„Si okej, Emb?"

S Taehyungom vyčkávali v jeho striebornom Hyundai na parkovisku pred nemocnicou. Dokonca aj takto skoro ráno našli len tak-tak voľné miesto.

Taehyung mal o svoju priateľku naozaj strach. Celé ráno ju sužovala nevoľnosť a sotva sa potácala ku kuchynskej linke po pohár vody. Nezobudila ho, aby jej pomohol, chcela si poradiť sama. Čo sa týka dnešnej návštevy doktora, tiež by sa tu najradšej ocitla po vlastných. Možno ani nie tak z dôvodu, že sa ho chcela strániť, no ešte zavše sa hanbila. Stráviť fakt, že sa o niekoľko mesiacov stane čerstvou mamičkou bolo pre ňu temer nemožné. Nech ju Taehuyng presviedčal akokoľvek, na jej svojhlavosť nemal tie správne páky.

„Emb," načiahol sa po jej líci a nešikovne jej palcom prešiel po pokožke. „Rozprávaj sa so mnou, miláčik."

„Cítim sa divne," pritisla si nohy k hrudi. Z topánok jej už na začiatku cesty vykĺzli chodidlá a navyše by nerada zašpinila Taehyungovi kožené poťahy. Na čistotu svojho auta bol veľmi zaťažený.

Domnievala sa, že sa jej vnútri tela prelievajú orgány z jednej strany na druhú, skrúcajú sa do jednej veľkej masy mäsa a cievok a znova sa rozpínajú.

„Bude to v poriadku."

Pokúsil sa ju utešiť a zo svojej tašky vytiahol papierové vrecko. Ešte pred odchodom sa stihol zastaviť v pekárni a kúpiť na raňajky sladké a maslové pečivo. Dúfal, že Ember aspoň ochutná, pretože sa do jedla nemala už zopár dní. Ledva si z polievkyna nabrala za lyžicu, už nad ňou krčila nosom.

Taehyung sa sprvu nazdával, že za to môžu jeho mizerné kulinárske schopnosti. Doma bol čoraz častejšie a v kuchyni pobehoval ako zmätená gazdiná. Nakoniec rezignoval a priniesol jej menu z Jinovej reštaurácie. Nijakú zmenu však nezaznamenal. Ember odmietala jedlo tak či tak.

„Prosím," urobil na ňu psie oči, no pochyboval, že zmení názor. „Mám pre teba a pre našu malú fazuľku croissanty, škoricové donuty, medové motáky, slimáky s jahodovým krémom a dokonca aj pletenky s mandľovými lupienkami. Viem, ako v poslednom období zbožňuješ sladké, a tak som zobral z každého niečo," previnilo sa usmial a podal Ember papierové vrecúško.

Tá doň sporadicky nahliadla, nasala príjemnú vôňu čerstvého pečiva, ale nič si nevybrala.

Taehyungovi povisli kútiky pier. Už naozaj netušil čo robiť. Každý deň jej prinášal jedlo z iného kúta mesta rôznych príchutí a variácií, trpezlivo jej pripravoval bylinkové čaje, ktoré jej mali uľaviť od nevoľnosti, držal ju za rukku počas chvíľ, kedy nariekala do vankúša a nemohla sa postaviť.

„Nemôžem," samej sa jej tvár skrútila do grimasy, lebo musela zasa odmietnuť. Nerobila to naschvál, nechcela Taehyunga zraniť, ale nerada by mu zašpinila auto, ak by to na ňu prišlo.

„Aspoň sa napi," odstránil vrchnák od termosky a prelial doň pariaci sa ibištekový čaj. „Bojím sa o teba, Emb."

„Nie je dôvod," odpovedala a priložila si okraj vrchnáku k perám. „Budem v poriadku. Uvidíš."

„Tvoj vzhľad ma neupokuje," odhrnul si ofinu z čela a zadíval sa pred seba na ďalšie vozidlá, ktoré sa márne pokúšali nájsť voľné miesto. „Kedy tam máš byť?"

„O desať minút."

„Idem s tebou."

„Už sme sa o tom bavili," prehovorila vážne. „Chceš sa nechať prekvapiť, nie? Je to pre teba dôležité, Tae."

„Nič nie je pre mňa dôležitejšie ako to, či ste okej," obkrútil svoje paže okolo volantu a nešťastne si naň položil hlavu. „Nezniesol by som, ak by-"

„Som si istá, že to nie je nič vážne."

„Chcem ísť s tebou. Chcem ho vidieť," zadíval sa jej prosebne do očí. Naozaj to momentálne potreboval. Potreboval záruku, že sa nič nepokazí a onedlho z nich bude šťastná rodinka. Potreboval sa uistiť, že všetko je na dobrej ceste. Zle spával, zrušil kvôli Ember svoj nadchádzajúci film, bol absolútne uťahaný z jej odmietavého postoja.

Možno, ak by čo i len na pár minút zazrel tú rozkošnú drobnú fazuľku, jeho strasti by sa okamžite pominuli.

„Dohodli sme sa aj s tvojou rodinou, nie? Tá oslava má byť už zajtra
To hádam vydržíš. Ak to bude naliehavé, poviem sestričke, nech ťa zavolá."

„Keď inak nedáš, tak mi dones aspoň snímok. Chcem ho vidieť."

„Akoby sa stalo," pritakala Ember.

