✧ [ɢɪʀʟs ᴘᴏᴠ] ✧

Piatok bol deň ako stvorený na posedenie pri káve. Každý týždeň sa stretávali, aby sa podelili o svoje nové strasti, zážitky, alebo prekvapenia. Tentoraz si Gen nemyslela, že niekto príde s niečím radostným, keďže sa Ember neusmievala, Sara nervózne žmolila pohúžvanú vreckovku a Anoki obhrýzala špáradlo.

„Čo vám na nos posadali muchy?" Soa spýtavo nadvihla obočie, zatiaľ čo rukami pridržiavala rozkošnú Soojin.

„Drahá, keď sa dozvieš príbehy týchto troch nešťastníčok, rýchlo pochopíš a dáš mi za pravdu, že by mali byť v pondelok na titulke N.Mogsoli," odvetila nadšene Anoki.

„Čo sa stalo? Hádam nič vážne..."

Sara, Gen a Ember sa tisli plecami k sebe. Nechcelo sa im deliť o svoje ťažkosti, no nemohli sa tomu vyvarovať.

„Gen? Začni ty."

„Prečo ja? Veď sa zadrhnete, keď vám poviem čo je vo veci."

„Preháňaš," Soa zagúľala očami. „Na, vezmi si Soojin. Aj tak ťa má najradšej," bez toho, aby stihla Gen orodovať sa jej v lone ocitlo jednoročné usmievavé dievčatko. 

Pri stole zavládlo nepríjemné ticho. Soa naďalej štrngotala lyžičkou vo svojom kapučíne.

Sara na Gen dôverne pozrela a nakrátko prikývla. Naozaj sa tomu nemohla vyhnúť, to tajomstvo muselo ísť von. 

„Yoongi ma podviedol."

Vii sa z ruky pošmykol plastový hrebeň.

„Yoongi asi potrebuje usmerniť," Soine červené pery sa desivo zúžili,  „pohovorím si s ním."

„Nie, to nie je nutné. My sme už túto šlamastiku začali riešiť."

„Vážne? O tom si sa mi nezmienila," Sara sa na ňu zachmúrila.

„Samozrejme, že nie. Máš veľa práce so svojimi vlastnými problémami. Dohliadať na Jisunga musí byť..."

„Moment. Dohliadať na koho?" Misun sa skoro strepala z nízkeho kresielka. „Uniká pointa len mne?"

„A je to tu, vážené dámy. Zvrat v deji," teatrálne doložila Anoki a špáradlom dynamicky ukázala na svoju kolegyňu. „Naša Sara sa oficiálne stala matkou. A keď už sme pri materstve..."

Ember vytušila, že sa konverzácia prudko zvrtla. Inštinktívne si omotala ruky okolo brucha. Veľkosťou sa ani omylom nemohlo rovnať Viinmu, no aj tak by sa najradšej prepadla pod čiernu zem. Čo si o nej teraz pomyslia? Je predsa mladá a neskúsená... 

Odrazu okolo ramien pocítila letmú záťaž. Pomaličky vzhliadla. Nachvíľu sa jej marilo, že po svojom boku vidí toho najláskavejšieho anjela na svete. Pohľad na jeho jemné rysy a dobrotivé oči ju vskutku utíšili. Nie, to Sara ju utíšila. Vľúdne si ju privinula na hruď a hladila ju po vlasoch.

„Nemusíš sa o tom baviť. Tu ťa nik nebude súdiť," pošepla jej do ucha.

„Nevedela som, že ste si s Jiminom adoptovali dieťa," Via počkala, kým jej Misun nepodala spadnutý hrebeň. „Nebolo to spontánne rozhodnutie, všakže?"

„Nebuď hlúpa, Via~ssi. Adopcia nikdy nie je spontánna," ubezpečila ju Soa.

„Opýtaj sa Jimina. To on má v tom prsty. Ja som o jeho pláne donedávna nemala žiadne info."

„Čože?!"

