazrela aj do svojej pôvodnej izbiedky, čo sa nachádzala na opačnom konci, ale na posteli sa nik nechúlil. Oblečenie, čo sa tam ešte pred dňom kade-tade povaľovalo, bolo už založené v skrini.

„Neuvedomil som si, že je to tu také veľké," ozval sa Suk Hwan. Z krátkej cigarety sa mu ešte trochu dymilo.

„Asi dvakrát som sa tu už stihol stratiť."

„Hwanie, on tu nie je!" ruky jej vystrelili do vlasov a následne sa začala prehrabovať množstvom vankúšov, ako keby ho mohla pod nimi nájsť, „ako to, že tu nie je?! Kam by šiel? Hwanie, ja sa bojím. Niečo sa muselo stať! Nie som hysterická, to si schovaj na inokedy. Ja to proste viem! Viem, že je niečo v neporiadku s Yoongim. Čo mám robiť?"

Zničene dosadla na úzku posteľ držiac si tvár v dlaniach. Najradšej by sa zahrabala pod perinu a zostala tam naveky.

Srdce jej šlo vyskočiť z hrude od prívalu adrenalínu. Ocitla sa v situácii, kedy nemohla robiť vôbec nič. Mala ho ísť zháňať po celom Soule? To by bol nonsens.

Stisk Suk Hwana vyhľadal jej plecia a tuho ju objal. Dokonca aj Holly sa pokúšal nosom dobyť k jej tvári.

Suk Hwan sa stihol nadýchnuť, aby zo seba niečo múdre vypotil, keď jej zrazu zavibroval mobil.

Hádam Yoongi prehodnotil svoje stanovisko.

Gen vytiahla mobil z vrecka, no na obrazovke svietilo neznáme číslo.

Och, to nevadí. Môže volať z baru.

Bohužiaľ sa jej ani táto teória nepotvrdila, keď sa z druhej strany ohlásil cudzí ženský hlas.

„Slečna Manzová?"

„Áno?"

„Poznáte pána Min Yoongiho? Ste jeho príbuzná, známa, rodina?"

„Prečo? Čo sa stalo?" čelo jej zdobili kropaje potu.

Suk Hwan k mobilu naťahoval uši a naďalej jej stískal plecia. Už aj naňho doliehal zlý pocit.

„Môžete sa čo najskôr dostaviť do Silhyeon-geoli?"

Najradšej by to položila. Bála sa, čo sa dozvie. Suk Hwan mohol ísť so svojimi múdrymi rečičkami akurát tak do riti. Jej šiesty zmysel ju nesklamal.

„Slečna Manzová? Haló? Ste tam?"

„Prepáčte, ale môžete mi povedať, čo sa stalo?"

„Bude lepšie, ak vám to povie doktor osobne."

„Povedzte mi to hneď teraz," rozkázala jej prísnejším tónom, „prosím vás. Ja to musím vedieť."

Ženský hlas na druhej strane si umorene povzdychol. S podobnými zúrivostnými prejavmi sa stretávala na dennej báze.

„Pred pol hodinou ho zrazilo auto neďaleko Bomun-Dongu. Viac neviem, slečna Manzová. Pracujem na recepcii, nie na sále."

„A bude v poriadku?"

„To netuším. Musíte sa porozprávať s doktorom. On sa k tomu vyjadrí presnejšie. Silhyeon-geoli, slečna Manzová."

~

hello guys!

posnažila som sa ešte včera a vrhla sa na túto dlhšiu kapitolku, aby som vám mohla vynahradiť premárnené dni. verím, že si to touto časťou vyžehlím, keďže v nej máme (úžasného) suk hwana, sushi, hollyho a zrazeného yoongiho (lol).

rozmýšľala som nad tým, ako si asi predstavujete suk hwana... hm, veľmi by ma zaujímalo či máte o ňom nejakú konkrétnu vidinu (jeho vzhľad, výška, vlasy). v mojom podaní má naozaj ohnivo červenú šticu, neviem prečo 🙈 ale sekne mu to

budúca kapitola už takto svižne nepríde, takže please stay tuned ✨

i'll be back soon!

sga. ( ꈍᴗꈍ)