"Hm, Scorp? Čo sa vlastne stalo na tej párty keď som odišiel?" Spýtal som sa ho jedného večera len tak. Obidvaja sme ležali na posteli, písali domáce úlohy a počúvali hudbu. 

"Rose a Polly sa pobili a potom pobozkali. Bolo to dosť sexy."Zaškeril sa Scorpius a prevrátil sa lenivo na  brucho. Chvíľu sa zahľadel na stenu oproti, očividne celý zasnívaný vo svojich predstavách o tých dvoch.

Ospravedlňte ma, ale mal by som ísť práve vracať . 

Mal som chuť odísť, naozaj sa to nedalo počúvať. Ale robil som si to sám, bol som príliš zvedavý o tom čo sa deje v živote môjho najlepšieho kamaráta. V hlave som mal len jeho meno. Nič iné ma nezaujímalo. Len Scorpius, Scorpius, Scorpius. Moje známky boli príliš hrozné, takmer tak hrozné ako Jamesove, nebudem si dávať pozor a môžem prepadnúť rovnako ako aj on.

"Aha."Odvetil som len na to a zostal som ticho. Znudene som si začal čarbať srdiečka do zošita z veštenia. 

"Hej, Al?"Začal Scorpius keď videl, že som až príliš ticho. "Nemohol by si mi Rose nejako dohodiť? Od tej párty je to medzi nami trápne, vyhýba sa mi."

"Scorpius, Rose sa ti vyhýbala už dávno pred tým."Schladím ho. "To že, bola možno viac priateľskejšia kvôli jednej sprostej párty a alkoholu nič neznamená. Už ma nebaví robiť tvojho dohadzovača, poslíčka a poslucháča. Rieš si to sám, mám dosť."Trošku som moju agresívnu náladu zaklincoval tým, že som dramaticky hodil ceruzku cez pol miestnosti a pristála až niekde v  rohu. Scorpius na mňa pozrel pohľadom typu, či mi nešibe, načo mal plné právo. Správal som sa ako nepríčetný.

Chvíľu sme  na seba hľadeli a ani jeden nevedel čo povedať.

"Nemali by sme sa moc kamarátiť."Napokon som vyriekol svoj verdikt, aj keď sa mi to nehovorilo ľahko. Sme priatelia už od prvého ročníka, ten fakt sa predsa nedal vymazať lúsknutím prsta, no očividne naše priateľstvo pomaly erodovalo až začalo hrdzavieť.

"Smiem vedieť dôvod?"Scorpius sa zrazu posadil do tureckého sedu, aspoň už mi konečne venoval pozornosť. So založenými rukami na hrudníku na mňa hľadel. 

Zrovna o mojich zhoršujúcich sa známkach som mu nechcel povedať.

"Proste už to nie je ako pred tým. Chýba mi môj kamoš, chcel by som ťa objať alebo aspoň sa ťa spýtať ako sa máš, ale tomu už je koniec..."

"Nebuď taký dramatický, Albus."Tentokrát ma vážne schladil on. Následne si povzdychol. "Vidím, že nedokážeš rešpektovať realitu, že som sa zmenil. Máš pravdu, že toto je koniec nášho priateľstva."

Nikdy by ma nenapadlo, že tieto slová od neho budem počuť. Zdalo sa mi to ako sen, alebo iná realita v čase, ktorý vytvorila novoobjavená Voldemortova dcéra Delphi. 

"Tak teda, nehovorí sa mi to ľahko. Hneď keď som ťa spoznal som vedel, že mi nejako zmeníš život. Si ako to nenápadné deštruktívne zaklínadlo, ktoré sme sa učili na Obrane proti čiernej mágií. Môžeš sa hrať na všetky bezbranné nevinné veci, aj tak raz vybuchneš."Povedal som mu a bez ďalších slov som odišiel zo slizolinskej fakulty, nemohol som to tam dlhšie vydržať. 

***

Ráno som vyzeral doslova ako príznak. Alabastrová pokožka na mne až presvitala, zvyčajné čierne kruhy pod očami sa prehĺbili a vlasy sa ma rozhodli neposlúchať, použil som na ne rôzne gély a zaklínadla, no oni aj tak ostávali strapaté a trčali na všetky svetové strany. To mám za to učenie sa do skorého rána na chlapčenských záchodoch, ale čo som mal iné robiť, aby som zlepšil svoje známky. Okrem toho som musel začať písať projekt, ktorý mi nakázala Mcgonagallka. Ne-zná-šam to tu! Vyhláskoval som s písmenkami v polievke, keď som sedel na raňajkách vo Veľkej sieni. Všetci okolo mňa mi  venovali divné pohľady a druhá polka ma ignorovala ako zvyčajne. Scorpius samozrejme sedel vedľa Polly a nevenoval mi pozornosť. Akoby aj mohol, po tej včerajšej hádke. 

