Chapter 30 - Nenávidím život

Práve sme na letisku. Je streda a my sa vraciame späť. Aj keď to bolo krátko sme si to užili. Boli sme sa pozrieť do rôznych muzeí a našťastie tam neboli žiadny paparazzi. Obćas nejaké kanúšičky,ktoré sa chceli vyfotiť,ale inak bol kľud.

Nasadli sme do lietadla,smer Londýn. Môj domov. Všetko by bolo skvelé, keby mi Carl dal pokoj. Oprela som sa o Harryho a vzala som si jedno slúchadlo z jeho ucha. Práve tam hrala skladba od Rolling Stones. Privrela som si oči a snažila som sa chvíľku spať.

,,Bella ?"zachrapotal.

,,Hmm?"

,,Pôjdeme sa niekam najesť,keď pristaneme ? Určite sa nám nebude chcieť niečo chystať,keď prídeme." povedal a ja som súhlasne zamrnčala. Nedokázala som zaspať,no Harrymu sa to podarilo. Vošla som prstami do jeho kučier a hladila som ho. Na tvári sa mu objavil úsmev.

,,Milujem,keď to robíš."pošepol.

,,Myslela som si,že spíš."povedala som a pohladila som mu líce. On záporne pokrútil hlavou a ľahol si tak,že mal hlavu na mojich kolenách. O hodinku konečne zahlásili,že o chvíľu pristaneme. Tešila som sa,že sa najem a ľahnem si do mojej mäkkej postele.

Konečne sme vyšli z lietadla. Vzali sme si svoje veci a rýchlo sme vošli do Harryho auta. Ani teraz tam nechýbala kopa zvedavých novinárov. Harry sa oprel o sedadlo s ťažkým povzdychom.

,,Nepôjdeme radšej domov ? Bojím sa, že sa ich nezbavíme."povedal a hodila očkom na dav pred našim autom.

,,Fajn. Môžme si objednať pizzu." povedala som a venovala som mu povzbudivý úsmev. Naklonil sa ku mne a dal mi pusu. Potom sme konečne naštartovali a opustili sme londýnske letisko. Potešila som sa,keď som konečne zbadala z okna môj dom. Radostne som vyskočila z auta a vybrala som si veci z kufra. Hneď ku mne dobehol Harry a spravil to isté. Odomkla som dvere a vošla dnu,keď som našla na zemi papierik. Zodvihla som ho a prečítala si odkaz na ňom.

Mrzí ma to Isabell,no neposlúchla si ma. C

Nechápala som,čo to má znamenať. Kufor som nechala v predsieni. Zhodila som zo seba kabát s topánkami a ako šialená som prebehla po celom dome. Bála som sa, či sa niečo nestalo,no všetko bolo na svojom mieste. Vrátila som sa do predsiene,kde stál Harry ešte stále v kabáte a pozeral nechápavo na mňa.

,,Sakra,čo sa deje Bella?!"spýtal sa nervózne. Podala som mu papier, ktorý ležal na zemi. Zamkla som dvere a odniesla som svoj kufor do mojej izby. Vytiahla som zo skrine sivé tričko a čierne legíny. Keď som sa prezliekla,tak som sa vrátila dolu. Harry už sedel v kuchyni a fajčil.

,,Objednal som pizzu."odsekol a ja som si prisadla k nemu. Vytiahla som jednu cigaretu z balíčka a tiež som si zapálila.

,,Harry,povedz mi ak vieš,čo to znamená."povedala som a chytila som ho za ruku. Harry pootvoril ústa,no to mi zazvonil telefón. Mama.

,,Ahoj mami. Ako sa máš ?"spýtala som sa,keď som počula mamin plač, ,,Mami,čo sa stalo?"

,,Otec....otec je mŕtvy."povedala a ja som ostala zamrznuto sedieť. Keď som to konečne zaregistrovala sa mi začali vytvárať slzy.

,,A ako sa to stalo ?"spýtala som sa.

,,Bolo po búrke a nešiel televízor. Chcel opraviť satelit ako vždy,no tento krát spadol z rebríka rovno na betón. Na mieste bol mŕtvy."povedala mama a strašne sa rozplakala.

,,Mami,objednám si letenku a priletím čo najskôr."povedala som.

,,Nemusíš sa ponáhľať. Je tu teta Jane." vysvetlila,no ja som záporne pokrútila hlavou,aj keď to nevidela.

