V priebehu dvoch mesiacov sa Jimin s Taehyungom neuveriteľne zblížili. Človek stále nad Jeonggukom plakal a morský muž ho upokojoval. Ľudským emóciám rozumel lepšie ako ktokoľvek iný. Taehyung zostával s Jiminom v jaskyni čo najviac.

Ale ani to mu nemohlo pomôcť.

Nejedol, až kým neskolaboval a Jimin ho musel kŕmiť ovocím, ktoré mu ukázal Jeongguk. Menší morský muž by naňho kričal, aby niečo zjedol, no bál sa o jeho zdravie. Taehyung nebol nič viac ako koža, kosti a niekoľko svalov. Plakal kvôli nemu takmer zakaždým, keď ho videl a len si želal, aby si to jeho dvaja kamaráti vyriešili a všetko bolo v poriadku.

Taehyungovo srdce bolo na tom každým dňom horšie, jeho bolesti sa vracali rýchlejšie a silnejšie. Keď človek spal, Jimin sa išiel trochu porozprávať s Jeonggukom. Jeongguk bol u seba doma, kde obvykle trávil čas, keď ho niečo trápilo. Nebol na tom o nič lepšie ako Taehyung, no aspoň jedol. Jiminov výraz sa zachmúril a urobil jedinú vec, ktorú mohol spraviť.

Vbil do Jeongguka nejaký rozum.

Doslova.

Jiminová ruka nadviazala kontakt s Jeonggukovou tvárou a väčší morský muž si chytil boľavé líce, na čo sa naňho pozrel. „Prestaň," povedal Jeongguk a pozrel sa na svojho najlepšieho kamaráta. „Nie!" skríkol naspäť Jimin a slabo ho udrel do hrude.

„Oh bože, Guk, on zomrie," povedal Jimin a z očí mu stekali slzy strachu a hnevu, ktoré sa miešali s vodou. Jeonggukovi sa rozšírili oči. „Už niekoľko dní nejedol a jeho srdce reaguje rovnako ako to moje. Jeongguk, ak nič neurobíš, zomrie," povedal Jimin, celý sa chvel.

„Ale, ale myslel som si, že mu bezo mňa bude lepšie," vysvetlil Jeongguk. Jimin sa naňho pozrel a potom ho znovu udrel. „Môžeš s tým prestať?" zavrčal Jeongguk a pretrel si už aj druhé boľavé líce. „Ako to môžeš povedať?" zalapal po dychu Jimin a vyzeral trochu ublížene. „Samozrejme, že bez teba nemôže žiť!" skríkol na Jeongguka a strčil doňho dostatočnou silou, aby druhý trochu stratil rovnováhu.

„Ale všetko zlé, čo sa mu stalo, bola moja chyba." „A za všetko dobré, čo sa mu stalo, môžeš ty. Jeongguk, nemôžeš očakávať šťastný a dokonalý život s nikým. Si povinný bojovať a to bez ohľadu na všetko. To, čo sa stalo doma, nebola tvoja chyba. A ani Taehyungová. A to čo sa stalo v jaskyni, obaja ste zašli príliš ďaleko. Takže sa vráť a naprav to," povedal Jimin a postrčil Jeongguka smerom k jaskyni. Väčší morský muž si ustarostene povzdychol a prikývol, než rýchlo plával k jaskyni a nestrácal čas. Jimin sa naňho usmial a išiel tráviť čas so svojím vlastným samčekom.

Keď tam Jeongguk prišiel, Taehyung stále spal. Ale bože, vyzeral hrozne. Bol taký maličký a vychudnutý a za všetko mohol len on. Morský muž prehltol a priplával bližšie ku okraju, kde sa oprel a hľadel na jeho spiacu tvár. Jeongguk zakňučal a jemne mu prečesal vlasy. Taehyung niečo zamrmlal, než otvoril oči.

„Jimin, pres –" odmlčal sa, keď videl, že morský muž pred ním rozhodne nie je Jimin. „Jeongguk? Čo tu robíš?" povedal chladne a s očividnými bolesťami sa pomaly posadil. „Chcel som sa ospravedlniť," zavrčal Jeongguk, no Taehyung ho prerušil. „To je všetko?" zopakoval tie isté slová, ktoré mu pred mesiacmi povedal. Morský muž ustúpil.

„Pozri, Taehyung, je mi to ľúto, dobre? Myslel som si, že by ti bolo lepšie bezo mňa –" „Nie." „Vidím to, ale viem, že som spravil chybu, Taehyung. Prosím, odpusť mi. To, čo sa stalo v jaskyni... obaja sme zašli príliš ďaleko a viem, že si nikdy nebudem vedieť odpustiť to, čo sa stalo. Ale prosím, Taehyung, vráť sa," prosil Jeongguk.

