Už dávno sa necítil Harry tak bezmocne ako vtedy, keď v mrákotách opustil kaviareň. Netušil, čím mu Lucius počaroval, keď sa poddal tak ľahko. Prekliaty Malfoyovci... Draco sa takmer celý čas tváril, akoby tam ani nebol, a nechal ho nech si to vyžerie sám.

Nechcem hocikoho. Vyžadujem vás, zneli mu v ušiach Luciusove slová, doprevádzané pohľadom, pri ktorom mal pocit, že mu vyvŕta dieru do mozgu. Hľadel naňho ako na kus mäsa v mäsiarni.

Nevdojak mu napadlo, že to naňho celé narafičil. Ale prečo by to robil? Aby ho mohol trápiť a pomstiť sa za všetko, čo porážkou Voldemorta stratil?