Neochotne sa premiestnil pred dvojitú bránu z krúteného železa. Ruky sa mu triasli a srdce mu bilo až niekde v hrdle, keď ochranné kúzla zachytili jeho prítomnosť a brána sa sama od seba otvorila. Kráčal cestičkou, lemovanou vysokými živými plotmi a cítil sa zvláštne. To miesto v ňom vyvolávalo zlé spomienky a bolo len otázkou času, kedy sa ho zmocní panika. Prešiel mu mráz po chrbte pri pomyslení na to, koľko času asi strávi na mieste, kde pred rokmi takmer prišiel o život. Oveľa radšej by bol niekde na chate.

Náhle nebol sám.

„Vitajte, pán Potter, už vás čakám."

Zbledol.