„Pred dvoma mesiacmi som za tebou prišiel a povedal ti, že mi to je ľúto a v podstate si mi povedal, aby som zmizol. A teraz si tu a prosíš ma, aby som sa vrátil. Takže chceš, aby som sa vrátil, pretože o to žiadaš ty, ale ty si to neurobil, keď som ťa o to žiadal ja. Mám pravdu?" Taehyung si založil ruky na hrudi. Jeongguk sa 'začervenal' od rozpakov, pretože to, čo povedal človek, bola pravda. Bol sebecký a obaja to vedeli. „Áno," povedal potichu. Taehyung vyzeral prekvapene a snažil sa prísť na to, čo robiť.

„Prečo? Prečo by si robil takúto vec?" spýtal sa Taehyung. „Ja – ja neviem. Bol som naštvaný, že si bol preč tak dlho a naozaj som si myslel, že ti je lepšie bezo mňa. Pretože ak by si ma nestretol, nikdy by sa ti to nestalo. Ale Taehyung, ja... nedokážem bez teba žiť, sakra. Tak skurvene ťa milujem, že ťa nemôžem nechať ísť," povedal Jeongguk a teraz mu už po tvári stekali aj slzy. 

Taehyung sa zachvel a hodil sa na morského muža. Jeongguk zalapal po dychu a vo vzduchu ho chytil, konečne sa ho po dlhej dobe dotkol. Obaja plakali do náručia toho druhého, pevne sa držali a báli sa pustiť.

Človek mu potom po hodinách plaču zaspal v náručí a Jeongguk sa s ním húpal zo strany na stranu, ako to robil vždy, keď zaspával. Hmkal mu uspávanku, udržiavajúc ho v spánku, na čo ho položil na skaly. Taehyung zakňučal a niečo si v spánku zamrmlal popod nos. Jeongguk zmizol pod vodou, našiel pár morského ovocia a rýb a priniesol ich k Taehyungovi.

Videl už niekoľko ľudí používať 'oheň', no nemal potuchy, ako ho spraviť. No nechcel, aby jeho samička jedla ryby surové, pretože Taehyung mu povedal, že ľudia nemôžu jesť surové mäso inak im bude zle. Jeongguk si navlhčil pery a zamyslel sa, zatiaľ čo sa z ničoho nič objavil Jimin. „Vidím, že si to konečne napravil," povedal a pozrel sa na spiaceho človeka a potom na morského muža, ktorý premýšľal.

„Čo je to?" spýtal sa zvedavo Jimin. „Potrebujem, aby Taehyung niečo zjedol, ale neviem, ako založiť oheň." Ukázal na ryby. „Je to celkom jednoduché," povedal menší morský muž a zobral pár túlavých halúzok. „Prines viac rýb. Aj ja si dám." A Jeongguk prikývol, nechal Jimina robiť to, čo má.

Keď sa Taehyung prebudil, ucítil, ako sa niečo varí, nie páli. Zalapal po dychu a rýchlo sa posadil. Rozhliadol sa, aby zistil, čo je to za vôňu. Bol tam Jimin a spal, rukami sa opierajúc o rímsu. A hneď vedľa neho bol oheň s veľmi spálenou rybou.

„JIMIN, ZOBUĎ SA!" skríkol Taehyung a Jimin sa tiež zobudil s krikom.

„Čo?" skríkol na človeka. „Horí ti ryba," zachichotal sa Taehyung. Nehorela, ani nič podobné. Chcel si len z neho uťahovať. Jimin sa naňho zamračil, keď si uvedomil, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. „Fagan." A Taehyung sa zasmial, zakloniac hlavu. Jeongguk sa vrátil s ďalšími troma rybami a oči sa mu rozžiarili, keď uvidel Taehyunga.

„Ahoj," povedal a prišiel k človeku, hodil ryby na skaly a usmial sa naňho. „Ahoj," slabo sa usmial Taehyung. Stále bolo medzi nimi nepríjemné napätie, no nič veľké ako predtým. Jimin sa obzrel a povedal niečo zábavné, nad čím sa všetci traja rozosmiali.

Jedli ryby a rozprávali si príbehy. Taehyung sa cítil, akoby sa nič nezmenilo, keď si Jeongguk oprel hlavu o jeho vychudnuté stehná.

©AnimeTrashQueen [ao3]
All rights reserved

A/N
Dobrý večer 👀❤

Na komentíky k predchádzajúcej kapitolke vám odpoviem v priebehu dnešného dňa a tak isto aj k tejto❤🤗

Už nám zostávajú do konca len dve kapitolky 👉👈🥺 Problém a mini dramu máme už vyriešenú a vy môžete hádať, čo nás čaká 👉👈🥺(☞ ͡ ͡° ͜ ʖ ͡ ͡°)☞ Okrem konca, samozrejme xd

Snáď sa tešíte 🥰❤

Luv y ❤❤❤

A dobrú noc❤❤