Dnešné ráno bolo pre mňa stresujúce, pretože ma čaká pohovor do jednej z najznámejších firiem,ktoré sa zaoberajú dizajnom budóv a interiérov. Dnes ma neprebúdzal budík,pretože som sa neustále prebúdzala,a tak som vstala skôr. Dala som si jogurt a šla som do sprchy.

Po sprche som sa šla obliecť. Obliekla som si čierne elegantné šaty s krátkym rukávom a spravila si jemné líčenie. Potom som si vzala zopár mojích najlepších návrhov do kabelky a odišla som na autobus.

Bol týždeň,takže sa dalo čakať,že bude plnka. Musím sa poobhliadnuť po novom aute. Veľmi sa by sa mi zišlo. Keď som konečne došla pred firmu, bolo 7:48. O ôsmej sa mi začína pohovor. Vošla som dovnútra a namierila si to k slečnej sediacej za stolom,ktorá práve telefonovala. Svoje gaštanovohnedé vlasy mala zopnuté v drdoli a na perách mala tmavoružový rúž. Keď douovorila,tak sa na mňa pousmiala a spýtala sa milým hlasom:
,,Dobré ráno. Prajete si ?"

,,Dobré ráno. Prišla som na pohovor." povedala som s úsmevom.

,,Meno ?"

,,Isabella Clark."odvetila som.

Chvíľu sa pozerala do počítača a povedala: ,,Takže pán Louis Tomlinson,druhé poschodie,číslo dverí 202."

,,Ďakujem krásne. Pekný deň." povedala som.

,,Aj Vám. A veľa šťastia."pousmiala som sa a šla som na poschodie,kde sa nachádza kancelária pána Tomlinsona. Chvíľku som sa dívala na dvere,až som nesmelo zaklopala. Po chvíli sa dvere otvorili,a v nich sa objavil milý chlap v mojom veku. Mal na sebe čierne sako a nechýbal ani milý úsmev. Má hnedé vlasy a do jeho tváre spadá ofina.

,,Dobré ráno. Volám sa Isabella Clark a prišla som na pohovor."povedala som a zahľadela som sa do jeho belasých očí ako nebo.

,,Dobré ráno. Som Louis Tomlinson, nech sa páči,poďte dnu."podal mi ruku a pustil ma do svojej kancelárie.

,,Posaďte sa."povedal a rukou ukázal na čierny gauč oproti jeho pracovného stola. Potom si vzal do rúk papiere a sadol si vedľa mňa.

,,Takže,povedzte mi niečo o sebe." povedal.

,,Mám 20 rokov,pochádzam z New Yorku. Prednedávnom som sa rozhodla osamostatniť od rodičov a prisťahovala som sa sem. Predtým som robila bytový dizajn pre menšiu firmu v New Yorku,"vysypala som a vybrala som z kabelky návrhy, ,,priniesla som nejaké moje práce,ak by Vás to zaujímalo."

Pán Tomlinson si chvíľu prezeral moje návrhy a povedal:,,To je úžasné. Ste presne človek,ktorého hľadáme. Ak chcete,môžte od pondelka nastúpiť."

,,Naozaj ?"spýtala som sa váhavo.

,,Naozaj."povedal a zasmial sa.

,,Tak dobre,ďakujem."odvetila som šťastne.

,,Tak v pondelok o ôsmej v mojej kancelárii."povedal a usmial sa.

,,Dobre. Tak dovidenia."povedala som a odišla som preč. Hneď som zavolala Liz a sdohodla som si s ňou obed. Vošla som do celkom peknej reštaurácie na okraji nákupného centra,ktoré bolo blízko môjho domu. Sadla som si k jednému zo stolov a vytiahla mobil,aby som napísala Liz, kde je. Pochvíli k môjmu stolu prišiel mladý čašník s blond vlasmi.

,,Dobrý deň. Čo Vám môžem ponúknuť ?"opýtal sa zdvorilo s milým úsmevom.

,,Dobrý. Zatiaľ len jednu viedenskú kávu. Čakám ešte na kamarátku." povedala som. On len chápavo prikývol,zapísal si to a odišiel. Asi o viac ako päť minút sa vrátil s hotovou kávou.

,,Nechcem byť vtieravý,ale vyzeráte,že sa Vám niečo vydarilo. Máte dobrú náladu."podotkol a položil kávu na stôl.

,,Áno,dnes som bola na pohovore a dostala som novú prácu,takže som sa potešila."vysvetlila som.

,,Som Niall Horan."predstavil sa a natiahol ku mne ruku,ktorú som hneď prijala.

,,Bella Clark. Teší ma."povedala som a usmiala sa naňho.

,,Tu máte moju adresu. V sobotu je u mňa narodeninová oslava,ak by ste chceli prísť a spoznať sa."povedal a podal mi lístok.

,,Ďakujem. Rada prídem."povedala som.

,,Tak ja už musím ísť."povedal sklamane a odišiel. Vtom do reštaurácie vrazila Liz,pričom ešte s niekým telefonovala. Keď to dokončila,tak si sadla za stôl a pozrela na mňa.

,,Ahoj."pípla natešene a vstala,aby ma objala.

,,Ahoj. Chýbala si mi. Nudila som sa bez teba."povedala som.

,,Aj ty mne. Tak ako dopadol pohovor ?"spýtala sa zvedavo.

,,Mám to."zajasala som.

,,Páni,gratulujem."povedala nadšene a hneď objednala šampanské.

,,Budúci týždeň pricestuje môj brat z Manchestru. Chcela by som vás zoznámiť."povedala.

,,Rada ho spoznám. Ešte niečo dohodneme."

,,Tak na teba."povedala a zdvihla pohár so šampanským.

,,Na lepšiu budúcnosť."

~~~~

Ahojte :). Nejak som sa rozpísala,takže je tu ďalšia časť. Ďakujem všetkým, ktorý čítajú tento príbeh a podporujú ma. Mám vás rada ❤️

Lia 🖤🖤🖤