Taehyung ju odprevadil až k ambulancii doktora Chounga. Bol to ten doktor, ku ktorému zo strachu pribehla pri prvých príznakoch tehotenstva. To on jej povedal, že sa má zastaviť približne v polovici decembra kvôli pohlaviu ich dieťaťa.

Vodil Ember za ruku a malými krôčikmi sa čoraz viac približovali k prázdnej čakárni. Taehyung bol už teraz vo vytržení a vedel, že počas celej prehliadky neobsedí. Určite sa bude motať po chodbe alebo od nervozity listovať ženskými magazínmi.

Chvíľu vedľa seba posedeli, Emberino telo sa chvelo. Dúfal, že to rovnako ako uňho, bolo spôsebené iba stresom. Dúfal, že to nie je zlé znamenie.

Taehyung jej núkal hneď prvý časopis na vrchu kôpky, zatiaľ čo jej trasľavo prechádzal palcom po chrbte ruky.

„Slečna Hagenová?" spoza bielych dverí vykukla tmavá štica vlasov doktorovej sestričky.

Ember stála na nohách raz-dva. Venovala Taehyungovi nesmelý úsmev a pustila jeho ruku.

Ešte na poslednú chvíľu sa chcel spýtať, či nemôže ísť s ňou. V tom sa však pred jeho nosom dvere od ambulancie zatreskli a on ostal v čakárni sám ako prst. Nepochyboval, že nasledujúce minúty budú patriť medzi tie najdlhšie v jeho živote.

Ember sa pozdravila s doktorom a ochotne mu zodpovedala všetky otázky, ktoré jej položil. Taktiež nezabudol opomenúť ďalšie možné vyšetrenia na dedičné ochorenia a vady. Ember s tým ihneď súhlasila aj bez Taehyungovho povolenia. Tušila, že by s tým nemal problém.

Napokon prišlo k tomu hlavnému. Ľahla si na stôl a sem-tam sa pomrvila, keď jej sestrička nanášala na brucho gél.

Od minulej návštevy sa toho veľa nezmenilo. Brucho jej síce začalo trochu vyčnievať do priestoru, ale nebolo to nič, čo by stálo za zmienku.

„Gratulujem, slečna Hagenová. Úspešne ste dovŕšili prvý trimester," doktor Choung bol naozaj číslo. Dokázal rozvíriť akúkoľvek dusnú atmosféru a v jeho prítomnosti sa vážne necítila na ocot.

Ember sa naňho vrúcne usmiala.

„Tak, pozrieme sa na to, nie?"

„A bude to fungovať?"

„To záleží od toho krpca," povedal Choung a obratným pohybom si nasadil rúško. „Ale nebojte, slečna Hagenová. My sme sa, pokiaľ si dobre pamätám, dohodli aj na krvných testoch, že? Tie sú vysoko efektívne."

„A kedy-"

„Do niekoľkých hodín prídu výsledky," skočil jej do reči. „Môžeme vám ich poslať do esemesky, ak chcete."

„To by bolo skvelé," uznala.

„No teraz už len relaxujte," odporučil jej doktor, navliekol si chirurgické rukavice a pustil sa do skúmania.

Ember ostražito sledovala obrazovku a pokúšala sa v tých machuliach nájsť systém. Bezmála si pripadala ako na umeleckej výstave, kde by dumala nad zmyslom abstraktného obrazu. Vlastne až také odlišné to nebolo.

Doktor Choung sa ďalej pokúšal prebojovať k odpovediam zahalených tajomstvom. Sestrička zatiaľ postávala z druhej strany a sem-tam venovala Ember povzbudzujúci úsmev.

Živo si pamätala, keď sa jej Taehyung priznal, že by bol neskutočne rád, ak by spolu čakali syna. Vraj by sa mohli s Jiminom doťahovať o to, čo ich synovia zvládlu a ktorý z nich je šikovnejší, ale samozrejme, že to nebol jeho hlavný argument.

Po nociach básnil o tom, čo všetko by spolu podnikli a čo všetko by ho naučil. Ako by mu bol prívetivým mentorom a ako by ho zoznámil s umením, ktoré mu prirástlo k srdcu. Neubehlo ani toľko času, no Taehyung sa nevedel dočkať, kedy nastane ten moment. Ten moment, kedy po prvýkrát bude v náručí držať tú svoju malú fazuľku.

„Vidíte? Čo som vám vravel, slečna Hagenová. Niekto nám tu nechce spolupracovať," doktor Choung robil, čo bolo v jeho silách, ale tvrdohlavosť toho útleho človiečika jednoducho neprekabátil.

„Takže si musíme počkať na krvné testy?"

„S najväčšou pravdepodobnosťou," povzdychol si a poupravil si okuliare. „Môžem to skúsiť ešte raz, ale pochybujem o tom, že sa niečo zmení. Spravidla môže otočenie nastať až po pár hodinách, u každého plodu je to veľmi individuálne."

Ani tento pokus sa však nezdaril. Nakoniec ju doktor Choung poslal domov aj so snímkou pre Taehyunga a nejakými vitamínmi, čo mali zmierniť jej nevoľnosť.

Akonáhle sa objavila vo dverách, Taehyung k nej utekal ako zmyslov zbavený. Okamžite ju začal stískať v náručí, hladil jej gaštanové vlasy a šteklil ju svojím dychom na tvári.

„Tak čo? Ako to dopadlo? Si v pohode? Aj to malé je v pohode? Čo povedal doktor? Máš tú fotku? Je to dievča? Chlapec? Prosím, Emb. Ja to už nevydržím, tak mi to povedz!"

