Cam otočila hlavu.

"To už nebude tvoja starosť," pevné stískala volant.

Teo sa nadýchol.

"Neodhovoríš ma!" zavrčala.

"Toto nie je súčasťou dohody."

"Čo teba to trápi?! Robím vám láskavosť. Tak sa prestaň starať. Je neskoro!" skríkla po ňom.

"Nikdy nie je neskoro," prisadol si k nej.

"Proste... To prestaň... Riešiť, dobre?"

"Cam... Poď sem," vtiahol ju do objatia.

Cam to objatie pripadal také chladné. Necítila to známe ľudské teplo. Aj jeho ruky boli také chladné. Bolo to akoby objímala ľadovú sochu.

Stisla ho pevnejšie. Chcela cítiť ten hrejivý pocit bezpečia ako pri... ako pri Cameovi.

Came...