Snažil sa uhnúť pohľadom, ale v tom Luciusovom bolo niečo, čo mu bránilo. „Ja… Myslím, že áno,“ priznal napokon a zdvihol ruky na znamenie kapitulácie. „Draco sa tváril dosť… prekvapene a bál som sa, že… Že ma odsúdite a všetko bude tak ako kedysi.“  Posledné slová takmer zašepkal a neisto si hrýzol peru.

„Ach, Harry,“ povzdychol si Lucius. „Mrzí ma, ako som sa k vám v minulosti správal. Veril som však, že ste už pochopili, že som sa zmenil a nemám potrebu vám ubližovať."

Harry prekvapene zažmurkal. „Naozaj?“

„Prirodzene. Mimochodom, prečo si myslíte, že som na ochranu žiadal práve vás?“