2.7. Veštba

Vydesene hľadel na dvoch mužov, kráčajúcich priamo k nemu, s ktorými už nikdy v živote nechcel mať nič spoločné. V minulosti mu Malfoyovci ublížili viac než dosť.

Myseľ mu automaticky podsunula spomienku, ktorá bolela najviac. Vtedy kvôli neschopnosti naučiť sa uzavrieť svoju myseľ zničil všetko, na čom mu záležalo. A pritom ho tam nalákali len pod zámienkou veštby.

Bolo naivné myslieť si, že ho po porážke Voldemorta už nič neprekvapí. Čeliť obom Malfoyovcom tvárou v tvár pripravený nebol.

„Nevedel som, že si prizveš na pomoc aj otca," pohŕdavo odfrkol, keď sa obaja usadili oproti nemu.

„Týka sa to hlavne jeho."

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top