"Aha, pozrite!"Ozval sa Andrew Nott, keď ku mne ako jedinému doletela moja biela sova Dot, pretože pošta chodila väčšinou až v piatky. Očervenel som, pretože sa  všetky oči presunuli na mňa a ja som si zase prial aby ma považovali za neviditeľného. Roztrasene som vytiahol list z Dotinho zobáka. Ten sa na moje zdesenie otvoril sám. Oh nie, Merlin, nie, ešte nikdy som nedostal vrešťadlo. 

Albus Severus Potter,

Bol som informovaný o tvojej účasti na nejakej tajnej párty, ktorú si s pomocou Scorpiusa Malfoya zorganizoval a následne si zaspal na prvú školskú hodinu. Ďalej som bol upozornený o tvojom nepeknom začiatku školského roka. Dúfam, že si tie známky polepšíš, inak budem nútený urobiť isté kroky, ktoré by sa ti nepáčili. Čo sa týka pána Malfoya, nebudeš sa už s ním stretávať načo dohliadne riaditeľka Mcgonagallová a Hegrid, pretože som presvedčený o jeho zlom vplyve na teba.

Nerob svojej rodine a fakulte hanbu, Albus.

S pozdravom tvoj otec, Harry James Potter. 

List sa sám dočítal a následne sa vznietil. Na stôl dopadol len jeho prach. Zostalo po ňom len trápne ticho, moje zrýchlené dýchanie a narastajúci hnev, a čoraz hlučnejší chichot a šepot. Prečo mi toto foter robí? Jeho by rodičia určite nestrápnili pred všetkými, je to jasné kedže žiadnych nemal. Zovrel som ruky v päsť.

"Ticho!"Zvolala profesorka Mcgonagallová, keď uznala že výsmechu a šepotu na moju osobu bolo už dosť. Pozrela na mňa, no ja som uhol pohľadom. Znova som sa zahľadel do jedla a snažil som sa zadržať formujúce sa slzy. Keď James a Rose so zadného chrabromilského stolu videli v akom som úbohom stave, zrejme sa nado mnou zľutovali a prisadli si ku mne z obidvoch strán. To ma naštvalo ešte viac. Nepotreboval som ich ľútosť.

"Môj otec takisto dostal vrešťadlo."Zasmiala sa Rose a pohladila ma po chrbte. Naozaj ma jej otec, môj strýko Ron teraz nezaujímal.

"Jasné, nič si z toho nerob, Al. Ja som ich zas dostal tisíce."Vychvaľoval sa s úškrnom James. Bola to pravda, James sa stal proste legendou Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.  

"Ugh. Nepomáhate mi."Ťapol som si rukou o čelo, a úprimne mal som chuť celú svoj tvár skryť v polievke pod mojim pohľadom. 

"Pôjdeme do Rokvillu na úžasnú horúcu čokoládu."Rose sa ma ďalej snažila utešiť. Lenže to sa jej nikdy nepodarí. Som proste zasratý pesimista. 

"Tento rok mi povolenie do Rokvillu otec určite nepodpíše."

Rose rozhodila rukami v znaku že sa vzdáva. 

"Uf, bolo to dosť drsné, ale otec je už raz taký. Robíme mu zrejme riadne nervy."James sa zaškeril a potľapkal ma po pleci. Jasné, otec nevie o jeho prepadnutí pretože mu James vymazal pamäť. Skvelé, takže keď sa to dozvie bude robiť ešte väčší cirkus. "Ale pozri čo som ti doniesol."Z vrecka habita zrazu vytiahol celkom slušný telefón. V tom momente som ho mal chuť objať. Schmatol som mobil a zamumlal niečo ako poďakovanie.

"Bol to super výlet, s Teddym sme sa cez víkend zviezli vlakom až do Londýna. Predĺžený víkend, extra romantické, mali sme kúpe iba pre seba, chápete? a tak potom sme..."Rozhovoril sa James o svojich "skvelých, romantických" zážitkoch, ale ja som ho ďalej nevnímal. Rozmýšľal som nad otcovým listom. Zdá sa, že dodržať ho bude ľahké, kedže so Scorpiusom som svoje priateľstvo ukonči. Mimovoľne som sa na neho pozrel. Smial sa s Polly na niečom a potom svoj pohľad venoval Rose. 

//i love my drama queen Albus ♥ a Harry je proste Harry- idiot xD but i love him too, nemá ako vedieť ako byť rodič kedže svojich rodičov nemal,preto si myslím, že ho Rowlingová v Prekliatom dieťati vykreslila celkom presne. Myslím si, že je proste prísny rodič