Ráno som sa nespokojne pomrvila a pomaly otvorila oči. Ležala som prikrytá na gauči. Pozrela som sa okolo seba a zbadala som Nialla ležiaceho na dlážke. To je trdlo. Potichu som vyšla z obývačky a šla som do mojej izby. Vytiahla som zo skrine bielu mikinu a džínsy. Potom som sa premiestnila do kúpeľne a dala som si sprchu. Dnes ma čakajú tie odbery. Mala by som dať vedieť aj Anne,no nejak som sa bála. Viem,že to bude pre ňu ťažké,rovnako ako pre mňa.

Vyšla som zo sprchy a usušila som sa. Rýchlo som sa obliekla,učesala a šla som spraviť raňajky. Našťastie Niall ešte spal. Vybrala som nejaké párky a uvarila ich. Moje oči padli na telefón položený na barovom pulte. Raz to muselo prísť. Vzala som mobil a vošla do kontaktov,kde som zišla na číslo Billa. Asi to vezme lepšie ako Anne.

,,Bella ?"ozval sa.

,,Dobrý deň Bill. Musím Vám oznámiť, že Harry mal autonehodu a potrebuje darovať krv. Idem dnes na odbery,no potrebujú krvi viac,aby mohli Harryho prebrať z umelého spánku." vysvetlila som a počula som Billov ťažký povzdych.

,,Dobre. Ďakujem,že si mi to povedala."snažil sa zareagovať.

,,Je mi to ľúto Bill. Pozdravte Annu." povedala som,keď som vo dverách zbadala blonďavého chlapca.

,,Pozdravím. Ahoj."povedal a zložil. Zaprela som sa do linky a rozplakala som sa.

,,Si v poriadku ?"spýtal sa Niall a sadol si k barovému pultu.

,,Áno,v pohode. Dáš si kávu ?"spýtala som sa a on súhlasne prikývol. Všetko som priniesla na pult a obaja sme začali raňajkovať.

,,Nemusel si spať na zemi."podotkla som a pozrela som sa do jeho belasomodrých očí.

,,To je v poriadku."povedal a prehrabol si svoje blonďavé vlasy.

,,Niall,odvezieš ma prosím do nemocnice ?"spýtala som sa prosebne.

,,Samozrejme."povedal a napil sa z hrnčeka. Už som chcela byť tam. Byť s Harrym. Chcela som ho vidieť usmievať sa. Dúfam,že to bude časom opäť v poriadku.

*****

,,Dajte si vodu."povedala sestrička,keď bol koniec môjho odberu. Podala mi pohár a ja som potichu poďakovala a napila sa.

,,Idete ešte pozrieť svojho priateľa ?" spýtal sa doktor Smith a ja som prikývla.

,,Chcem s ním byť aspoň chvíľku." povedala som a on prikývol.

,,V poriadku. Ale potom si musíte oddýchnuť a šetriť sa."povedal a podal mi nejaký papier.

,,Samozrejme. A čo bude s Harrym ?" spýtala som sa zvedavo a nervózne som sa pozrela na doktora.

,,Potrebujeme ešte jednu dávku. Potom ho budeme môcť začať preberať z umelého spánku."vysvetlil a usmial sa na mňa.

,,Ďakujem pán Smith."povedala som a šla som k dverám.

,,To vy ste pomohli. Dovidenia." povedal a vtedy som zatvorila dvere. Prešla som cez chodbu až k dverám, kde sa nachádzala Harryho izba. Práve vtedy odtiaľ vychádzali Bill s Annou.

,,Bella."odvetila Anne a pozrela na mňa uplakanými očami. Podišla som ku nej a objala som ju.

,,Je mi to ľúto Anne. Ale lekári vravia, že Harry bude v poriadku."povedala som a odtiahla som sa.

,,Vďaka Bella."povedal Bill a chytil Annu za ruku.

,,Za čo?"

,,Doktor nám povedal,že si Harrymu darovala krv. Je to od teba milé gesto." povedal Bill a Anne prikývla. Gesto ? Tu išlo o jeho život.

,,Išlo predsa o jeho život. Harryho ľúbim a spravila by som to znova, keby mu to malo pomôcť."povedala som a po tvári mi stiekli slzy.

