Moje prvé ráno,kedy ma nezobudili rodičia s tým,že majú prichystaný nejaký program. Obliekla som sa, vykonala rannú hygyenu a šla dolu do kuchyne. Jasné,že tam stále nič na jedenie nebolo. Tak som si konečne vzala tašku a išla do obchodu.

Problém bol len v tom,že som vôbec netušila,kde sa obchod nachádza. Tak som sa vybrala do ulíc s tým,že hádam ten obchod niekde nájdem. Netrvalo dlho a naozaj som ten obchod našla. Kúpila som si všetky základné potraviny,ktoré som nutné potrebovala a aj pečivo,ktoré som si chcela dať na raňajky. Keď som prechádzala cez cestu,zrazu sa oproti mne rútilo auto, ktoré začalo silno brzdiť. Rýchlo som prebehla na druhú stranu a pozorovala auto,ktoré našťastie do ničoho nevrazilo. Šofér stiahol okienko a povedal:

,,Prepáčte,bola to moja vina. Nie je Vám nič?"

,,Nie,nič sa nestalo. Dovidenia. Dávajte si pozor."povedala som a šla domov.

Myšlienky sa mi neodtrhli od toho,že dnes som tu už byť nemusela. Keď som už bola doma,vzala som si pečivo,pohár džúsu a ľahla som si na gauč,na ktorom som ostala až do popoludnia. Nikoho som tu nepoznala a nepoznám ani toto mesto,aby som niekam zašla. A po dnešnom ráne sa mi ani nikam ísť nechcelo. Ešteže mala prísť Liz,na ktorú som sa aj celkom tešila. Aspoň na chvíľu odtrhne moje myšlienky od dnešného rána.

Išla som sa teda obliecť,keďže som očakávala Lizin príchod. Vzala som si čiernu sukňu a žltú blúzku s čipkou. Moje špinavoblond vlasy som si prečesala a nechala rozpustené. Vzala som si ešte čierny kabátik, keďže je jeseň a vonku býva chladno. Potom som už len čakala na Liz,ktorá onedlho prišla. Radostné som si vzala veci a odomkla dvere.

,,Ahoj. Tak ako? Ideme?"povedala s úsmevom.

,,Ahoj. Jasné,poďme."povedala som a spoločne sme sa rozplynuli do Londýnskych ulíc,ktoré ožívali.

,,A na aký film ideme ?"opýtala som sa zvedavo.

,,Charlieho anjeli."odpovedala.

,,To som nevidela."zamumlala som.

,,Je to pecka,uvidíš."povedala a vošli sme do preplnené ho kina.

++++

,,Tak ako? Páčilo sa Ti to ?"opýtala sa ma Liz,keď sme vyšli z kina.

,,Bolo to skvelé."povedala som s nadšením.

,,Nezájdeme niekam na večeru ?" spýtala sa ma.

,,Tie dve vedrá pukancov ti nestačili?" povedala som ironicky,pričom Liz prekrútila očami.

,,Ha ha ha."zamrmlala.

,,Ale pravdu povediac,tiež som vyhladla. Kam pôjdeme?"

,,Za rohom je celkom pekná reštaurácia."povedala.

,,Fajn,tak poďme."odvetila som a za chvíľu sme vošli do malej,ale veľmi peknej reštaurácii. Určite tu varia skvelo,pretože o ľudí tu núdza nebola.
Sadli sme si k jednému zo stolov a objednali si. Vzala som si šalát s tuniakom,ktorého mám veľmi rada. Konečne poriadné jedlo.

,,Chcem To potom ukázať jeden park neďaleko nášho domu."povedala. Len som prikývla hlavou a sledovala som vidličku,ktorú som krútila medzi prstami.

,,Si nejaká tichá."poznamenala.

,,Len som sa zamyslela."zahovorila som.

,,Prečo si sa sem prisťahovala?" Spýtala sa zvedavo.

,,Mala som priateľa. Volal sa Carl,bol podnikateľ,mal veľkú firmu. Zo začiatku bol milý,pozorný,no počase sa to zmenilo. Niekedy to bola len facka,ktorú som mu vždy odpustila,až to preniklo do týrania. Tak som sa rozhodla zabaliť minulosť."povedala som. Každé slovo sa mi hovorilo ťažko. Spomienky na mňa čoraz viac doliehali,opäť. Každá modrina či jazva na mojom tele,ktorá mi spôsobila bolesť,ktorú som trpela kôli láske,až prišiel ten večer,ktorý to celé ukončil.

,,To je mi ľúto. Si naozaj silná. Ja by som to nezvládla."povedala a pozrela sa na mňa.

,,Je to už za mnou."povedala som a prešla som si rukou cez vlasy. Pravda je,že ešte stále na to občas myslím.

++++

Vošli sme do tmavého parku. Prvé,čo upútalo moju pozornosť bol veľký dub v strede,na ktorom bola upnutá hojdačka. Vysoké listnaté stromy prekrývali nočnú oblohu plnú hviezd. Jemný vánok rozcuchal moje vlasy.

,,Tu som sa chodila hrávať ako malá. Stále tu chodievam."povedala a sadla si na hojdačku. Sadla som si na trávu pred ňu a sledovala som jej nevinný výraz tváre. Zdalo sa,akoby spomínala na nejaké zlé veci,ktoré sa jej stali,no nechcela som sa vypytovať. Viem,aké je to nepríjemné,ak sa niekto pýta mňa. Keď bude chcieť,tak sa mi raz zdôverí. No ďakujem mojím rodičom, že ma vychovávali s láskou a zanechali mi detstvo plné krásnych zážitkov a spomienok.

*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*

Ahojte. Tak je tu nová časť. Dúfam,že sa vám páčila :). Ďakujem za všetky hlasy na tomto príbehu ❣️

Lia 🖤🖤🖤