„Stále tomu nerozumiem," krútil hlavou Draco, keď sa ministrov Patronus rozplynul. „Prečo by sme mali byť my zodpovední za to, že si Crabbe posral život?"

„Tebe zrejme vyčíta synovu smrť. Viní ťa za to, že si ho v tej horiacej núdzovej miestnosti nezachránil."

„Bol som rád, že som sa sám odtiaľ dostal živý," bránil sa Draco a rozhadzoval rukami. Potom o niečo tichšie dodal: „S tvojou pomocou. Za čo som ti ešte vlastne nikdy nepoďakoval."

„To nestojí za reč," mávol Harry rukou a pokračoval: „A čo sa týka tvojho otca, tam sa len domnievam, ale myslím si, že to bude mať niečo do činenia s Voldemortom."

„Presne tak," ozval sa Lucius, „to ja som ho presvedčil, aby sa pridal na jeho stranu. Keď zistil, čo tá vernosť všetko obnáša, už nebolo cesty späť. Nebyť mňa a Temného pána, mohol žiť s rodinou relatívne pokojný život."

„To ho ale predsa neoprávňuje, aby beztrestne zabíjal," namietal Draco.

„Zabúdaš, že dlhé roky slúžil Voldemortovi," pripomenul mu Harry. „Tam ako dôvod na zabitie stačilo aj to, že si nebol čistokrvný. Alebo mukel. Ak je presvedčený, že práve vašou zásluhou prišiel o všetko, myslíš, že by ho niečo zastavilo v honbe za pomstou?"

„Hm, to znie rozumne..."

„Ale viac svetla nám do toho vnesie Kingsley. Pošlem mu Patronusa, či by sme sa nemohli zastaviť. Už akútne potrebujem ísť medzi ľudí," vzdychol si Harry.

Lucius sa zatváril ublížene. „Ja ti nestačím?"

Harry sa zasmial a trošku hanblivo ho pobozkal na líce. „Ale stačíš. Len sme tu zatvorení už tak dlho, že vychádzka mimo panstva padne vhod nielen mne, ale aj tebe."

***

Minister ich privítal s úsmevom na tvári. Harry by bol prisahal, že keď vošli do dverí a usadili sa v jeho kancelárii, počul padnúť z jeho srdca obrovský balvan.

Hoci bola hlboká noc, na ministerstve to žilo. Útok na Draca zburcoval všetkých pracovníkov a kto mohol, prišiel pomôcť aj mimo pracovnej doby.

„Pán Malfoy," obrátil sa minister na Draca, „taký som rád, že všetko dobre dopadlo. Vyčítal by som si to do konca života, keby sa vám niečo stalo. Ospravedlňujem sa, že sme tieto veci riešili poza váš chrbát, ale museli sme konať rýchlo a hlavne nenápadne."

„To som pochopil," zašomral Draco, ktorému bola predstava návnady proti srsti, ale dokázal pochopiť, že keby minister neriskoval, nebol by úspešný. „Hlavne že sa to vyriešilo a obaja ešte žijeme."

„Harryho zásluhou," usmial sa Kingsley. „Nebyť jeho angažovanosti v celom prípade, nemuselo to takto dopadnúť. Takže, Harry, týmto ti oficiálne ďakujem a udeľujem odmenu za špeciálne zásluhy."

„Fíha, tak díky," zazubil sa Harry, no vzápätí zvážnel. „A teraz, prosím ťa, buď taký láskavý a potvrď mi, alebo vyvráť, moje podozrenie o páchateľovi. Bol to Crabbe?"

Kingsley prikývol. „Dobrá práca. Kedy si na to prišiel?"

„Až po tom tvojom odkaze. Vtedy mi to začalo všetko do seba zapadať. Psychické problémy, túžba po pomste, lekáreň..."

„Ani my sme dlho nemali ani poňatia, ktorým smerom sa vybrať. Až keď si mi dodal ten chabý popis páchateľa, pohli sme sa čiastočne z miesta a vylúčili množstvo podozrivých. Sústredili sme sa na to, kto by mohol byť potenciálnym páchateľom. Aby sme nestáli na mieste a mohli sa pohnúť nejakým smerom, museli sme dať Draca tajne sledovať. A napokon to prinieslo svoje ovocie."

Minister sa na chvíľu odmlčal, niekoľkými švihnutiami prútika prilevitoval na stôl fľašu ohnivej whiskey a štyri poháriky. Ponalieval a ponúkol ich.

„Keď sme ho chytili," pokračoval, „bol pod vplyvom odvaru všehodžúsu, ale kým sme sa s ním premiestnili na ministerstvo, nadobudol svoju pravú podobu. Všetkých nás poriadne prekvapil. No ku všetkému sa priznal, takže niet žiadnych pochybností."

„Dôvodom bola pomsta, však?"

