Nasledujúci deň Taehyung bežal po schodoch natešený z toho, čo Jeongguk robí dneska. Pristúpil k rímse a posadil sa na ňu, ponoriac nohy do studenej vody. Zachvel sa nad tým pocitom. „Jeongguk! Mám jedlo!" skríkol k vode. O niekoľko sekúnd neskôr vyšiel z jaskyne Jeongguk a plával smerom k človeku. Stál dobrých pár centimetrov od neho. „To, že som ti povedal svoje meno, človek, neznamená, že mám v úmysle byť kamarát s tvorom ako si ty." Civel naňho Jeongguk.

Taehyung prehltol a odvrátil zrak, úsmev mu z pier zmizol. „O-oh. Prepáč. L-len som bol šťastný, že mám kamaráta." Taehyung sklonil hlavu a pozrel sa na vedro mŕtvych rýb, ktoré mal v lone. Jeongguk si sťažka povzdychol a plával smerom k nemu. „Čo dnes pre mňa máš?" Taehyung sa zdvihol a usmial sa na morského muža.

„U-uh, úprimne ani netuším," povedal, keď strčil ruku do vedra a vytiahol z neho rybu. Sledoval, ako mu ju Jeongguk vytrhol z rúk, dávajúc pozor, aby ho ostrými nechtami nepoškrabal. Zahryzol sa do nej a plával okolo, stále zostávajúc na hladine.

„J-jeongguk." Morský muž vzhliadol, len čo povedal jeho meno. „Ja... dostanem ťa odtiaľto. Sľubujem," povedal mu Taehyung. Obaja stíchli. „A budem tvoj k-kamarát," zamrmlal ešte. Jeongguk sa uškrnul a priplával k nemu bližšie. „Oh, naozaj? Teraz?" Taehyung naozaj nevedel, na ktorú otázku odpovedal, tak len prikývol.

Taehyung popadol ďalšiu rybu a podal mu ju. Tentokrát Jeongguk skočil na Taehyunga, ktorý mal znovu nohy po oboch stranách jeho chvosta. „Taehyungie, som nebezpečný tvor, ktorý ťa dokáže roztrhať za pár sekúnd na kúsky. Nechceš byť môj kamarát," usmial sa Jeongguk, ukážuc svoje zuby ostré ako britva, nad čím sa Taehyung zachvel. „N-nevadí mi to. Už by si ma zabil, ak by si chcel," odvrátil zrak Taehyung. Sakra, prečo bolo také ťažké, pozerať sa mu do očí? Jeonggukov výraz potemnel.

Hlavu sklonil k Taehyungovmu krku a ten pocítil na oboch stranách krku zuby – čo bolo nemožné. Jeongguk sa zľahka zahryzol, roztrhnúc mu jemnú kožu na krku, s ktorej vytieklo pár kvapôčok krvi. Taehyung zakňučal, než si uvedomil, že sa ho Jeongguk snažil vystrašiť. „J-jeongguk. Nebojím sa," zašepkal. Jeongguk sa odtiahol a hľadel na chlapca pred sebou. „Vedel si, že naša čeľusť sa môže vykĺbiť tak, že je väčšia ako naša normálna čeľusť?" povedal po niekoľkých sekundách Jeongguk.

„Môžem – môžem vidieť?" Taehyung si oblizol pery a sledoval, ako sa Jeonggukova čeľusť otvorila ako hadovi, ktorý sa chystá zjesť veľké zviera. Taehyung natiahol ruku k jeho čeľusti a potom sa presunul k jeho uchu. „A tvoje uši sú tiež divné." Jeonggukova čeľusť sa vrátila do normálu a zasmial sa. „Sú to plutvy, ale počujeme cez ne," povedal. „Okrem toho, nie sú divné. To vaše uši sú divné. Je to iba koža a uprostred je diera. Je to strašidelné."

Taehyung sa zasmial. „Asi máš pravdu," povedal a dotkol sa svojich vlastných uší. Jeongguk sa usmial a znovu ukázal svoje ostré zuby. Taehyung sa zachichotal.

V tom okamihu Jeongguk vedel, že našiel svojho partnera, svoju spriaznenú dušu. Bol nádherný, so zlatistou pokožkou, svetlohnedými vlasmi, krabicovým úsmevom so žiarivými bielymi zubami a bol to najroztomilejšie stvorenie, aké kedy Jeongguk počas svojho dlhého života videl. Jeho spev ho vôbec neovplyvňoval a snažil sa to nedávať najavo, no bál sa ho. Jeongguk sa s človekom pohrával, čo spôsobovalo, že sa červenal a nebol schopný vytvárať zmysluplné vety, čomu sa Jeongguk smial.