,,Nie mami,chcem prísť za tebou. Zavolám Ti zajtra. Dobre?"

,,Dobre. Drž sa zlatko. A nezabúdaj,že ocko by nechcel,aby si sa trápila. Ľúbil Ťa."povedala upokojujúco.

,,Ja viem mami. Aj ja jeho. Dobrú noc." pošepla som a vypla som mobil.

,,Nenávidím život !"zvrieskla som popri plači a hodila som svoj mobil o zem. Harry hneď pribehol ku mne a objal ma.

,,Čo sa Preboha stalo ?"spýtal sa vystrašne.

,,Zomrel môj otec. Zabil ho chápeš. On ho zabil."zavzlykala som do jeho hrude.

,,Pšššt. Netráp sa Bell."pošepol.

,,Netráp sa ? On mohol ešte žiť. Tá sviňa !"zvrieskla som a udrela som Harryho päsťou do hrude.

,,Bella ja viem. Lenže život mu už nevrátiš. Kurva,ver mi! Zažil som presne to isté."zakričal na mňa.

,,Prepáč mi to. Ale sprav pre mňa niečo."povedala som a pozrela som sa do jeho zelených očí,ktoré sa mi rozmazávali kvôli slzám.

,,Čokoľvek."

,,Pomôž mi zachrániť ostatných. Už nechcem o nikoho prísť. A už vôbec nie o teba. Povedz,čo mám spraviť." povedala som. On prikývol a ukázal mi,aby som si sadla. Zapálila som si ďalšiu cigaretu a pozrela som na Harryho.

,,Musíš vyvolať jeho ducha a musíš ho prinútiť,aby si priznal,že si smrť zaslúžil."povedal a ja som ho pozorne počúvala.

,,Ale ako ?"

,,Silnou spomienkou. Musíš skúsiť kontaktovať jeho rodinu,zistiť,prečo iným ubližoval. Keď si uzná,že bol hajzel a zaslúžil si svoju smrť,tak odíde z tvojho života."vysvetlil a ja som vyfúkla dym.

,,A čo ak sa to nepodarí ?"spýtala som sa.

,,To je tá druhá vec. Ten duch sa môže naštvať. Môže sa stať,že sa Ťa pokúsi zabiť. Bude naštvaný. Môže po tebe začať hádzať veci a ty sa ťažko ubrániš. Jemu neublížiš,lebo je mŕtvy."povedal a mne prebehol po chrbte mráz.

,,Radšej zomriem ja,akoby mali zomrieť moji blízky."povedala som, keď sa rozoznel zvonček po dome. Harry sa hneď postavil a šiel otvoriť. O chvíľku sa vrátil s krabicou a fľašou v ruke.

,,Ja viem,že Ti lepšie nebude,ale hádam oceníš pizzu a fľašu červeného."povedal a urobil pri tom divnú grimasu,ktorá ma donútila sa zasmiať.

,,Ďakujem Harry."pošepla som a pousmiala som sa.

,,Nemáš začo. Ľúbim Ťa."povedal a poslal mi vzdušnú pusu.

,,Aj ja Ťa ľúbim. Ale chcela by som Ťa o niečo poprosiť."povedala som opatrne.

,,Áno,pôjdem s tebou do New Yorku za tvojou mamou."povedal.

,,Aj to som chcela,ale chcela by som, aby si sa ku mne nasťahoval. Aspoň kým sa nezbavím Carla."povedala som a na jeho tvári sa objavil úsmev.

,,Dobre. Budem tu ako dlho budeš chcieť."povedal a otvoril krabicu s pizzou.

,,Ďakujem."zvískla som a bežala som k nemu,aby som ho objala.

,,Nemáš za čo. Ja to robím rád cukríček."povedal a objala som ho. Bola som smutná a šťastná zároveň. Otec si nezaslúžil zomrieť kvôli mne. Mala som sa pokúsiť zastaviť Carla už dávno. No v kútiku duše som dúfala, že to nespraví. Ale očividne nemá hranice.

~~~~~

Ahojte :)

Dnes je tu troška smutnejšia časť. Dúfam,že sa vám aj napriek tomu páčila. ĎAKUJEM krásne ❤️ za všetly votes,komenty na predchádzajúcich častiach,a hlavne,že ste sa dočítali až sem.
I love u all 💞

Lia 🖤🖤🖤

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top