Tak tu je konečne druhá polovička oneshotu pre Teba, Veru! <33 Tomu príbehu od Teba sa to akože nikdy nikdy nevyrovná, no dúfam, že to aspoň nie je príliš cringe a že sa Ti to aj cez trochu môjho humoru bude ľúbiiiť <333 

.*•.♡.•*.

Zatiaľ čo Sunghoon rozrábal oheň v malej peci, aby sa snežná sova mohla trochu zahriať, nemohol necítiť jej pohľad uprený na svojom chrbte. Choseol sedela na lavici v rohu tejto izbietky malej chaty... kolená schúlené k sebe, nervózne si prepletajúc krivo postrihané vlasy medzi prstami. 

Keď sa vlk konečne zodvihol od praskajúceho ohňa a zavrel dvierka, sova sa len viac zababušila do hromady prikrývok, nechávajúc na ňom pozorne svoje oči. Bolo ťažké povedať či bola stále viac utiahnutá, premrznutá alebo hlavne len ohúrená tým, čo videla. Beztak isto blúzni... niekde zamrzla a toto je len veľmi zaujímavý sen. 

"Kto ti tak ublížil?" spýtal sa Sunghoon s povzdychom, keďže to nevyzeralo, že dievča začne hovoriť samo, a začal prehliadať pár skriniek starého kredenca. 

"Zrazu si nejako ticho," podotkol, keďže Choseol zo začiatku narobila celkom dosť paniky, a tak to mlčanie začínalo byť trochu napínavé i na neho. 

"Nikto mi neublížil...," zahundrala a pretiahla si jednu z diek aj cez hlavu. 

Na to si vlčí chlapec len znovu sťažka povzdychol a zahľadel sa do šuplíka, v ktorom sa prehrabával rôznymi kovovými nástrojmi. To bude asi náročnejšie... 

"Tie schody vo vlasoch - pristrihli ti letky... Sokoliar? Pytliaci?" otočil sa k Choseol spýtavo, v tmavých očiach zvedavá iskra. Ak by zistila odpoveď, zrejme by sa vznietila po pomste. 

On si všimol? Sunghoonova pozornosť sa jej dotkla, a zrazu sa zdalo, že prikrývky a jeho oheň predsa len začínajú zahrievať jej skrehnuté telo... alebo to bol ten tlkot srdca, ktorý jej rozohrial krv v žilách. Čo sa s ňou vôbec deje? Očaroval ju?

"Záleží na tom? Aj tak som im ušla," zamrmlala si a odvrátila pohľad, pretože mu ten jeho so svojimi červenými lícami viac nedokázala oplácať. 

Aj keď sa Sunghoonovi nepáčilo, ako jej niekto rozhodne ublížil, jej odvaha na útek a rozkošná nedostupnosť mu vyčarili jemný úsmev, v ktorom sa odhalil pár jeho dlhších tesákov. Prehodil si oká nájdených nožníc na palec s ukazovákom a zastrihal si nimi pri uchu, posudzujúc podľa zvuku, ako dobre sú asi nabrúsené - malo by to stačiť.

"Mne na tom záleží...," riekol, mykol obočím, a pozdvihnúc nožnice sa vydal na pár krokov bližšie k snežnej sove, ktorá sa na neho a nožnice znovu trochu vyhúkane zadívala. 

"Čo s tým chceš robiť?" spýtala sa očividne trochu znepokojene, premerajúc si kúzelného mladíka pohľadom. 

"Upravím ti to...," odpovedal jednoducho pokojným tónom a bokom si prisadol k Choseol, aby si aj zblízka medzi prstami nežne premeral škody spáchané na ebenových vlasoch. 

Na oboch prekvapenie, popravde, dievča nevystrelilo z miesta... iba trochu stiahlo hlavu medzi ramená, nazerajúc zospodu na Sunghoonov starostlivý pohľad, ktorým skúmal jemné tmavé pramienky. 

Keď ostré nože opatrne podstrihli vlasy, ktoré jej voľne padali na rameno skryté pod fialkovým hodvábom, trochu sa cukla... no nebála sa ho. Nevedela prečo, ale Sunghoonova vrelá, však opatrná prítomnosť, jej v skutočnosti vôbec nebola tak nepríjemná, ako ukazovala navonok. Práve naopak. 

"Prečo to všetko robíš...?" spýtala sa Choseol po chvíľke, vyplnenej iba akosi zvláštne upokojujúcimi zvukmi strihania nožníc. Tým si na dlhší moment vyslúžila mladíkov prenikavý pohľad. 