„Jimin rád prekvapuje tými najhoršími spôsobmi. Toto je príklad jedného z nich."

„A ten chlapec, ako ho Gen oslovila? Jisung? Ako je na tom? Je v poriadku?"

„On..." 

Sara mala pred nosom jeho vyškerenú tváričku, za ktorou sa muselo ukrývať priveľa bolesti. Odjakživa nepoznal nič iné ako sirotinec, no aj tak v ňom plápolala nádej a prekvitala štedrosť.

„Je to dobré dieťa, Via. To skôr ja nie som správny človek. Na túto rolu sa nehodím. Veď sama nedokážem uvariť ani len instantný ramyeon."

„Prosím ťa, nezaháňaj to do krajnosti. Tvoj ramyeon nie je zlý," odvrkla Via. „Máš potenciál. Navyše neverím, že by si mu nedokázala odovzdať lásku. Pozri, aj teraz sa staráš o Ember~ssi a nechceš ju pustiť zo svojho náručia. Nie si bezcitná, nie si chladná. Akceptuj skutočnú Saru v sebe a nie jej pretvárku." 

„Ja ale Jisunga nechcem."

Ostatné dievčatá na ňu zarazene pozreli, Misun dokonca s pootvorenými ústami. Soojin sa prestala na Geniných kolenách hmýriť. 

„Ty ho nechceš?" spýtala sa Misun.

„Sara, hovorí z teba momentálna nenávisť voči Jiminovi. Neverím tvojmu postoju," odvetila Via. 

„Zváž to, Via~ssi. Sara nie je práve rodinný typ," oponovala jej Soa. „Myslím, že sa Jimin unáhlil."

„Ja sa ho predsa nezastávam, Soa~ssi," bránila sa. „Ale to, že je pre nás Sara tajomstvom, nám ešte nedáva právo, aby sme zavrhli jej skryté vlohy. Tým, že pred nami zaujíma postoj chladnej kráľovnej vari neznamená, že svoje tvrdenie myslí smrteľne vážne."

„Dobre, dobre. Už som sa v polovici stratila," Misun si zaborila prsty do gaštanových vlasov a zízala na svoj milkshake, ktorého šľahačka sa čoraz viac roztápala.

„Je to tu ako v cirkuse, nemyslíš?" Gen sa naklonila ku svojím dvom najbližším spojencom.

Zdá sa, že ich debaty skutočne rozpútali búrlivú diskusiu medzi Viou a Soou. Mimo to, Anoki neodolala a občas priliala do ohňa.

„Čo by si povedala na útek? Vezmeme so sebou aj Ember~ssi," navrhla Gen.

Spolu so Sarou ešte ako-tak odolávali svojim démonom, ale najmladšia z nich vyzerala, akoby mala čoskoro odpadnúť.

„Ember? Je ti dobre?" Sara nad ňou ustráchane zvraštila obočie. 

„Je tu vôbec vzduch? Nemôžem sa nadýchnuť..." sťažka zo seba vysúkala. Gen jej už-už podávala pohár čistej vody.

„Mali by sme ju okamžite vyviesť von," zavelila. Pokúsila sa postaviť aj so Soojin na rukách. Niekto ju však stiahol naspäť na mini pohovku.

„Kamže, kamže?" podpichovala ju Anoki, „tvoj problém sme zatiaľ stihli iba hrubo načrtnúť..."

„Ruky preč, Pagetová," fľochla po nej. „Nevidíš, že je Ember zle?"

„Sara, prosím," Ember sa pokúsila sama pozviechať, ale cítila sa priveľmi slabo. „Prosím, odveď ma na vzduch. Aspoň na minútku. Prosím."

Sara jej pomohla postaviť sa a po zvyšok cesty ju pridržiavala za predlaktie. Anoki ju, našťastie, nezastavila. Až na Misun si nikto nevšimol, že sa z kaviarne vyparili. Soa s Viou sa nahlas prebíjali v názoroch a Gen sa pokúšala upražiť pohľadom Pagetovú, ktorá ju nie a nie pustiť. Jedine Misun zostala na ocot. Slamkou sa unudene hrala vo svojom vanilkovom milkshaku.