V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie jeho impulzívne monológy, kedy jeho jazyk pracoval rýchlejšie než jeho mozog.

Až doma ho to omrzelo. Ešte počas toho, ako sa Ember snažila vymotať z bezpečnostného pásu, stihol spráskať tri maškrty z pekárne. Od pahltnosti sa takmer zadrhol, omrvinky nenatrúsil iba pod sedadlá, no aj všade inde. Zopár väčších sa mu dokonca usídlilo na hornej pere a brade.

„Kedy budú výsledky?"

„Ja neviem, Tae. Vraj do pár hodín," zopakovala mu už hádam piaty raz. Celkom, akoby si sedel na ušiach.

„Uvarím ti čaj?"

„Nemusíš, ešte som nedopila ten v termoske."

„Čestvý ti prospeje viac," trval na svojom a rozbehol sa do kuchyne. „Alchemilkový?"

Ember nad jeho ponukou zvraštila nos. Túto bylinu z duše neznášala. Nielenže jej smrdela, no jej chuť bola horká a nepríjemná. Neraz sa jej pri väčších hltoch zdvíhal žalúdok.

„Prosím, Tae, keď už musíš, vyber ovocný, dobre?"

„Môže byť šípkový?"

„Šípka nie je ovocie," upozornila ho Ember a zvesila zo seba zimný kabátec.

„Akože nie? Pravdaže je to ovocie."

„Je to bylinka."

„Keby išlo o bylinku, luhovali by sa iba jej listy a nie plody."

„Tae, nehádaj sa so mnou. Povedala som, že ide o bylinku," nástojila Ember a ťukala do mobilu, aby to Taehyungovi vytmavila.

Otvorila Wikipediu a nastavila pred neho krátky popis Ruže šípkovej. On na to chvíľu zadumene civel, a potom nonšalantne utrúsil: „Toť jasný dôkaz, že ide o ovocie."

„Kde konkrétne?"

„Na obrázku."

„Ovocie rastie na stromoch."

„Aj na kríkoch," doťahoval sa s ňou. „Pochádzam z rodiny farmárov. Ja viem najlepšie, čo je šípka zač. Ty si dievča z mesta, je jasné, že sa nevyznáš."

Ember by s ním za tie sarkastické poznámky najradšej vytrela podlahu. Mohla by sa s ním škriepiť až do večera a aj tak by dookola tvrdil, že je šípka ovocie. Azda aj vtedy, ak by to mal čierne na bielom. Jediné, čo jej ostávalo, bolo dúfať, že ich dieťa nezdedí Taehyungovu zadubenosť.

„Pridám ti tam aj za lyžičku medu?"

„Hm, agáve by sa nenašlo?"

„Agáve? Ani za svet!"

„Prečo nie?"

„Minule som o tom čítal, vraj je to nezdravé."

„Tae, v dnešnom svete je pomaly všetko nezdravé..."

„Myslím to vážne," zamračil sa. „Obsahuje nekresťanské množstvo fruktózy a tú dokáže spracovať len pečeň. Nesmieš svoje telo zaťažovať viac, než je to nutné, Emb. To ti do čaju pokojne vmiešam aj xylitol, ale agáve určite nie."

„Tae..."

Ember sa hrôzostrašne chmúrila, ale nezdalo sa, že by to Taehyungom otriaslo.

„Nie, agáve ti nedovolím."

„Fajn."

Nasrdene sa šla posadiť do kresla. Yeontan, ktorý sa jej obšmietal okolo nôh, vyskočil Ember na stehná a následne sa tam usalašil. Očividne ju v tejto domácnosti nerešpektoval ani Taehyungov pes.

Taehyung si naozaj nedal do ničoho kecať. Ember mala z toho občas nervy v háji a radšej sa ho stránila. Nemala za potrebu počúvať tie jeho načítané žvásty a už vonkoncom nestála o jeho kontroly. Ak by mohla, nanominovala by sa k Gen a z jej domu by už nikdy nevytiahla päty. Na rozdiel od Taehyunga bola Gen chápavá priateľka, ktorá ju do ničoho netlačila a ani ju o ničom bezhlavo nepresviedčala. Vedela perfektne čítať v ľuďoch a poskytnúť im plece na nárek, pokiaľ boli v úzkych.

Ak by sa dalo, mala by som decko s Gen.

Bohužiaľ to nebolo možné a taktiež dosť pochybovala, že by si ju vybrala namiesto Yoongiho. Pri minulom telefonáte mala možnosť zistiť, ako príšerne jej na ňom záleží. A to vraj aj po tom všetkom, čo spáchal.

Tae však nebol Yoongi a už vonkoncom nebol Gen. Ember sa jednoducho musela zmieriť s tým, že on iným nebude a do konca mája bude vyvádzať ako splašený kôň. Do práce ho rozhodne neprehovorí, takže vo svojom domčeku budú spolu kysnúť až do hodiny dvanástej.

Ako tak vidím, budem to mať ešte pekne náročné.

Ember sa rozhodne nesplietla. Naozaj mala kopec práce a navyše aj oprávnených obáv. V deň vianočnej oslavy, kedy sa do domu mala nasáčkovať Taehyungova família, mala nutkanie nasadnúť do prvého lietadla s finálnou destináciou Amsterdam . A možno práve to bol kameň úrazu.

Nech robila čokoľvek, necítila sa ako doma. Nábytok bol moderný a luxusný, priestory bungalovu až industriálne. Po domove, aký poznala, tuná nebola ani smietka.