V jeho očiach by sa mohla veľmi ľahko utápať... ako v šálkach plných horúcej čokolády - napadlo jej smelo, pričom naúzko zovrela pery a prehltla imaginárnu sladkú chuť, čo sa jej náhle usadila na jazyku. 

Vlk svoju pozornosť s úsmevom presunul naspäť k vlasom, na ktoré sústredene zažmúril. 

"Je to môj osud-" začal tónom, ktorý predpovedal, že by to nemalo byť všetko, čo chce povedať. Potom si s hlbokým nádychom presadol viac pred snežnú sovu, aby spredu skontroloval, či to má všetko zastrihnuté pekne zarovno a narovnako. 

"... je mojím životným poslaním postarať sa o toho, koho ako prvého zahliadnem vo svite krvavého mesiaca. Od toho momentu patria moje srdce a život len a len tej osobe a som odhodlaný urobiť všetko, aby ako zdravie, bezpečie... tak i úcta tej osoby ostali nepoškvrnené." 

Zatiaľ čo trochu rozochvene rozprával, jeho oči tekali po pramienkoch vlasov, ktoré mu sťa páperie kĺzali spomedzi prstov na jej ramená. Pri všetkom, čo robil, sa mu v očiach vskutku mihotali drobné láskavé iskričky, ktoré spolu s jeho nežnými dotykmi našepkávali, že všetko, o čom jej tu tak okúzlene rozpráva, je pravdivé. Pri tom uvedomení, čo sa jej vlastne snažil povedať, predom zabudla dýchať... 

Ladným pohybom širokých dlaní, ktorými prešiel po jej útlych ramenách, jej presunul vlasy na chrbát a pousmial sa. Tentokrát trochu ostýchavejšie, ale jeho oči sa ešte viac rozžiarili. 

"Ty, Choseol, si bola prvou, ktorú mi Mesiac odhalil..." 

"Ja-" 

"Nezáleží, či sa mi otvoríš dnes, zajtra, za mesiac... alebo aj desiatky rokov. Ja budem stále neďaleko a počkám si koľko len budem musieť. Čokoľvek, dokiaľ budeš v poriadku." 

Dievča si vyhrabalo ruky spod prikrývok, len aby si mohlo prikryť chvejúce sa pery. Nechápala, čo to do nej vošlo, keď sa jej do očí natiskli slzy šťastia... sotva ho spoznala! 

"Ako to robíš? Snažíš sa mi privodiť zástavu srdca?" pípla, zatiaľ čo jej líca sa už aj bez zimy začali červenať kvôli priamemu pohľadu do jeho prekrásnej tváre. 

Otázka Sunghoona ihneď trochu prebrala a jeho dlhé mihalnice sa zachveli nad jeho zmäteným pohľadom. 

"Nepočúvala si ma? Chcem, aby si ostala v poriadku," povzdychol si zmožene, vzápätí si zatláčajúc oči prstami. 

"Tak prečo ma úplne zabíjaš?" vypískla znovu a zúfalo schmatla chlapca za šnúrky ľanovej košele, načo na ňu on prekvapene vypleštil oči - nechápal... a ostalo to tak na dlhšiu chvíľku, až pokiaľ už tiež nezvládol nátlak Choseolinho pohľadu. 

"Netuším, na čo naráž-" 

Zbytok slabiky sa mu v zlomku sekundy stratil pri letmom dotyku na perách snežnej sovy. 

Keď sa sotva na pár centimetrov poodtiahla a zahryzla si do pery, preklínajúc samú seba... on si prekvapene zblízka prehliadol jej ružovkasté líca a chvejúce sa viečka, ktoré pootvorila len na toľko, aby jej pohľad mohol zablúdiť k jeho príťažlivým perám. 

Zatiaľ čo si Sunghoon uložil dlaň na jej horiace líce, ona v svojej napevno zovrela šnúrky medzi jeho kľúčnymi kosťami. 

"Neviem, čo je to za čary s tým mesiacom... ale nechcem čakať už ani sekundu..." 

V ten moment, akoby jej náruživý bozk definitívne zapečatil jeho srdce nezlomným kúzlom. Z tlkotu v hrudi sa mu po tele rozliala príjemná horúčava, ktorá ho prinútila si dievča pritiahnuť bližšie do svojho objatia a opätovať snežnej sove pár ďalších hlbokých precítených bozkov, ktorými sa plne oddali jeden druhému. 

Zamilovaní po prvý raz... a naveky. 

.*•.♡.•*.