5 days later.

Konečne bol víkend. Bola som šťastná, že je tu so mnou mama. Aspoň viem,že je v bezpečí a nič jej nechýba. Okrem toho každý deň chodievam do nemocnice za Harrym. Veľmi by som chcela,aby sa prebral. Potrebujem ho. No lekári povedali,že to chce čas. No bojím sa,že o chvíľu bude neskoro. Získala som síce od Mellisy všetko potrebné,no iba s Harrym môžem Carla poraziť.

Pozrela som sa na budík,ktorý ukazoval pol deviatej. Vyskočila som z postele a šla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla sa. Rozčesala som si vlasy,zopla ich do drdola a zbehla som dolu do kuchyne. Mama stála pri linke,niečo pripravovala a spievala si. Pousmiala som sa nad tým. Už dávno som ju nevidela robiť to. Síce už ocko nie je medzi nami,no učite by nechcel,aby sa mama trápila.

,,Dobré ráno."vošla som do kuchyne a dala jej pusu na líce.

,,Dobré ráno srdiečko."povedala s úsmevom. Spomenula som si na Harryho,ktorý ma vždy objal zo zadu a vravel mi cukríček. Chýba mi to.

,,Čo to chystáš za dobrotu ?"spýtala som sa a nakukla som do rúry.

,,Pečiem croissanty plnené čokoládov."povedala a nahliadla do rúry. Potom si vzala rukavicu a vytiahla ich z rúry. Vdýchla som úžasnú vôňu a slastne som zamrmlala.

,,Toto mi chýbalo. Niet nad Tvoje domáce croissanty."povedala som a mama sa nado mnou zasmiala.

,,Som rada,že som Ti spravila radosť." povedala a začala ich ukladať na tanier.

,,Aj Harry by si ich obľúbil."povedala som a opäť mi stiekli slzy po líci.

,,Zlatko neplač. Všetko bude dobré a o chvíľku tu budeme raňajkovať aj spolu s ním."povedala a objala ma.

,,Máš pravdu."povedala som a naliala som si z džúsu.

,,Pôjdeš ho pozrieť ?"spýtala sa a ja som prikývla.

,,Ďakujem mami. Ľúbim ťa."

,,Aj ja teba Bella."povedala a priniesla tanier na stôl a hneď som sa pustila do jedla.

Z pohľadu Harryho.

Netušil som vôbec,kde som a čo sa deje. Jediné,čo som registroval bola ostrá bolesť hlavy a nepríjemné pípanie. Pomrvil som sa a pomaly som sa pokúsil otvoriť oči. Zbadal som biely strop a nado mnou týčiaceho sa muža. Potom som sa môj pohľad presunul na ruku,z ktorej viedli hadičky infúzií. Kde je Bella?

,,Pán Styles,ako sa cítite ?"spýtal sa ma,no mňa zaujímalo jediné. Kde je moja Bella.

,,Kde...kde je Bella?"horko-ťažko som zo seba dostal.

,,Nebojte sa,slečna Clark o chvíľku príde. Ako sa cítite ?"povedal a ja som sa upokojil. Pomaly som si spomenul, čo sa stalo. Ako sme boli na koncerte, potom prišli za nami dievčatá do šatne a potom sme odišli. A potom sme havarovali.

,,Je mi fajn,len ma strašne bolí hlava." povedal som a chytil som si dlaňou čelo.

,,Ani sa nečudujem. Bol to riadny náraz a preleteli ste čelným sklom. Môžete byť rád,že žijete. No zato môžete vďačiť Vašej priateľke." povedal s humorom a ja som sa zamračil. Takže nakoniec je mu to ešte vtipné?

,,Prečo ?"spýtal som sa.

,,Slečna Clark Vám darovala krv." povedal a ja som ani nevedel,čo povedať.

,,Pán doktor ?"ozvala sa sestrička,ktorá sa objavila pri dverách. Doktor mi venoval pohľad a vyšiel na chodbu. Zaprel som sa lakťami do tvrdého lôžka a pokúsil sa posadiť. Nadvihol som sa a oprel som sa o vankúš.

,,Pán Styles,tak tu ju máte."povedal veselým hlasom a v dverách sa objavila ona. Vlasy jej spadali skoro po pás,na tvári mala úsmev a jej šedomodré oči sa leskli a pomaly sa jej vykotúľali slzy.

,,Bella."pošepol som a ona sa rozbehla ku mne. Roztiahol som ruky a ona ma hneď objala. Stisla ma a ja som jemne sykol. Od nej sa ozvalo tiché prepáč a odtiahla sa.

,,Bože Harry. Som taká rada." povedala a ja som sa usmial.

,,Aj ja som rád. Ľúbim Ťa."

,,Aj ja Ťa ľúbim."povedala a dala mi pusu na líce. Natiahol som dlaň k jej tvári a zotrel som jej slzy. Na tvári sa jej roztiahol úsmev,ktorý som jej opätoval.

,,Ako dlho som bol mimo?"spýtal som sa a chytil som jej ruku.

,,Týždeň. Chýbal si mi."povedala a usmiala sa.

,,Aj ty mne. Aj keď som o tom nevedel,"povedal som a obaja sme sa zasmiali, ,,Čo je ešte nové ?"

,,Moja mama prišla k nám."povedala a ja som prikývol.

,,To je skvelé. Aspoň máš istotu,že je v poriadku."povedal som a ona sa usmiala. Čakal som,že ešte niečo povie,no ona iba potichu sedela a hladila mi ruku.

,,Cukríček,čo sa stalo?"spýtal som sa nervózne.

,,Mali by sme sa rozísť."

~~~~~

Ahojte :)

Dnes je tu naozaj krátka časť,no aj tak dúfam,že sa vám páčila. Dnes vydám ešte jednu časť. Ďakujem ❤️ za vašu podporu,ktorú si veľmi vážim a dáca mi chuť do písania. Gratulujem všetkým,ktorý sa dočítali až sem a patrí vám odomňa ĎAKUJEM.
I love u all 💞

Lia 🖤🖤🖤