Keď sa ešte pred pár rokmi mačkala s otcom v ich podkrovnom byte, neznášala to miesto. Tak prečo by ho teraz okamžite vymenila?

Azda jej chýbal len otec, alebo na ňu doľahli ďalšie tehotenské symptómy.

Pa nemôže prísť.

Prešli sotva tri dni od ich videohovoru a stále mala slzy na krajíčku. Túžila svojho otca, po dlhých mesiacoch odlúčenia, poriadne vystískať. Chcela si pripomenúť jeho kolínsku zmiešanú s vôňou bublinkovej peny a vosku na autá. Túžila sa s ním poprechádzať popri Amsteli, posedieť si na lavičke vo Vondelparku, či sa len tak nezáväzne potulovať popri Rembrandtovom rodnom dome. Na Amsterdame toho zbožňovala veľa, Soul v jej srdci ani omylom nezaberal takú významnú časť. A predsa žila práve tu, po boku nádejného herca, ktorý sem-tam nedohliadol ďalej ako po špičku svojho nosa. Nezazlievala mu to, no občas by mu to najradšej vykričala do tváre.

Pa. Čo by na to len povedal môj Pa.

O tehotenstve sa mu nakoniec nezmienila. Nenabrala odvahu. Taehyung, ktorý ju vtedy držal za ruku a dával jej letmé náznaky, sa na ňu neuveriteľne odul. Bol sklamaný z jej postoja, bral si to až príliš osobne. Ako vlastne všetko.

Vyčítal jej, že sa zaňho a za ich dieťa hanbí. Nedokázal si to nijako inak vyložiť. Pravda však tkvela niekde úplne inde.

Jej otec bol silný muž ošľahaný neresťami osudu a bôľmi, o ktorých sa Taehyungovi nezdalo ani v tých najdivokejších snoch. Počas svojej puberty povyvádzal kadečo. Rozbil výklad syrára Bargena, ktorý mu ležal v žalúdku nejeden týždeň. Rozprášil úspory svojho otca a minul ich na lacné šľapky a drogy.

Pokiaľ by sa dozvedel, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, bol by sklamaný. Ona sa predsa tiež previnila a to dieťa čo nosila pod srdcom, nech to bolo akokoľvek hrubé, bolo obyčajnou chybou.

Zatiaľ čo sa Taehyung zo srdca radoval, poskakoval po dome ako malý chlapec a vešal čečinu na rímsu, ona sa topila vo vlastných výčitkách. Tešila sa, no na druhej strane mala nesmierny strach. Otcovi sa pri videohovore ledva dívala do očí.

„Emb! Myslíš, že sa k tomu budú hodiť zlaté alebo strieborné ozdoby?"

„Daj tam čo chceš, Tae."

„Tak potom strieborné."

Príchodu jeho rodiny sa bála jak čert kríža. Čo ak sa ani im nebude môcť pozrieť do tváre? Bude pred nimi pokorne skláňať hlavu, lebo neunesie bremeno vlastnej zodpovednosti. Navyše do tohto sveta nepatrila. To si aspoň nahovárala.

Zdalo sa, že obaja žili v úplne rozličných realitách. Spájalo ich však mnohé, nevynechávajúc jeden z najdôležitejších aspektov — umenie. Lenže čo ak to nestačilo? Čo ak niekedy láska skrátka nestačí?

„Môžem ochutnať?"

Lačne sa díval na varešku, ktorou Ember premiešavala hustú hrachovú polievku. Vo varení mala ešte stále medzery, ale Taehyungovi to zvyčajne neprekážalo.

Ember pofúkala vriacu polievku a priložila ju k Taehyungovým perám. S iskričkami v očiach ochutnal, prevaľoval výrazne tóny polievky po svojom jazyku. Ako svetoznámy kritik hľadel na stenu pred pred sebou a jemne kýval hlavou.

„Tak čo pán šefkuchár? Je to v poriadku?" uškrnula sa. Jeho vtipná stránka ju zakaždým vytrhla z mizérie, nech už sa jednalo o čokoľvek.

„Je to tip-top," skonštatoval obdivuhodne. Už znova sa jej začali dvíhať kútiky pier.

„Naši hostia tvoju snahu určite ocenia."

Poznal svoju vlastnú rodinu a vedel, že sú slušne vychovaní a skromní ľudia. Rozhodne by sa do jeho priateľky nenavážali kvôli spackanému pokrmu, aj keď tá polievka sa jej dnes vážne vydarila. Až sa čudoval.

„Kedy dorazia?"

„Asi o hodinku," zamumlal, podišiel k nej zozadu a ovinul svoje ruky okolo jej brucha. Z toľkých rozmanitých aróm, ktoré sálali zo sporáku a trúby, slastne privrel oči a položil si hlavu na Emberino plece.

„Hm, ako sa to volá?"

„Čo myslíš?"

„Tá polievka."

„Och, to by si nedokázal vysloviť."

„Skús to."

„Erwtensoep."

„Ewrtensep?"

„Nie," pousmiala sa. „Erwtensoep."

„Proste hrachová polievka," usúdil napokon.

„Presne tak."

Avšak táto jej špecialita bola obohatená aj o iné lahodné ingrediencie. Teľacie mäso na podtrhnutie chuti, štvorčeky slaniny, jeden menší pórik a hlávka zeleru dodávali tú správnu vyváženú chuť. Jej pa pre ňu varil lacnejšiu verziu, do ktorej sa pridávali párky.

