Bol to asi najhorší moment v mojom živote. Moje srdce sa rozletelo na milión kúskov. Bez Harryho nemalo prečo biť. Kľakla som si na kolená a prosila Boha,aby Harryho ochránil, aby ešte žil. Nezaslúžil si zomrieť kvôli mne. V mojej mysli padla myšlienka,že by bolo lepšie,keby tam vtedy v tom parku nebol a zavalil by ma ten sprostý strom. Ocko by ešte žil. A všetci by boli šťastnejší. Z môjho premýšľania ma prerušilo zvonenie telefónu. Prišlo to. Žije ešte môj Harry? S trasľavými rukami som vzala hovor.

,,Prosím."pošepla som.

,,Hovorím s Isabellou Clark,priateľkou Harryho Stylesa ?"spýtal sa mužský hlas a ja som prikývla,aj keď to nemohol vidieť.

,,Áno,to som ja."povedala som a čakala som na jeho slová.

,,Som doktor Mark Smith a volám, pretože Váš priateľ utrpel vážne zranenia pri autonehode."povedal a mne vykĺzli horúce slzy z očí.

,,A bude v poriadku ?"spýtala som sa a nedočkavo som čakala na jeho odpoveď.

,,Preletel cez čelné sklo,a tak stratil veľa krvi,no operovali sme ho a mal by sa zotaviť."povedal lekár a ja som si vydýchla.

,,Ďakujem pán doktor. Môžem prísť za ním?"spýtala som sa malou nádejou.

,,Áno,ale nie na dlho. Počkám Vás. Chcem sa s Vami porozprávať." povedal a ja som sa pousmiala.

,,Dobre. Ďakujem. Dovidenia." povedala som a zložila som hovor. Hneď som utekala,aby som bola čo najskôr pri ňom.

*****

Vystúpila som z výťahu a prešla po nemocničnej chodbe s príjemnou vôňou. Za rohom som zbadala Liama, Nialla a Zayna.

,,Bella !"vykríkol Niall a hneď ma objal.

,,Niall,čo je s ním ? Boli ste tam ?" spýtala som sa,keď som sa pozrela do Niallových očí plných sĺz.

,,Vyzerá strašne. Bože,kiežby som vpredu sedel ja."povedal a utrel si slzy.

,,Pšššt. Tak nehovor."povedala som a Niall si sadol. Objala som potom Liama a Zayn mi venoval ľútostivý pohľad,ktorý by som od neho nečakala.

,,Kde je Louis ?"opýtala som sa.

,,Je na traumatológii. Má otvorenú zlomeninu dolnej končatiny."povedal Liam,keď k nám došiel vysoký chlap v bielom plášti.

,,Isabella Clark?"spýtal sa neisto a ja som prikývla, ,,Poďte na chvíľku. Chcem s Vami hovoriť osamote."
Nasledovala som doktora na okraj nemocničnej chodby a pozrela sa do jeho tmavých očí.

,,Musím Vám oznámiť,že pán Styles stratil veľa krvi a nemáme dostatok, aby sme ho liečili. Držíme ho v umelom spánku a potrebovali by sme darcu."povedal.

,,Ja mám krvnú skupinu 0. Ja mu môžem darovať krv."povedala som natešene.

,,Fajn. Tak príďte zajtra na odbery. A skúste poprosiť aj jeho rodinu." povedal doktor a ja som prikývla.

,,Dobre. Môžem ho ísť pozrieť ?" opýtala som sa nedočkavo.

,,Ale iba na chvíľku. Zajtra Vás budeme môcť pustiť na dlhšie. Teraz je po operácii."vysvetlil.

,,Ďakujem pán doktor."povedala som a on mi venoval povzbudivý úsmev. Pristúpila som k dverám,kde ležal Harry. Zhlboka som sa nadýchla a zatlačila kľučku. Pohľadom som sa dostala na bezvládneho Harryho ležajúceho na posteli. Pristúpila som bližšie a chytila som ho za studenú ruku,z ktorej vychádzali hadičky. Jedna slza sa zmenila na vodopád. Čelo mal zabalené do obvezu a jeho anjelskú tvár pokryli jazvy.