Sara sa s Ember vytackala na ulicu. Kaviareň neústila do frekventovanej križovatky, a tak tu nebolo veľa hluku.

Ember lapala po vzduchu, do tváre sa jej prinavracala farba. 

„Vďaka za záchranu," podotkla po niekoľkých hlbokých nádychoch.

Sara si nedokázala predstaviť, že by jej osud prichystal podobné prekvapenie. Ember bola najmladšia a nik by si netrúfol predpovedať, že hneď po Soi a Vii bude ďalšou adeptkou na post mamy. Stále ešte študovala a peniaze, ktoré si zarobila pri príležitostných brigádach, skončili u jej otca v Amsterdame. Namiesto starostí o dieťa by sa mala naplno venovať svojmu študentskému životu.

Pokiaľ by sa Sare nejakou zázračnou náhodou podarilo otehotnieť v New Yorku, kde sa zodierala každučký deň do neskorých hodín, bolo by to príšerné. A predovšetkým desivé. Vtedy nemala nijakú podporu rodiny, ani priateľov. Možno len Dwi by jej podala pomocnú ruku. Byť rodičom bolo jednoducho hrôzostrašné. Už dávnejšie predsa spomínala, že na to nemá žalúdok. Bola vyvrheľom spoločnosti, ktorý sa životom pretĺkal svojskými chodníčkami.

„Je Jisung naozaj dobré dieťa?" znenazdajky sa opýtala Ember.

„Jisung je úžasný... Teda výnimočný."

„Ty si ho nechcela, že?"

„Ako som povedala," povzdychla si, „nechcela."

„A ešte stále ho nechceš?"

Zmĺkla. Nevedela ako by obhájila svoje terajšie stanovisko. Jej myšlienkové pochody boli každým prichádzajúcim dňom viac rozporuplné s jej náturou. Na jednej strane si stála za svojimi predošlými tvrdeniami - nie je matkou a Jisunga nikdy nepríjme. Avšak po dnešku, kedy ho videla hrbiť sa pri stole kvôli spisovateľskej súťaži len preto, aby bola naňho hrdá... Čosi sa v nej pohlo. Možno sa naozaj nedalo Jisunga nemilovať.

„Asi je hlúpe spýtať sa, či ho ľúbiš..." Ember skormútene sklonila hlavu, hnedé vlasy jej clonili ubolenú tvár. Čo ak ani ona nebude ľúbiť svoje dieťa? Čo ak tým ublíži Taehyungovi?

„Nie, Ember~ssi. To nie je vôbec hlúpe," protirečila jej Sara. Túžila byť pre ňu oporou, aj keď si neverila. Jej kamarátka potrebovala počuť povzbudivé slová, ale zároveň aj úprimné. Možno preto sa obrátila na ňu.

„Každým dňom mám Jisunga radšej," priznala sa zahanbene. „Neviem sa však rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé."

„Rozumiem, prečo si si vybrala mňa. Soa a Via nie sú ako ty," razom sa im stretli pohľady. „Človek, ktorý túži po dieťati zvyčajne nevie pochopiť niekoho, kto sa do tehotenstva dostal nechcene. Môj príbeh má najviac spoločných čŕt s tým tvojím, no aj tak je odlišný. V budúcnosti sa nemôžeš riadiť podľa mojich pocitov a hádam ani podľa mojich názorov. Zapamätaj si, že je dôležité mať otvorenú myseľ. Pokiaľ príde fáza, kedy sa začneš tešiť na to dieťa, potom sa ju neusiluj zatlačiť do úzadia, dobre?" vyriekla pomaly na jeden nádych.

Ember neotáľala a ovinula sa Sare okolo krku: „Ďakujem. Veľmi ti ďakujem, Sara."