„Bude aj dezert?" dobiedzal Taehyung.

„Že váhaš," úkosom pohľadu spočinula na rúre, kde sa piekol Kerststol. Bol to oválny bochníček kysnutého cesta, ktorý sa plnil sušeným ovocím a mandľovým krémom. Na chuť sa pridávalo aj zopár kvapiek kvalitnej brandy a celú vyváženosť delikátnosti vyvažovala prenikavá citrónová kôra. Na záver Ember čakalo, aby celý Kerststol poliala glazúrovaným cukrom.

„Voní to božsky," rozplýval sa Taehyung. Sám tomu nemohol uveriť. Celkom, akoby ožili jeho dávne sny. Kedysi totiž netúžil po ničom inom ako po svojej vlastnej milujúcej rodine, útulnom domove a láske jeho života.

No a tieto Vianoce mali byť ešte o štipku zaujímavejšie. Boli to totiž posledné sviatky, ktoré strávia vo dvojici. Už sa naozaj nevedel dočkať, ako bude budúci rok zháňať hračky pre svoju malú fazuľku, ako jej bude spievať koledy, ako spolu ozdobia stromček. Tešil sa, až sa s ňou bude pýšiť pred chalanmi, ako ju bude brávať do prírody a na vidieť medzi zvieratá. Nečudo, že sa naďalej sladko usmieval.

„Emb?"

„Áno?"

„Čochvíľa sa sem dovalí moja rodina," načrtol Taehyung. „Vážne mi to nemôžeš povedať? Sme už tak blízko. Prosím, budem sa tešiť aj druhýkrát. Ja to zahrám, som slušný herec."

„Nevyvádzaj, Tae."

„Ale no tak," smutne ohrnul spodnú peru a napodobnil tichý plač. „To si ani nezaslúžim poznať pohlavie nášho dieťaťa?"

„Voláš ho fazuľka. To ti musí zatiaľ stačiť," odbila ho a znížila plyn, pretože polievka bublala ostošesť.

„A nevyzerá ako taká rozkošná fazuľka?" opýtal sa Taehyung a zaboril svoju tvár do ohybu jej krku.

„Mne skôr pripomína obličku."

„To nie je veľmi romantické."

„Nemala som v úmysle, aby to vyznelo romanticky."

„Hm. Chcela by si chlapca alebo dievča?"

Taehyung jej túto otázku položil už najmenej dvadsaťkrát. Jej odpoveď však bola stále nemenná a ani dnes neprehodnotila svoj postoj.

„Chcem, aby to bolo hlavne zdravé."

Ešte chvíľu na nej ostal Taehyung nalepený. Potom sa domom rozoznel zvonček. Hostia sa už pravdepodobne pred dverami chveli od zimy.

Taehyung zodvihol hlavu, ktorú mal doposiaľ položenú na Emberinom pleci: „Tak skoro?"

„Očividne," zafňukala nervózne. Ani po toľkej príprave nebola pripravená čeliť zoči-voči jeho rodičom. Dnes večer to síce nebolo jej prvé stretnutie, ale ani z tých predchádzajúcich si neodniesla dobrý pocit. Cítila sa byť navyše a odstrkovaná. Predovšetkým zo strany  jeho mamy.

„Pôjdem otvoriť. Zvládneš to tu aj sama?"

„Nie som nemožná. Bež sa s nimi zvítať," pokynula mu srdečne.

A tak šiel. Yeontan na hostí vyštekával a skackal okolo. Z chodby začula Ember veselú vravu. Bleskovo spoznala hlas jeho matky, na ktorú sa najmenej tešila. Tá ženská bola postrach.

„Pozrime sa! Stále krásna ako ruža," do kuchyne vpochodoval Taeho mladší brat. Nevyzliekol si zasnežený kabát, ani rukavice.

Ember ho mala z celej rodiny najradšej. Tiež bol čiernou ovcou, pretože sa rozhodol búriť štandarty zaužívané v ich rodine. Krátko po strednej sa odsťahoval do Číny, kde si vlastnoručne vybudoval svoj vlastný podnik. Obrábanie poľa nikdy nebolo preňho, možno aj práve preto naňho väčšina zanevrela.

„Bong-Bong," Ember sa doširoka zaškľabila a natiahla k nemu ruky.

„Si rada, že ma vidíš?" akonáhle sa vymotal z kabátu, tuho ju zovrel vo svojom objatí.

„Vlastne ani nie. Snažím sa byť len milá," zničila jeho falošné nádeje, no pravdaže si z neho iba kamarátsky uťahovala. Bonghwa bol super. Dalo sa s ním baviť o hocičom a na každú tému sa zvládol svojsky vyjadriť. A navyše bol aj celkom pekný.

„To je mi jasné," odvrkol naoko dotknuto. „Čo to tu tak pekne vonia? Žeby si piekla?"

„Kerststol."

„Už teraz sa mi zbiehajú sliny," mlsne prehlásil a pomädlil si dlane.

Medzitým sem docupitala aj uzimená Dasom, ktorá sa svižným poskakovaním na mieste pokúšala zohriať. Nos a líca mala vyštípane od zimy.

„Ahoj, Ember. Spravíš mi čaj, prosím?"

„Nevšímaj si moju nepodarenú sestričku, nemá slušné vychovanie," podpichol ju Bonghwa, za čo si od sestry vyslúžil skeptické fľochnutie.

„Som tvoja nuna. Vychovanie nemáš ty, Bongwha."

