To povedal ten pravý, pomyslel si Harry, ale radšej mlčal. Nikomu by nepomohlo zbytočné oživovanie krívd z minulosti. Bolo treba konať. „Načo si tam vlastne išiel? Prečo si neposlúchol Luciusa, keď ti kázal nevychádzať z domu, pokiaľ to nie je nevyhnutné?"

„Luciusa?" Draco zmätene nadvihol obočie. „Čo sa tu, pre Merlina, deje?"

Harry si až teraz uvedomil, čo spôsobil. Očervenel a zalapal po dychu. Naopak, Lucius nestratil duchaprítomnosť. Bez okolkov chytil Harryho za ruku a usmial sa. „Trochu sme sa zblížili, snáď nemáš nič proti."

Draco vytreštil oči. Nebol hlúpy, rýchlo si spočítal dve a dve. Vedel o otcových preferenciách už dlhšie, ale nikdy by si nemyslel, že on a Potter...

„Ale vráťme sa k Harryho otázke," prerušil jeho úvahy Lucius. „Prečo si tam išiel takto neskoro?"

„Dostal som naliehavú sovu od Blaisa, že má pre mňa niečo dôležité. Tak som si myslel -"

„A to ti nenapadlo, že ťa môže vylákať ten psychopat?" Harry neveriacky krútil hlavou.

„Nie," priznal Draco. „Bolo mi síce divné, že ma ťahá von takto na noc, ale písmo bolo iné, než na tých anonymoch. Myslíš, že to písal on?"

„Ak to aj nepísal, určite v tom mal prsty. Ale to sa už asi nedozvieme."

V tej chvíli sa s hlasným puknutím objavila v miestnosti škriatka.

„Sarya priniesla pánom večeru," oznámila s hlbokým úklonom.

„Ďakujeme, Sarya," ozval sa Harry, keďže Malfoyovci na ňu hľadeli, akoby ju videli prvýkrát v živote. Merlin zaplať za takú gazdinku, vďačne si pomyslel po jej odchode. Na obrovskej tácke trónila priam luxusná večera a on bol hladný ako vlk. „Tak sa do toho pustime a potom premyslíme ďalší postup. V každom prípade, ty už ostaneš tu. Rozhodne to bude bezpečnejšie."

Draco si vzdychol. „Ako povieš."

Ešte ani nedojedli, keď sa v miestnosti z čista jasna objavil ministrov Patronus, elegantný žiarivý rys.