Lucius luskol prstami a v miestnosti sa s puknutím objavila stará škriatka, odetá v dotrhanej plachte. Oči ako tenisové loptičky bojazlivo uprela na svojho pána a inštinktívne sa prikrčila. „Čo si pán želá?"

„Dve kávy a dva kúsky koláča," zahrmel Lucius, až Harry vystrašene nadskočil na pohovke.

„Sarya prinesie, pane," uklonila sa a už jej nebolo.

„Tak, teraz tie podmienky," preniesol Lucius hlasom, pri ktorom Harryho zamrazilo. Autorita z neho priam vyžarovala, a pritom to všetko robil s ľahkosťou a eleganciou jemu vlastnou. Nerozumel tomu. Vari sa na ňom nijako nepodpísali roky strávené v Azkabane?

Ten muž ho neustále prekvapoval.