Človek bol roztomilý a mladý chlapec, čo nedávalo zmysel, prečo by ho ľudia bili. Keď ste niečo zlé spravili v mori, vtedy by vás udreli, no Jeongguk nikdy nevidel, že by človek spravil niečo zlé. Cítil potrebu ho chrániť pred akýmkoľvek zlom.

Jeongguk už raz počul o tom, ako sa morský muž zamiloval do človeka, v skutočnosti to bol jeho najlepší kamarát. Yoongi bol menší morský muž, stále mal ale nejaké svaly, no bol rýchlejší a silnejší. Pred sto rokmi sa zamiloval do blonďavého námorníka menom Jimin. Ich láska bola také silná, že morský čarodejník súhlasil s tým, aby sa Jimin zmenil na obyvateľa mora alebo Yoongi na človeka. Jimin sa stal morským mužom, nechcel prežiť život ako človek, no ak bude so svojím životným partnerom, bude v poriadku. Pravdepodobne sa teraz o Jeongguka báli.

„Jeongguk! Čas na jedlo!" Započul pod hladinou Taehyungov hlboký zamatový hlas, nad ktorým Jeongguk zdvihol hlavu. Vyplával na hladinu a stretol sa s človekom. „Ahoj, Taehyung," odpovedal nežne Jeongguk, udržiavajúc medzi nimi dostatočnú vzdialenosť. Mohol by Taehyungovi ľahko ublížiť alebo ho zabiť, ak by nebol dosť opatrný. Vždy sa uistil, že si dáva dostatočný pozor na svoju silu a pazúre.

„Prečo si tak ďaleko, poď sem," zakňučal Taehyung. Jeongguk pretočil očami, no priblížil sa, až kým nebol pri rímse. Lakťami sa oprel a bradou sa podoprel povrchu. Taehyung si ho do detailov prezrel. Malé znamienko pod plnými, červenými perami. Jeho pery boli také plné a červené, akoby jedenie rýb obsahovalo nejaké kozmetické prípravky. Jeho veľké oči, silné ruky a ostré pazúre.

„Môžeme sa teraz pustiť do toho jedla, ak si už skončil s tým zízaním," povedal Jeongguk samoľúbo a sledoval, ako človek znovu očervenel. Taehyung vykoktal niekoľko podivných slov a podal Jeonggukovi rybu. „Prečo vždy tak sčervenieš?" spýtal sa Jeongguk, nevinne nakloniac hlavu nabok a zahryznúc sa do ryby. Taehyung prehltol a hral sa s prstami, červená farba mu stále poznačovala líčka. „Ľudia to robia, keď sú v rozpakoch. Krv sa im nahrnie do líc, uší a do krku." Jeongguk vydal zvuk, ktorý naznačoval, že tomu rozumie.

„Oh, keď sa červenáme, naše 'ušné plutvy', ako by si ich nazval ty, sa chvejú," Jeongguk plával na chrbte a s jedením si dával na čas. Taehyung prikývol, zatiaľ čo ho sledoval. „Takže je to, keď sa ti niekam nahrnie krv," pokračoval Jeongguk. Taehyung znovu prikývol. Jeongguk opäť iba hmkol, potešený novými informáciami.

„Ako ťa chytili?" spýtal sa po chvíli ticha z ničoho nič Taehyung. Jeongguk si naštvane odfrkol.

„Vieš, žijem na dne oceána." Taehyung prikývol. „Tak som bol zvedavý. Išiel som na povrch. Chcel som vidieť, čo môj kamarát myslel tým, že keď na teba svieti slnko, je ti teplo. Niekoľkokrát som už bol na povrchu, ale to bolo ešte pred novými pravidlami," vysvetlil Jeongguk a Taehyung naklonil hlavu. „Nové pravidlá?" spýtal sa Taehyung. „Áno, nové pravidlá. V podstate pred mnohými rokmi mohli morské bytosti jesť ľudí. Hádam, že odtiaľ pochádzajú vaše mýty o morských ľuďoch," vysvetlil Jeongguk, zatiaľ čo Taehyung zamračene prikývol.

„Takže jete ľudí?" spýtal sa so strachom odrážajúcim sa mu v hnedých očiach Taehyung. „Bolo to dávno," ubezpečil ho Jeongguk. „Ale stále sú tu niektoré výnimky, ktoré odmietajú dodržiavať nové pravidlá, ale nie je ich veľa," vysvetlil morský muž. „Oh."

