Akonáhle vošli do domu, Harryho striaslo. Okamžite sa mu vynorili spomienky na to, ako ich sem pred desiatimi rokmi priviedli lapači. Dlho po vojne ho budili nočné mory, v ktorých počul Hermionin krik, keď ju Bellatrix mučila. Nehovoriac o tom, že pri ich záchrane umrel Dobby.

Nasledoval Luciusa do salóniku a z celej sily sa snažil upriamiť svoju pozornosť na prítomnosť, vytesniť z hlavy minulosť, ktorú už nezmení.

„Ste v poriadku?" vytrhol ho z premýšľania Malfoyov hlas. „Zbledli ste."

„Som okej," krivo sa usmial. „Nerobte si starosti."

„Tak teda začnime. No prv než si určíme podmienky spolunažívania, nedáte si dezert?"