„To si robíš srandu, Harry?" Kingsleyho zvučný hlas sa ozýval ministerskou kanceláriou. Zúrivo pochodoval hore-dolu, habit farby brčálu za ním len tak vial, zatiaľ čo Harry sa krčil v kresle. Takého nabrúseného ho ešte nevidel. „To mám na merlinvieako dlho prísť o najlepšieho aurora v teréne len pre vrtochy paranoidného bývalého smrťožrúta?"

„Ja za to nemôžem," bránil sa Harry. „Výslovne si žiadal mňa. A... Už som mu to sľúbil," hlesol a s obavou uprel na ministra smaragdový pohľad.

„To nemyslíš vážne." Kingsley rezignovane zastal uprostred miestnosti. „Keďže si sa rozhodol bez môjho vedomia, prípadné následky sú na tvoju zodpovednosť."

„Rozumiem."