"Pred tým ako zahájime školský metlobalový zápas Slizolinu proti Chrabromilu, musím vám niečo oznámiť, drahí študenti."Ozýval sa z mikrofónu hlas riaditeľky Mcgonagallovej. "Dovoľte mi privítať vybraných  študentov z Beuxbatonu a z Durmstrangu." Na metlobalové ihrisko zrazu ladne dokráčali študentky v modrých róbach a na podpätkoch, takže sa zabárali do blata pod nimi. Na tvárach mali žiarivé úsmevy a mávali obecenstvu. Vyzerajú naozaj dobre, sledoval som ich zo slizolinskej tribúny. Moja teta Fleur je tak isto víla, a vyzerá rovnako pôvabne. Potom Beuxbatonské študentky vystriedali svalnatí chlapci z Durmstrangu, ktorí sa uklonili. Mnohé dievčatá z rôznych fakúlt zvýskli. 

"Naši drahý hostia...Miesta už na vás čakajú."Mcgonagallová ukázala na menšiu tribúnu a napokon sa tam obidve školy odobrali. 

 "Trojčarodejnícky turnaj sa bude konať tento rok...To je všetko. Zápas sa môže začať."Ozvali sa posledné slová, lopty vystrelili do vzduchu a za nimi aj hráči. Ďalekohľadom som hľadal Scorpiusa, no nemohol som sa sústrediť keď som si zrazu niečo uvedomil. Trojčarodejnícky turnaj?! V strede školského roka? Niečo mi na tom nesedelo, bolo to šialené. Doteraz Mcgonagallová  nič také nezmienila. Určite by nám to oznámila skôr. Bolo to takmer také nečakané, ako blesk z neba, ktorý zrazu preťal oblohu a ožiaril celé ihrisko. Hlasy na tribúnach skričali, medzi hráčmi nastal chaos a ja som zdesene pozrel do ďalekohľadu. Scorpius, kde si ? Pohľadom som lietal od jedného hráča na druhého až som si zrazu všimol postavu v bezvedomí, ktorá sa na metle zahompáľala až napokon stratila rovnováhu a padala strmým pádom dole. Aj na tú diaľku som spoznal jeho zlatisté vlasy. Vyletel som zo sedačky a oprel som sa zábradlia.

"Scorpius?!"

Ako prvý som k nemu dobehol. Dúfal som, že na mňa pozrie tými jeho belasými očami, no tie ostávali zatvorené.

***

Okolo Scorpiusovej postele v nemocničnom krídle stáli obkolosený učitelia, a ja medzi nimi. Niečo si mrmlali popod nos. Niečo ako neskončí dobre.

"Scorpius sa z toho dostane,"Zazrel som na nich a chcel som k nemu podísť bližšie a vziať ho za ruku, spravil by som hocičo len aby som sa uistil, že ma vníma a že žije. Bude to v poriadku, posmeľoval som sa a aj som spravil prvý krok keby v tej chvíli do miestnosti nedobehla Polly Chapmanová. Uslzene si k nemu sadla a vlepila mu bozk na líce, akoby mu to malo pomôcť. Mal som chuť zdrapiť ju a odtiahnuť ju od neho. Zdá sa, že Scorpiusovi sa jej prítomnosť rovnako nepáčila lebo len zvraštil obočie. 

"A..."Zrazu začal, a ja som si myslel, že ma volá. "Je tu-je tu R-Rose?"Zašepkal napokon. Moje srdce síce padlo, že nepovedal moje meno a nepotreboval práve mňa, no následne ma utešil fakt, že Scorpius je pri vedomí. Zažil zásah bleskom, mohol ostať úplne ochrnutý a bez schopnosti komunikovať. Aspoň to nám povedala madam Pomfreyová. 

"Rose Granger Weasleyová? Je tu niekde Rose Granger Weasleyová?"Ozvalo sa medzi profesormi až sa veta premenila na neznesiteľný šepot. Nechápal som, ako mohli vedieť že myslel práve ju. To je Scorpiusove zaľúbenie až také očividné? Potom som si spomenul na všetky jeho pokusy flirtovania s Rose. Očividne je. 

"Vedela som, že celý čas myslíš na ňu."Ozvala sa Polly,odtisla sa od neho a chladne bez akýchkoľvek emócií odkráčala. Pri dverách ešte venovala Rose nenávistný pohľad až napokon zmizla.

Rose nerozhodne podišla ku hlúčiku ľudí, venovala im prekvapené pohľady ale napokon si prisadla ku Scorpiusovi. Vzala ho opatrne za ruku, ten jej ju stisol a priložil si chrbát jej ruky k perám. Páni, bolo to naozaj romantické.  

"Mám pocit, že túto scénu som už videla."Pousmiala sa Mcgonagallová. "Nechajme mladých osamote."Rozkázala pozerajúcim sa na okolo. Ja som však naďalej ostal stáť blízko postele a mučil som sa pohľadom na nich. 

"Potter?"Pozrela na mňa, a mne sa zdalo, že mi vidí až priamo do duše. Nie, nemôže vedieť, že mám Scorpiusa rád...inak. "Mal by ste ísť."