,,Mali by sme už ísť. Ideme aj my na vyšetrenia. Tak sa maj Bella."povedal Bill.

,,Drž sa dievčatko."pošepla Anne a povzbudivo ma potľapala po pleci. Pousmiala som sa a vstúpila som opäť do tej izby. Pohľad na ňho ma strašne bolel. Hlavne preto,že je to kvôli mne. Pritiahla som si stoličku k jeho posteli a posadila som sa. Chytila som ho za ruku,ktorá bola teplejšia,ako včera. Bola som vďačná,že môžem byť pri ňom. Aj keď som si myslela,že po smrti otca sa už nič horšie nemôže, predsa to prišlo. No pri Harrym budem stáť vždy,pretože do môjho života priniesol lásku. Dovtedy bol môj život plný bolesti,hádzal mi polená pod nohy a ja som ležala na zemi. No Harry mi pomohol vstať a dal mi pre mňa neznáme pocity,ktoré som ešte s nikým nezažila. Je pre mňa všetkým a budem bojovať zo všetkých síl,aby žil. Milujem ho.

*****

Prišla som do obývačky a sadla som si na gauč. Bolo štyri hodín poobede. Začala som si prezerať facebook,keď som zbadala neprečítanú správu od Mellisy.

Ahoj Isabella,

Viem kto si. Pamätám si Ťa z pohrebu. Ak chceš,tak príď dnes k nám domov. Myslím,že adresu poznáš. Budem Ťa čakať. - Mellisa P.

Ďakujem,ale dnes to nepôjde. Žijem teraz v Londýne,takže musím pricestovať do New Yorku. Ale cením si,že si sa mi ozvala. - Isabella Clark.

Po odoslaní správy netrvalo dlho a zazvonil mi mobil. Mellisa.

,,Ahoj."pípla som,keď som to zdvihla.

,,Ahoj. Tak,čo je také nutné,aby si opäť musela kontaktovať našu rodinu ?" spýtal sa naštvane.

,,Mellisa,je mi ľúto,že Ťa otravujem,ale potrebujem zistiť o Carlovi,prečo ženám ubližoval."povedala som a koniec som skoro pošepla. Ťažko som prehltla a čakala na jej odpoveď.

,,Si myslíš,že si prvá,čo to chce vedieť? Už je mŕtvy,tak načo Ti to je vedieť ?" zadudrala.

,,Potrebujem to vedieť. Odpovedz mi prosím."povedala som.

,,Fajn. Keď sme boli malý,tak otec nás bil. V jednu noc prišiel do našej izby a znásilnil ma. Carl to videl. Opakovalo sa to často. Väčšinou počas dňa,keď bola mama v práci. A Carl to videl. Raz zavolal políciu a zatkli ho. No keď bol Carl starší,tak začal ísť v šľapajách otca. Chcel,aby sa druhý cítili,ako my, keď sa nám to stalo. Chodil k psychológom,bral rôzne prášky,no nepomohlo mu to."povedala Mellisa a bolo počuť jej tiché vzlykanie.

,,To je mi ľúto. Ďakujem Mellisa. Veľmi mi to pomohlo."

,,V pohode. Ahoj."povedala a zložila. Bola som prekvapená z Carlovej minulosti,no zároveň som sa tešila. Konečne to budem môcť ukončiť. Zrazu samo zhaslo svetlo. Pootvorené okno začalo silno búchať,až sa takmer rozbilo. Po líci mi začali tiecť slzy. Ako môže byť niekto taký krutý ? Trieskanie oknom neprestávalo a ja som sa každou minútou čoraz viac triasla.

,,Prosím,už dosť ! Daj mi už pokoj !" povedala som pomedzi plač,keď sa zrazu cez dom ozvalo zvonenie. Vtedy to skončilo. Vydýchla som si, poutierala si slzy a prešla som k dverám. Pootočila som kľúčom a otvorila dvere.

,,Mami ?"

,,Bella."

~~~~~

Ahojte :). A nová časť je opäť tu. Dúfam,že sa vám páčila. Ďakujem krásne ❤️ všetkým,ktorí čítate tento príbeh a podporujete moju tvorbu.
I love u all 💞

Lia 🖤🖤🖤