Harryho srdce robilo jedno salto za druhým.

„Myslíš to vážne?” odvážil sa opýtať po chvíli nechápavého zírania do sivých dúhoviek. Miešala sa v ňom nádej i pochybnosti, že jeho narastajúce city voči tomu mužovi nebudú nikdy opätované.

„Neveríš mi, však?” odtušil Lucius. „Asi ťa budem musieť presvedčiť.” Nečakane a bez varovania Harryho objal. „Bude stačiť toto?” zašepkal a vtisol prekvapenému mladíkovi nežný bozk na usta. Krátky, sotva sa ich pery dotkli, hneď sa odtiahol.

Harry zalapal po dychu. V bruchu sa mu náhle vyrojil celý kŕdeľ motýľov. Srdce mu splašene bilo a v hlave mal úplne prázdno. Naozaj ho Lucius Malfoy práve pobozkal?

Opäť konal inštinktívne. Ruky samé vystrelili a chytili druhého muža okolo krku. Pritiahol si ho bližšie a opäť spojil ich pery. Tentokrát o niečo dlhšie a vášnivejšie. 

Keď sa po čase, ktorý Harrymu pripadal ako večnosť, od seba odtiahli, obaja mali zrýchlený dych.

„Toto som mal urobiť už dávno,“ usmial sa Lucius. 

Harry si zahryzol do pery. „Takže pravý dôvod toho, prečo si si najal práve mňa, bol ten, že… Že si ma chcel?“ 

„Áno, chcel som práve teba, Harry.“

Ani zvuk tej najkrajšej píšťaly sa nevyrovnal Luciusovmu hlasu keď vyslovil jeho meno. Bol to úžasný pocit.