„Dobré ráno," prinútil sa Harry k pozdravu. Odtrhol pohľad od sivých oči a uprel ho na mužove topánky. „Nie, nič dôležité," zamumlal. Luciusov zjav ho vyvádzal z rovnováhy. Čierny habit, rozpustené vlasy... Už mu chýbala len basgitara do ruky a bol by z neho rocker ako vyšitý. „Môžeme ísť?"

Luciusovi pobavene blyslo v očiach. „Samozrejme. Ja som už dávno pripravený."

Harry vycítil v Luciusovom hlase skrytú výčitku za svoje nápadné zíranie. S červeňou v tvári zamumlal ospravedlnenie a nasledoval muža do jedálne.

Zatiaľ čo čakali, kým ich Sarya obslúži, Harry sa zaprisahal, že už sa ničím nenechá vyviesť z miery.