„Kde si nechala svojho frajera? V Kwangdžu?"

„Ha! Prišiel so mnou, ty idiot."

„Sam je tu?"

„Isteže je tu."

„Myslel som si, že ťa poslal k vode."

„Sam by ma nikdy neodkopol. Nie je ako Lina."

„To zabolelo. Dobre vieš, že Lina bola mrcha."

„Nuž, ty si to isté myslíš o mojom miláčikovi."

„Rozprávate sa o mne?"

Do tretice sa tu objavil aj vyšší mladík s hnedou šticou a trojdňovým strniskom. Na nose mu dominovali jemné okrúhle okuliare a tvár mu šatila zmätená grimasa.

„Tak tu si!" Dasom sa postavila na špičky a privlastnila si Yeongsamove pery. Naschvál predlžovala bozk, aby Bonghwu iba viac vytočila.

„Ospravedlňte ma, ale idem hodiť šabľu," len tak-tak zo seba vysúkal znechutený Bonghwa. „Kde tu máš kúpeľňu, Ember~ssi?"

„Na konci chodby po ľavej strane," informovala ho a načiahla sa do skrinky po vrecúško čaju. Najradšej by sa však podvolila smiechu, pretože súrodenci rodiny Kim boli fakt extra. Vždy sa museli jeden pred druhým naparovať, doberať sa a robiť všetkým naokolo šou. Ember sa však nesťažovala, aspoň raz sa cítila ako vítaný člen ich rodiny.

„Dobrý večer, Ember," naostatok sa jej pozdravil aj zakríknutý Yeongsam.

„Nebuď taký formálny," drgla doňho Dasom. „Chovaj sa k Ember ako k Taemu. Ber ju ako mladšiu sestru."

„Mladšiu tehotnú sestru, však?"

Ember na moment stuhla. Občas sa stávalo, že z Yeongsama vypadla nejaká nevhodná poznámka, ale zvyčajne sa nad tým nezamýšľala. Netušila, či to bolo tou hormonálnou zmenou, ale pomaly sa jej začali plniť oči slzami.

„Sam!"

„Och, ja som nechcel-"

„On je len taký blázonko," Dasom sa pokúsila túto situáciu zachrániť a podišla k Ember, aby ju spolupatrične objala okolo pliec. „Neuvedomuje si svoje slová."

„To nič," zamumlala a schytila do roztrasených rúk kanvicu.

„Hm, aká nádherná vôňa. Dala si si až priveľmi záležať," odvetila Dasom počas toho ako si všimla tú hordu nachystaného jedla.

„Nemôžem predsa nechať hostí hladovať," povedala Ember.

„Ách, je toho až moc. My nie sme kráľovskej krvi," uchechtla sa. „Načo si robíš starosti?"

„To je v poriadku, Dasomie. Taehyung mi pomohol."

„Tae-Tae? Nebuď smiešna," nenechala sa ňou prekabátiť. „Môj braček nevie v ruke držať ani len lyžičku."

„Pomohol so zeleninou," nástojčila Ember.

„Mal by sa o teba starať," Dasom si ju pritiahla do ďalšieho vrúcneho objatia. „Si tak krehká, drahá. Dúfam, že sa máš dobre a že poriadne ješ."

„Dasom," pretočila očami. „Som okej. Vážne. Nemusíš mi lámať kosti."

„To ona veľmi rada," votrel sa do rozhovoru aj Sam, ktorý nenápadne ujedal z hrozna na barovom pulte.

„Ale kušuj!"

Dasom sa nadýchla na ďalšie kolo svojich vášnivých odseknutí, avšak pri príchode svojich rodičov si včasne zahryzla do jazyka. Nerada by od nich počúvala, že sa má chovať na svoj vek a krotiť svoju vášeň. Preto poslušne sklopila uši a zosilnela stisk na Emberinom pleci. Dokázala si predstaviť, ako musela byť na tŕní z dnešného rodinného stretnutia. Ešte k tomu, keď jej rodičia neboli boh vie ako nadšení zo zistenia, že je Ember z Amsterdamu. Niežeby mali niečo proti veterným mlynom, presláveným syrom alebo tulipánom, ale o svojej neveste uvažovali celkom inak. Pre začiatok by aspoň prijali, ak by pochádzala z ich zeme.

No nie, Taehyung si musel postaviť hlavu a nájsť si dajakú popletenú Holanďanku, ktorej sa chudoba lepila na topánky.

„Ahoj, drahá," prívetivo sa pozdravila Hyoson — Taehyungova mama.

Bola to postaršia dáma s krátkym retro účesom a nezameniteľným červeným rúžom na neforemných tenkých perách. Chudé žilnaté ruky mala zopäté za chrbtom a očami nenápadne blúdila po kuchyni a zvláštnych pokrmoch, ktorými chcela Ember dozaista zapôsobiť.

„Dobrý večer, pani Kim. Pán Kim," venovala menší úklon aj Taehyngovmu otcovi, ktorý doteraz mlčal ako hrob.

„Drahá, ako sa cítiš?" opýtala sa Hyoson. Tmavými očami na nej lipla.

„Vďaka vašej dcére už o trochu lepšie," pousmiala sa na Dasom.

„Iste," prehodila a kývla k svojej dcére. „Čo keby ste si so Samom sadli do obývačky? Taehyung vás už očakáva a myslím si, že si máte čo povedať."

