Lucius sa zamračil. „Dám vám elixír na bolesť. Nemôžem si dovoliť, aby ste boli kvôli tomu nesústredený a -"

„To nebude potrebné," rýchlo vyhŕkol. Cítil sa neskutočne trápne. „To premiestnenie ma asi zmohlo viac ako obvykle. Budem v pohode. Naozaj." Mlel jedno cez druhé, len aby jednu lož zakryl druhou. Ešte že mu za každé klamstvo nerastie nos ako tej bábke z muklovskej rozprávky, Pinocchiovi.

Lucius mykol plecami. „Ako myslíte. Dajte si kávu a zákusok a určite vám bude lepšie."

Aký starostlivý, preletelo Harrymu hlavou. Naozaj sa tak zmenil, alebo to celé len hrá a zaútočí neskôr?

Kapituloval. „Tak teda dobre."