,,Harry,prosím,nenechávaj ma tu samú. Milujem Ťa. Musíš bojovať." pošepla som pomedzi vzlyky a vtisla som mu bozk na líce. Započúvala som sa do toho najhoršieho zvuku,pípania nemocničných prístrojov. Prečo sa to musí diať ? Spomenula som si,ako sme boli v Paríži a chytila som prívesok, ktorý mi daroval. Prešla som bruškami prstov po povrchu prívesku. Pri tejto spomienke ma zahrialo pri srdci. Zrazu slané slzy stekajúce po tvári sprevádzal slabý úsmev. No aj tak sa mi vrátili späť moje výčitky. Prečo som sa s ním nerozišla ? Prečo som tomu nezabránila,aj keď som vedela,že mu raz Carl ublíži ? No odpoveď bola jasná - naša láska bola príliš silná na to,aby sme sa len tak rozdelili. No sľúbil mi,že bude so mnou bojovať,že mi pomôže. Nesmie ma tu nechať samu.

,,Bella ?"pošepol Niall do ticha miestnosti a prerušil môj vír myšlienok. Pozrela som sa na blonďavú hlavu vykukajúcu cez dvere.

,,Áno ?"

,,Mali by sme už ísť. Zaveziem Ťa domov."povedal a pousmial sa.

,,Ďakujem Niall."povedala som a vďačne som sa usmiala.

,,Počkám Ťa na chodbe."povedal a ja som prikývla. Dvere sa zavreli a ja som ešte raz pozrela na zničeného Harryho.

,,Prídem zajtra. Buď silný."pošepla som a pohladila som jeho ruku. Potom som sa otočila a vyšla som z izby. Pozrela som sa do Niallových belasomodrých očí a bez slova sme vyšli z nemocnice. Obaja sme nasadli do jeho auta a unavene som sa zaprela do koženého sedadla auta.

,,Je mi to ľúto Bella. Ale on bude v poriadku."povedal Niall a pozrel na mňa.

,,V to dúfam."odvetila som s ťažkým povzdychom. Potom Niall bez rečí naštartoval auto a vyrazili sme. Sledovala som vozovku a nechala moje slzy voľne stekať po líci. Bola som vyčerpaná,no zaspať som nedokázala. Neustále som mala pred sebou Harryho zjazvenú tvár a ruky, z ktorých viedli hadičky infúzií. Niall zastavil pred mojim domom a pozrel na mňa.

,,Ďakujem Niall."povedala som a zotrela som si slzy.

,,Za málo."pošepol a ľútostivo na mňa pozrel.

,,Nechceš prísť dnu na čaj?"spýtala som sa a on prikývol. Obaja sme vystúpili a presunuli sme sa k dverám. Odomkla som a zaviedla som Nialla do obývačky. On stál a obzeral sa okolo.

,,Tak,cíť sa ako doma. Hneď som späť." povedala som a odišla som do kuchyne. Vytiahla som dve šálky a postavila vodu. Po chvíli som ich zaliala a položila na menšiu tácku. Zasmiala som sa,keď kvôli mojím roztraseným rukám mi skoro padla tácka v strede cesty. Napokon som úspešne doniesla šálky do obývačky a od Nialla sa mi dostalo tiché ďakujem. Vzala som šálku do ruky a vdýchla som príjemnú vôňu škorice a jablka.

,,Ako dlho ste boli s Harrym ?"spýtal sa a mňa jeho otázka zaskočila. Myslela som si,že ma rozptýli a nie že privedie moje myšlienky späť k nemu.

,,Asi mesiac,prečo ?"spýtala som sa.

,,Len ma zaujímalo,či si ma odmietla len kvôli nemu,alebo..."

,,Niall ! Ak si prišiel kvôli tomu,tak môžeš hneď odísť."prerušila som ho a naštvane som zovrela päsť.

,,Fajn,prepáč. Ja ani neviem,prečo ma to napadlo."povedal a ja som si prešla chauticky cez vlasy.

,,Vieš,nechcem,aby si si myslel,že Ti dávam nejakú šancu. To že je Harry teraz v nemocnici neznamená,že si hľadám niekoho iného."povedala som rozčúlene.

,,Ja viem. Ani som na nič také nemyslel. Viem,že ho ľúbiš. Chcel som Ti len pomôcť."povedal a sklopil dole zrak.

,,To si cením,ale najviac mi pomôžeš, keď budeš ticho."povedala som úprimne a zapla som televízor. Oprela som sa o Niallovo rameno a on ma hneď začal hladiť po chrbte. To robieval aj Harry. Pousmuala som sa nad tým a pomaly som zaspala.

~~~~~

Ahojte :)

Dnes trošku smutnejšia časť,ale hádam sa vám páčila. Ďakujem ❤️ za všetky votes na predchádzajúcich častiach a za to,že ste sa dočítali sem. Vážim si to.
I love u all 💞

Lia 🖤🖤🖤