„Ak by ti nevadilo, matka-"

„Dasom," Myungsik sa prísne zamračil, na čo sa rozhodla okamžite uposlúchnuť.

„Veď už idem," zamrmlala podráždene a schmatla Yeongsama za ruku.

Ember sa v duchu modlila, aby jej Taehyung pribehol na pomoc. Neznášala, keď musela Hyonson a Myungsikovi čeliť sama zoči-voči. Mnohokrát nehrali férovo, doberali si ju na oko nevinnými poznámkami. Ona ich síce prekukla, ale aj tak jej to bolo k ničomu. Tae jej neveril, mal svoju vlastnú verziu pravdy a nech by sa aj roztrhla, nakoniec by sa priklonil na stranu svojich rodičov.

„Drahá, dovolíš?" prešmykla sa popred ňu Hyoson, ktorá si okolo krku prehadzovala druhú kuchynskú zásteru.

Bez opýtania sa chopila varešky a nepozorovane začala skúmať obsah najbližšieho hrnca.

„To nemusíte," Ember na tom trvala. Obávala sa, že všetko sa zvrtne rýchlejšie, pokiaľ im dovolí obsmŕdať v kuchyni. Bolo to jej jedlo, jej a Taehyungov večer. Nemala by sa poddať nadradenosti starých Kimovcov, stoj čo stoj.

„Nečerti sa, drahá," zapriadla Hyoson a privoňala k Erwtensoep.

Iba sťažka zakrývala svoju znechutnú grimasu.

„Zaujímavé," ohodnotila hrachovú polievku a nechala z varešky skĺznuť hustú tekutinu. „Náhodou niečo kórejské by sa nenašlo? Napríklad mandu alebo bibimbap?"

Ember pomaly škrípala zubami. Na pohŕdavé výrazy Taeho matky naozaj nebola zvedavá. Tento večer mal patriť jej, aj keď si ho z prítomných užívala najmenej. Nie je tu predsa od toho, aby plnila Hyoson všetko, čo by jej videla na očiach. Navyše jej Taehyung prizvukoval, aby navarila slávnostné jedlo inšpirované jej domovinou. Tak v čom bol problém?

„V mrazáku mám mandu s hovädzinou."

„Dúfam, že nie polotovar, drahá. Vieš, že môj syn si zaslúži iba to najlepšie, že?"

„Bez pochýb," zavrčala Ember.

„Ani ja a ani môj manžel by sme neboli nadšení, ak by si do rodiny nepriniesla chlapca. Už máte vybavenú svadbu?"

Svadbu? A vám už vážne straší vo veži?

Ember sa ledva udržala na nohách. Čo bola pre nich iba obyčajný kus mäsa? Kus mäsa, ktorý Kimovci tolerovali len preto, lebo by im mohla porodiť vnuka? No ani omylom nie vnučku? Veď to bolo choré, zvrátené, kruté. Ember rozmýšľala, či Taehyung o tejto temnej stránke svojich rodičov vôbec vie.

„Spýtajte sa vášho syna," chladne odvetila. „To on tu predsa šéfuje."

„A tak to aj má byť," pritakala jej Hyoson a pošepky dodala: „Nikdy sa neopováž myslieť si iné."

Slzy ju v očiach ukrutne štípali. Len tak tak sa premáhala, aby neukázala Kimovcom, aké bolesti jej svojimi rečami spôsobovali.

Ak by mohla, tento večer by bola obklopená Taehyungovými kamarátmi a jej dobrými priateľkami. Gen by ju rozhodne pochopila a kedykoľvek ju podržala. Via by jej zas poskytla rady, čo by ju vymanili spod týchto masívnych strastí. A Misun, tá by ju priviedla ku krajším myšlienkám svojím dôvtipom a senzačným humorom.

Ako veľmi jej chýbali. Strašne jej chýbali. Posledné dve piatkové stretnutia pri káve razantne odmietla, pretože sa bála ďalších nemiestnych poznámok od Anoki. Niežeby ju nemala rada, no občas druhým ublížila a ani si to neuvedomila.

„Ideme za Taehyungom, drahá. Ty sa zatiaľ posnaž napraviť tento svinčík. Hádam si nemyslíš, že si dáme do úst to tvoje vtipné jedlo," Hyoson ohrnula nad dnešným menu nos a spolu s manželom sa pobrali do obývačky, odkiaľ sa ozýval smiech.

Ember si frustrovane prešla rukou vo vlasoch. Fakt si pripadala ako v nejakej telenovele, kde jej po krku šliapala diabolská svokra. Až hlas Bongwhy ju vyviedol zo znepokojujúceho tranzu.

„Ember," oslovil ju starostlivo. „Deje sa niečo?"

„Tvoji rodičia sa dejú," nechcela vyznieť panovačne, no nemohla si nonstop hrýzť do jazyka.

„Kriste, čo spravili?"

„Skritizovali moje jedlo," vyriekla vetcho. „A pritom ho ani neochutnali."

„Vykašli sa na nich," poradil jej a spolupatrične sa na ňu zadíval. „Myslia si, že sú pupok sveta, ale nie sú. Záleží len na tebe a Taehyungovi."

„Je dosť ťažké pozerať sa na to takto," povzdychla si. „Urážajú ma a dehonestujú. Tá úzkosť ma ničí..."

Bonghwa jej venoval skúmavý pohľad, ktorým sa usiloval čo najlepšie zhodnotiť momentálnu situáciu. Ember zmietali emócie a sama netušila, či má prepuknúť v nárek alebo Kimovcov vykázať z domu.