„Áno. Myslel si, že keď vás oboch zničí alebo zabije, že sa mu tým uľaví. Nepočítal s tým, že sa toho prípadu chopí ministerstvo a že na Draca bez jeho vedomia uvrhneme sledovacie kúzlo. A tak, keď sme zaregistrovali Dracov pohyb mimo domu, okamžite som za ním vyslal skupinu aurorov. O teba som sa nebál, bol som si istý, že si poradíš aj sám."

„Ale nebolo mi teda všetko jedno, keď som zistil, že nás sleduje aj doma."

„Ale všetko dobre dopadlo, tak si môžete konečne vydýchnuť. Vezmi si dovolenku a choďte si oddýchnuť niekde do tepla k moru. Potrebujete to všetci traja." Kingsley sa usmial a veľavýznamne žmurkol, intenzívne hľadiac na Harryho a Luciusa.

Harry očervenel. Pochopil, kam tým Kingsley smeruje a vôbec sa mu to nepáčilo. Nepotrvá dlho a o jeho súkromnom a milostnom živote bude vedieť celé ministerstvo. Jediné šťastie, že Hermiona s Ronom boli dlhodobo pracovne mimo Európy, ale aj tak bola len otázka času, kedy sa tá informácia o ňom a Luciusovi dostane aj k nim.

„Koľko dní?" opatrne sa opýtal.

„Koľko potrebuješ. Týždeň, dva. Zaslúžiš si to. A keď budeš pripravený vrátiť sa, rád ťa tu zase uvidím."

„Ďakujem," vďačne sa usmial Harry. „Ozvem sa. Teraz, ak sa nenahneváš, pôjdeme. Som príšerne unavený, posledný mesiac som takmer v noci nespal."

„Jasné, choďte. Nie že sa mi tu jeden z najlepších aurorov zosype. Dobrú noc, Harry, a vďaka za spoluprácu."

„Ja ďakujem, že si mi veril a prevzal si to. Dobrú noc."

***

Po príchode na Malfoy Mannor si Harry nestihol ani vydýchnuť a ocitol sa v pevnom Luciusovom náručí. Spokojne zatvoril oči a vdychoval mužovu vôňu. Cítil sa tak príjemne. „Dnes by si mohol spať u mňa, čo povieš?" preniesol Lucius zmyselným hlasom, pri ktorom Harryho zachvátili zimomriavky a podlamovali sa mu kolená. „Už nemáme spolu pracovný pomer, mali by sme to využiť na iný druh pomeru."

Harry zalapal po dychu. Tá predstava bola tak neskutočne nereálna a žhavá. A takmer dokonalá. „Ale čo Draco?" opýtal sa a slastne vzdychol, keď sa Luciusove pery dotkli jeho ušného lalôčika.

Lucius sa pobavene zasmial. „Draco už dávno nie je malý chlapec, vie ako to medzi dospelými chodí. A spáva vo svojej izbe, nie v mojej spálni."

Harry mal chuť od hanby sa prepadnúť pod zem. „Ja viem, ale -"

„Harry, počúvaj ma," oslovil ho Lucius vážne. Zahľadel sa mu do očí a pohladil ho po líci. „Mám ťa rád. Neveril som, že to niekedy poviem, ale zamiloval som sa. A chcem ťa. Čakal som na túto chvíľu dlho. Popravde, po tom všetkom, čo sa tu dialo, som už neveril, že sa jej niekedy dožijem. Neodmietaj ma, Harry."

Toľká úprimnosť Harryho dojala. Aj on to cítil rovnako. „Ja ťa neodmietam," zašepkal. „Tiež ťa chcem. Od toho stretnutia na Priečnej ťa mám plnú hlavu," priznal sa s jemným zapýrením.

„Tak v čom je problém? Bojíš sa, že budeš hlučný?"

„Merlin, to nie," vykríkol zahanbene. „Len... Cítim sa pred Dracom divne."

„Nemáš prečo. Aj keby ťa nemal rád, ako môjho partnera ťa akceptovať bude."

„Naozaj?"

„Ver mi. A prosím ťa, spi dnes so mnou."

Naozaj Lucius práve prosil? Na to si u Malfoyovcov zvykať nemôže. Takže rozhodne nemohol strácať čas, ak oňho nechce prísť.

„Veľmi rád. Aj tak by som po tom všetkom sám asi nezaspal."

„Tak poď, ty moje levíča. Čaká nás dlhá noc."

Harry so šťastným úsmevom a prihlúplym výrazom nasledoval Luciusa do spálne. Na miesto, preňho doteraz zakázané, no o to viac vzrušujúcejšie. Nepochyboval o tom, že nastávajúca noc úplne zmení ich vzťah. Nedesil sa toho, práve naopak, nevedel sa dočkať.

Konečne bude jeho. Úplne celý a navždy.

---------KONIEC-----------

Dúfam, že ste si prázdniny aj vďaka Osobnému strážcovi užili.

Ďakujem vám za prejavenú priazeň, hviezdičky a komentáre, ktoré mi zakaždým urobili obrovskú radosť a prajem vám úspešný nastávajúci školský rok, nech je oveľa lepší než ten predošlý.

A snáď sa na Vianoce vidíme s ďalšími drabbles 🙃