Po tom, čo odlevitovali Draca do obývačky a Lucius sa uistil, že bude v poriadku, vypili na ex po poháriku whiskey a obaja sedeli v tichosti. Harry sa chúlil v Luciusovom náručí a premýšľal, čo robiť. Situácia sa vyostrila, preto musí byť obozretnejší ako obvykle. Bez neviditeľného plášťa už neurobí mimo domu ani krok.

Práve keď zvažoval, že pošle ministrovi sovu a informuje ho, čo sa odohralo, sa Draco začal preberať.

S hlasným zastonaním otvoril oči a nechápavo sa obzeral okolo seba. „Čo sa stalo?" vydýchol. „Prečo som tu?"

„To by som aj ja rád vedel," zaškrípal Harry zubami. „Ten idiot nám ťa sem poslal ako darček. Doslova si vypadol z krbu. Pamätáš si, čo sa stalo?"

„Veľa toho nie je," zamumlal Draco a so syknutím sa posadil. „Práve som sa premiestnil na Priečnu, keď som to schytal od chrbta. Padol som na tvár, počul som nejaký šialený smiech a viac si nepamätám."

„Prečo si bol taký neopatrný a vychádzal z domu?" obviňujúco sa opýtal Lucius a zatínal päste. Nebyť jeho vychovania, už by na Draca kričal. „Vari som ti nekládol na srdce, že si máš dávať pozor?"

„Dával som si," bránil sa Draco. „Len som nečakal, že zaútočí odzadu."