Hmla ulice ukrývala myši schované pred dažďom a ľudí skrývajúcimi sa pod dáždnikom. Na okná padali kvapky dažďa a nárazom klopkali spolu s mojimi prstami na sklo.
Otočila som sa od okna a svoj pohľad som uprela na hrniec s bubľajúcou polievkou. Vzdychla som si a pomalým krokom prešla ku stolu. Nazrela som do obývačky a zavolala na Evana: ,,Večera!"
Odpovede sa mi však nedostalo. Podišla som k pohovke a nahla sa cez noviny. Pomaly zdvihol oči od stránky ktorú zdobili nápisy o povýšení majora Smitha.
Pozrel sa na mňa svojími hnedými očami a vstal z pohovky. Chytil ma za ruku a nežným úsmevom mi zahrial srdce. Oblizol si ústa a vyzvedal: ,,Čo je na obed?" ,,Tvoja obľúbená polievka a sandwitche so šunkou šalátom a tuniakom."
Najedli sme sa a využila som jeho veselú náladu aby som ho informovala. ,,Moja priateľka bude mať svadbu. Pozvala nás."  Na jeho reakcií som sa musela zasmiať.
Prižmúrené oči, nad nimi zdvihnuté obočie a ústa skrútené do znechuteného úškľabku. ,,Netvár sa tak. Nebude to tak hrozné. Bude tam tanec a čokoládová torta s jahodami." Ako začul jahody a čokoládu vedela som, že som trafila do čierneho.
Zasmiala som sa, no môj smiech prehlušilo nervózne zvonenie zvončeka, po ktorom nasledovalo klopanie. Otvoril dvere a ja som zazrela z kuchyne do chodby.
Stál tam nervózny detektív a ohlásil: ,,Váš priateľ Lucas Black je bohužiaľ mŕtvy. Bol zastrelený a vy ste povolaný na jeho prípad. Je mi vášho priateľa ľúto." Evanov výraz sa zmenil a jeho kútiky úst sa pomaly skrútili do smutného úsmevu.
Detektív sa otočil a on zavrel dvere. Podišla som k nemu a zadívala som sa mu do očí. V jeho očiach vyhasla iskra spolu so životom jeho najlepšieho priateľa.
Rukou som mu zotrela drobnú slzu ktorá sa kotúľala po jeho líci. Obiala som ho a povedala: ,,Je mi to veľmi ľúto. Bol to dobrý chlap."