„Každopádne späť k môjmu zajatiu. Myslím si, že tí tvoji ľudia niečo hľadali v oceáne, pretože keď ma našli, boli pripravení. Nie som si istý, ako ma nasledovali tak hlboko do vody, ale niečo ma chytilo do siete. Ale nie som si istý, ako som sa sem skutočne dostal," zamračil sa Jeongguk, rozprávajúc svoj príbeh.

„Možno ti niečo pichli?" hádal Taehyung, no nebol si istý a vedel, že sa to vedúceho ani nespýta. „Možno," súhlasil Jeongguk.

„Som na rade. Prečo sú tí tvoji ľudia s vodcom na teba takí nepriateľský?" spýtal sa Jeongguk, očividne to myslel vážne, takže sa Taehyung začal nervózne vrtieť. „Je to dlhý príbeh," povedal Taehyung, naozaj sa s ním nechcel podeliť. Jeongguk zdvihol obočie. „Nie, povedz mi ho. Nie je to tak, že by som sa niekam chystal," žartoval, no vedel, že niečo nie je v poriadku.

„Toto miesto vlastnili moji rodičia a preto tu bývam. Vzdali sa všetkého, predali náš dom a presťahovali sme sa sem, keďže mali príliš veľké dlhy," vysvetlil Taehyung a Jeongguk nevedel, čo to tie 'dlhy' znamenajú, no neprerušoval ho. „Moji rodičia milovali ryby a to bol dôvod, prečo kúpili túto budovu. Ich podnikanie bolo spočiatku malé, zachraňovali ryby, starali sa o ne a pomáhali im uzdraviť sa, než ich vrátili späť do oceána. Potom však zomreli, keď sa pokúsili niečo chytiť v oceáne. Môj otec po tom pátral mesiace a povedal, že akonáhle to budú mať, budeme mať všetky peniaze na svete. Moja mama s ním nesúhlasila a tvrdila, že zachraňujeme tých zranených. Môj otec chcel tú vec dostať ak napriek tomu, že moja mama povedala inak. A tak išli do oceána na vlastnú päsť a snažili sa to dostať, nech to stálo čokoľvek." Taehyungovi sa zlomil hlas, no v očiach nemal žiadne slzy.

„Nevrátili sa a ja som bol pár dní sám, než sa ukázala polícia a povedala mi, že moju rodičia sú preč a o mňa sa bude starať môj strýko. Môj strýko je vedúci, no nevidím ho ako rodinu. Bije ma kvôli všetkému, čo spravím. Nie som si istý, prečo to robí, ale myslím si, že ma obviňuje za smrť rodičov. Takže tu pracujem, nejako, normálne by som kŕmil normálne ryby, ale bol som do tohto prípadu zapletený pravdepodobne preto, že vedúci dúfa, že ma zješ alebo niečo podobné." Taehyung si povzdychol a pozrel sa na vodu.

„Mal som vtedy iba šesť rokov a ani po dvanástich rokoch stále neviem, prečo mi robí veci, ktoré robí. Odišiel by som, ale nemám kam ísť, tak som tu uviazol." Taehyung dokončil svoj príbeh a pozrel sa na Jeonggukovú reakciu.

„Ale prečo? Čo získa tým, že ťa bude biť?" spýtal sa Jeongguk. „Niektorí ľudia sú krutí," povzdychol si Taehyung. „Dobre, som na rade," usmial sa Taehyung a snažil sa potlačiť svoju temnú minulosť. „Keď si spieval, prečo ma to neovplyvnilo?"

Jeongguk prehltol. „Neviem," pokrčil plecami, no vedel to. Príbehy o ľuďoch, ktorí sa zamilovali do morského človeka a naopak, neboli voľakedy také neobvyklé. No teraz áno. V príbehoch sa hovorilo, ako na tých ľudí nemá vplyv spev morského človeka, pretože boli predurčený byť partnermi. Neexistovala však šanca, že by mu Jeongguk o tom niečo povedal.

©AnimeTrashQueen [ao3]
All rights reserved

A/N
Tie kapitolky mi vychádzajú čím ďalej, tým viac dlhšie 🤔 Mala by som skracovať 🤔

Guk s Taem sa nám začínajú zbližovať 😏❤ Čo je pre tento príbeh len dobre *-*❤ Úprimne sa teším na chvíľu, kedy sa bude Guk červenať, pretože... ten spôsob, akým sa mu chvejú 'uši' je tak veľmi cute *-*❤

😏❤ Tiež som úplne prekvapená, že tento príbeh mal už po dvoch kapitolách od vás také ohlady 😱 Wow😱❤

Luv y🥰❤❤