Ak by mala Sara popísať posledné dni, nik by jej na to neskočil. Najskôr sa pohádala so svojím dlhoročným priateľom, bola pripravená navždy ukončiť túto kapitolu, no nakoniec vysvitlo, že je oveľa dlhšia a nedala sa ju len tak surovo uťať. Potom jej zavolá uplakaná Gen s tým, že ju Yoongi podviedol. Jimin sa dovalí domov s Jisungom. Ember zistí, že je tehotná s Taehyungom... Šialený týždeň. Fakt šialený.

„Kedykoľvek budeš potrebovať poradiť, zavolaj alebo napíš. Prípadne rovno príď do Namchan-Dongu. Vieš, kde bývam," ponúkla sa Sara s dobrosrdečným úsmevom. „No a pokiaľ si trúfneš, možeš niekedy Jisunga postrážiť. Taehyung sa dozaista poteší."

„To by si pre mňa urobila?"

„Pravdaže."

„Budem ho strážiť ako oko v hlave! A môžem mu tiež pomôcť s domácimi úlohami. Och, budeme sa do noci rozprávať o impresionistoch a pozrieme si spolu rozprávku. Aká je jeho obľúbená? Bože, budem musieť zájsť na nákupy. Čo také deti jedia?"

„Vidím, že si nadšená," zasmiala sa Sara. 

„Jisung musí byť úžasný, keď žije s niekým ako si ty a Jimin."

„Máš o nás mylnú predstavu, Ember~ssi. Okrem toho, Jisung s nami býva sotva tri dni..."

„To nevadí, aj tak je to úžasné! Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Už sa neviem dočkať."

Dúfam, že ma Jimin nezabije...

Preblyslo jej hlavou. Napriek tomu, že bol Taehyung jeho najlepším priateľom, nebola presvedčená, či by mu ho zveril na celý deň. Z Jimina sa prirýchlo vykľul Jisungov najvernejší ochranca.

Svojimi myšlienkami ho musela privolať. Jimin sa hnal cez ulicu, vlasy mu poskakovali vo vetre.

Sara naňho civela ako na ducha.

Čo to stvára? Mal ísť po Jisunga do školy... 

Asi sa niečo stalo.

Videla mu to na tvári. Neusmieval sa a v hnedých očiach sa mu neodrážali sarkastické poznámky.

„Jimin, čo si zabudol? Treba vyzdvihnúť Jisunga," rýchlo skontrolovala čas na hodinkách.

„Rád by som," zadychčane vravel, „ale v škole nie je."

„Čo?" Sara si ho premerala. Pokiaľ žartoval, nebol to vôbec vtipné.

„A ani doma nie je."

„Tak kde je, Jimin?!" zvýšila naňho hlas.

„To ja... neviem," frustrovane si prehrabol vlasy. Uvedomoval si, že fatálne zlyhal, ale čo mal robiť? Bol v pomykove.

Sarou nielen oziabol chlad, no i neuveriteľný strach. Ember si na ústa priložila dlaň, stopy po nadšenom úškľabku jej na perách okamžite zamreli. 

Jimin náhle vystrel ruku: „Poď, Sanei. Musíme ho nájsť."

~

hello guys! /ᐠ｡ꞈ｡ᐟ\

konečne sa stretávame s našimi girls v kaviarni. okrajovo sa zoznamujeme so soou a misun, ktoré ešte veľmi nepoznáme ^^

verím, že bola táto časť istým obohatením, nahliadli ste viac do ženských charakterov a možno aj poodhalili kúsok zo skutočnej sary. hm, pokiaľ to nebola jej pretvárka...

zdá sa, že jisungie utiekol zo školy. uhm, je mi jasné, že ma zabijete za ukončenie tejto kapitoly. máte asi veľa otázok, či? (^._.^)ﾉ

dúfam, že pondelok prežívate v relatívnom pokoji. už nemáme ďaleko od vianoc. aké sviatočné pečivo budete tento rok vypekať? alebo namiesto toho pozháňate nejaké v obchode? let me know~

be patient and keep yourself warm!

sga. ( ꈍᴗꈍ)