Nasadli sme do auta a on nás kamsi viezol. Dívala som sa von oknom na nočné ulice,no môj pohľad bol kvôli slzám rozmazaný. Nevymenili sme si ani slovo,no cítila som sa v bezpečí,a to bolo pre mňa hlavné. Chvíľu som sa zadívala naňho. Mal krásne kučeravé vlasy a smaragdovozelené oči. Vybral si z vrecka cigarety a jednu si vložil do úst. Pozrel na mňa a spýtal sa:

,,Chceš tiež ?"len som prikývla a podal mi jednu.

,,Ďakujem Ti veľmi pekne."povedala som a zotrela si slzy.

,,Nemáš začo. Ako sa voláš ?"spýtal sa jeho chrapľavým hlasom.

,,Som Bella Clark."predstavila som sa.

,,Som Harry. Keď sa môžem spýtať,čo sa tam stalo ?"spýtal sa ma.

,,To je nadlho a asi by si mi to aj tak neveril."povedala som.

,,Veľmi dobre ten park poznám a zažil som tam toho veľa,takže Ti neuverím, že len tak na teba chcel padnúť strom."povedal a ironicky sa zasmial nad svojou poznámkou.

,,Takže nie som sama."zamrmlala som si.

,,Nie. Pred vyše rokom mi zomrela sestra. Boli sme spolu na párty. Boli sme na odchode. Poslal som ju von, aby ma počkala,pretože som sa chcel rozlúčiť s kamarátmi. Keď som vyšiel von,nevedel som ju nájsť. Začul som jej krik. Utekal som za ním,no bolo neskoro. Keď som vošiel do uličky, ona už bola... mŕtva. Bol tam ešte ten vrah. Tak som mu vrazil a zapichol som ho nožom,ktorým on zabil moju sestru. Asi po dvoch mesiacoch sa to začalo. Ty vieš,o čom hovorím." povedal a potiahol si z cigarety. Pochopila som,že je rad na mne,aby som sa mu zdvôverila.

,,Pred rokom som chodila s jedným chlapcom. Zo začiatku bol ku mne milý,no potom ma začal biť. Jedného dňa sme sa vracali z kina. Bol večer a on ma stiahol do uličky. Začal ma biť, a ponaly som cítila,že už to nezvládam,a že...ma dobije na smrť. Vzala som medenú tyč a zabila ho. Ja...ja si neviem predstaviť,čo by bolo, keby som to nespravila. Bola by som asi mŕtva."povedala som pomedzi slzy. Tie spomienky ma veľmi boleli.

,,To je mi ľúto."povedal a zastavili sme pri nejakom dome. Harry vystúpil z auta a ja som ho hneď nasledovala. Odomkol dvere a postavil sa na stranu,aby som vošla dnu. Harry zapol svetlo a odložila som si kabát a topánky. Harry spravil to isté a zaviedol ma do obývačky,ktorá bola spojená z kuchyňou. Sadla som si na sedačku a sledovala Harryho,ktorý prišiel s fľašou whiskey a dvomi pohármi. Obom nám nalial a podal mi pohár. Napila som sa a pozrela sa na Harryho.

,,Ďakujem Harry."odbetila som

,,Nemáš začo. To by spravil predsa každý,nie?" povedal.

,,Nemyslím len to. Som rada,že som sa mohla konečne niekomu zdôveriť. Niekomu,kto mi uverí."povedala som.

,,Chápem to,no bol by som radšej,keby som to nezažil."povedal.

,,Koľko máš rokov ?"spýtala som ho.

,,19,a ty ?"

,,20."povedala som a zívla som si.

,,Si unavená ?"spýtal sa starostlivo.

,,Trocha. Navyše musím ísť zajtra do práce,takže..."prerušil ma.

,,Nemyslíš vážne,že po dnešku chceš ísť do práce?"spýtal sa šokovane.

,,Harry,ja tam musím ísť. Som vo firme len prvý týždeň. Nechcem si to pokaziť u šéfa hneď na začiatku." povedala som.

,,Dobre. Zavediem Ťa do izby,kde budeš spať."povedal a ja som prikývla. Vyšli sme na poschodie do jednej z izieb. Sadla som si na veľkú posteľ a rozhliadla sa.

,,Hneď vedľa je kúpeľňa. Keby si čokoľvek potrebovala,povedz mi. Kedy máš byť v práci ?"spýtal sa a sadol si ku mne.

,,O ôsmej."odvetila som.

,,Kde pracuješ ?"spýtal sa.

,,Som architektka. Pracujem vo firme na Wood street. A čo robíš ty?" povedala som.

,,Kedysi som spieval v skupine,no po smrti sestry už len píšem texty k piesňam."povedal a pousmial sa. Mal ten najkrajší úsmev zo všetkých. Tie jamky v lícach.

,,Páni,to je úžasné."

,,No teraz Ťa nechám oddýchnuť si. Dobrú noc. " povedal Harry.

,,Dobrú noc Harry. Ďakujem." povedala som a on odišiel.

Šla som do sprchy a potom som si ľahla do postele. Nevedela som zaspať. Rozmýšľala som nad Harrym. Bol veľmi milý a pekný,no viem,že už ho asi nikdy opäť neuvidím. Mrzí ma to, no zároveň ma ešte stále čakajú nevyriešené veci s Niallom. Viem,že sa mu nemôžem vyhýbať,no zatiaľ netuším,čo mu mám povedať.

~~~~

Ahojte :)

Dnes opäť nová časť :). Dúfam,že sa vám páčila. ĎAKUJEM všetkým 💕, ktorý čítate tento príbeh a podporujete ma v písaní

Lia 🖤🖤🖤