„Možno by som mal zájsť po hyunga..."

„Opováž sa!"

„Ale Em-"

„Nepotrebujem ho," vyštekla bez rozmyslu. „Nechoď za ním, Bong-Bong."

„Za kým nemá ísť?"

Taehyung sa ako na zavolanie oprel o zárubňu a svojho mladšieho brata počastoval hrozivým fľochnutím.

„Prečo nie si so svojimi rodičmi?" opýtala sa Ember.

„Chcel som skontrolovať svoju priateľku," odvetil. „Či nemôžem?"

„Samozrejme, že môžeš," ohlásil sa rozpačito Bonghwa a vyparil sa z kuchyne skôr, než by sa stal obeťou ďalšieho konfliktu.

„Emb," oslovil ju a pošúchal si bradu. „Si rozrušená. Vidím to, tak, prosím ťa, nezatĺkaj."

„Veď nezatĺkam."

„Tak o čo ide? Von s tým."

„O nič."

„Alebo sa jedná o tému, na ktorú dokážeš konverzovať len s mojím bratom?"

„Nebodaj žiarliš," ironicky jej trhlo kútikmi pier. „Vôbec ma to neprekvapuje, Taehyung."

„Nechcem sa dnes hádať," zasyčal. „Prišla celá moja rodina a schyľuje sa k dôležitej chvíli."

„A komu tá chvíľa patrí, hm? Snáď tvojím rodičom?"

„Prečo im nemôžeš dať šancu?"

Nezaslúžia si ju.

„Povedali mi veľa vecí, cez ktoré sa jednoducho neviem preniesť."

„Napríklad?"

„Nemajú ma radi," vyprskla. „A sú to rasisti."

„Ember!"

„Nemusíme to riešiť. Viem, na čiu stranu sa postavíš, Tae..."

„Neosočuj ich, prosím," požiadal ju a podišiel k nej. Aj keď sa mu snažila vyhýbať, k ničomu to neviedlo. Krátko po ich neotesanej naháňačke ju už držal vo svojom náručí, aj keď po jeho umelej úteche netúžila.

„Majú svoje chyby, nie sú dokonalí, ale nezanevri na nich. Prosím, Emb. Sú to moji rodičia. To oni ma vychovali, to vďaka nim som úspešný. Verili vo mňa a podporovali ma. A ja teraz zas potrebujem od teba, aby si ty verila v nich. Aj keď to pre teba môže byť extrémne náročné. Prosím, Emb. Pokús sa. Prosím."

Nie, neobmäkčil ju. Jeho vrúcne vety s ňou nepohli ani o milimeter. Akoby mohli? Jeho rodičia si Ember vonkoncom nezaslúžili a rozhodne si nezaslúžili ani ich dieťa. Už iba pri pomyslení, že by k tým otrasným ľuďom chodilo na prázdniny, sa jej vo vrecku otváral nožík.

„Ember?" Taehyung sa jej zadíval do uslzených očí. Držal jej tvár v dlaniach. Vyžadoval si jej súhlas, to dobre vedela. Poznala ho.

„Ako povieš," nasilu zo seba dostala. Odozvou jej bol jeho široký úsmev.

V ten večer sa Emberine predtuchy naplnili. Len ona dopredu vedela, že o niekoľko mesiacov privedie na svet dcéru. Dievča. Niekoho, s kým Hyoson ani Myungsik nebudú mať zľutovanie. Niekoho, kto bude rovnako ako ona trpieť.

Zatiaľ, čo sa ostatní tej radostnej správe tešili, oslavovali, pripíjali si a tancovali, ona sa pripravovala na svoju neistú budúcnosť.

Taehyungoví rodičia na ňu zazerali ako na špinu, no ich najstarší syn si to nevšímal. Na čo by aj? Mal o nich svoju vlastnú mienku a v jeho očiach boli skvelými osobami.

Ember dlho rozmýšľala, či im má pohľadom uhnúť ako zvyčajne. Či sa im má podvoliť a upočúvnuť Taehyunga, ktorý ju prosil o pochopenie. Záležalo jej na ňom, bol to predsa kľúčový človek v jej živote. Avšak aj napriek jeho neskonalému šťastiu sa s ním nedokázala stotožniť. Dokázala iba uvažovať nad tým, ako svoju dcéru bude schopná uchrániť. Svoju malú dcérku, svoju malú Sann Daeun.

A v ten jeden moment, ktorý sa javil byť nekonečný, už viac pohľadom neuhla.

~

hello guys!

neverím, že sa vám prihováram, ale je to pravda! vitajte pri prvej bonusovej kapitolke, ktorá nie je až taká radostná, že? túžila som dať viac priestoru Ember a Taehyungovi, lebo v PA nemali vôbec veľký priestor. a tak som im to chcela dáko vykompenzovať 👉👈 a samozrejme najmä rozvinúť viac ich psychológiu, keďže sme z ich spoločného života a vzťahu mali pramálo informácií...

dúfam, že ste si kapitolku užili, je pomerne aktuálna, lebo Vianoce sú tu nevidieť. tipovali ste, že bude mať Ember a Taehyung dcéru? páči sa vám jej meno? ako si ju predstavujete, keď vyrastie? bude vyzerať viac ako Tae alebo ako Ember? let me know~

stay warm, take vitamins and go grab some hot chocolate!

ps: ospravedlňte gramatické hrudky v texte, nemám čas na podrobnejšiu korektúru, sowyyy T^T

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)