Po rozhovore s Brynnou sa Solveig konečne rozhodla a ponáhľala sa svoje rozhodnutie oznámiť Coreymu. Teda, ponáhľala sa- skôr sa potulovala po knižnici. Keď  sa o tretej konečne otvorili dvere takmer letela po chodbe.

,,Spravím to!" povedala len čo rozrazila dvere. Na Coreyho tvári sa objavil úsmev. 

,,Výborne, tak teraz je na rade náš plán."

,,A navyše môžem to urobiť zajtra večer lebo ma zavolala do kabinetu."

Úsmev sa Coreymu rozšíril.

,,Takže môžeme začať," povedala Solveig keď si k nemu prisadla.

,,Tak za prvé, musíme to predovšetkým nafingovať tak, aby to nevyzeralo ako vražda ale ako prirodzená smrť."

,,Tak to naozaj netuším ako chceš..."

,,Možností je hneď niekoľko. Keby si vzdušná čarodejka jednoducho by si jej vytiahla všetok vzduch z krvi, no keďže nie si tak táto možnosť nepripadá v úvahu. S ohňom veľa nenarobíš takže zostávajú len elixíry."

Solveig sa zamračila ale Corey to ignoroval a pokračoval.

,,Môžeme jej podať napríklad elixír na zástavu srdca alebo niečo také."

,,Lenže ako jej ho podáme?" 

,,Predpokladám, že bude mať na stole nejakú vodu..."

,,Ale nie si si istý a my si musíme byť istý."

,,Pravda."

,,Mohli by sme," pokračoval po chvíli Corey, ,,ten elixír vypariť a ona by sa nadýchla..."

,,Aj ja musím dýchať Corey a navyše keď tam neskôr príde niekto ďalší otrávi sa aj on a to by začalo byť podozrivé."

,,Tak jej ho jednoducho dáš nasilu vypiť a pri najhoršom ak ho nevypije tak ju spáliš. Ona je predsa tiež ohnivá čarodejnica, proste jej nevyšlo kúzlo."

,,Nie je veľká pravdepodobnosť, že to vyjde..."

,,Nie, ale pochybujem, že prídeme na lepšie riešenie," povzdychol si Corey.

,,Máš pravdu."

,,Tak môžeme začať s výrobou odvaru, všetko potrebné by som mal mať tu," povedal Corey a začal sa prehrabávať v malom kufríku.

Keď vybral všetky ingrediencie ( bolehlav, ľuľkovec, bungarov jed, upíria krv a levanduľa) začali s elixírom.

۞

Solveig kráčala smerom ku Brynninmu kabinetu a v ruke zvierala fľaštičku s elixírom. Keď klopala na dvere ruka sa jej triasla. Vošla dnu a hneď ju naplnil pocit zdesenia a zároveň úľavy - za stolom nesedela len Brynna ale aj druhá žiačka. Ale na stole pred Brynnou sa vynímal krištáľový pohár s vodou.

,,Sadni si Solveig a chvíľu ešte počkaj" povedala Brynna a oslovila druhé dievča ,,Thyra, dúfam, že sa poučíš."

Solveig hľadela na pohár a rozmýšľala ako tak vyliať obsah fľaštičky aby si to nevšimli - v podstate to bolo nemožné. Solveig sa triasli ruky viac ako predtým a očami neprestávala hypnotizovať vodu.

Zrazu sa Thyra aj s Brynnou postavili a otvorili dvere aby mohla Thyra vyjsť. Teraz prišla ta chvíľa. Solveig takmer vyskočila zo stoličky a naliala odvar do pohára. Našťastie sivastá farba elixíru vo vode vymizla skôr ako sa Brynna vrátila.

 Brynna sa začala prehrabávať v papieroch na stole a nie a nie sa napiť. Solveig okamžite začal mozog pracovať na plné obrátky. Ako ju donútiť aby to vypila?

A vtedy ju to napadlo. Zaklínadlo ktoré vyčarí neviditeľný ohník, ktorý však nie je ani oheň ale vysušujúci teplý vzduch. Stačí ak jej v ústach vyčarí práve takýto oheň!

Zahryzla si do pery a snažila sa zamerať na zaklínadlo. Začala krútiť prstom tak ako si to kúzlo vyžadovalo: polkruh hore, polkruh dole a polkruh vodorovne. Keďže gesto robila takmer nepatrne aby si to učiteľka nevšimla nečakala veľký efekt ale to v podstate ani nebolo treba stačilo aby Brynna pocítila sucho v ústach a napila sa. 

Po nejakej chvíli ktorá sa Solveig zdala ako večnosť si Brynna konečne priložila pohár k perám a vypila ho do dna. Chvíľu sa nič nedialo, potom Brynna prehovorila.

,,Solveig, zavolala som si ťa tu preto, lebo..." prečo si Solveig Brynna zavolala sa už nikto nedozvie, pretože čarodejka sa chytila za srdce, zjojkla a padla mŕtva na zem. Ten pád trval celú večnosť a Solveig ho vnímala ako v spomalenom filme. Vyhasínajúce zafírovomodré oči na ňu hľadeli a Solveig nevnímala nič iné iba tie oči, už teraz vedela, že ten pohľad ju bude prenasledovať do konca života.

Solveig chvíľu hľadela na teraz už naozajstnú mŕtvolu, potom sa uvedomila a vybehla von.

Okamžite sa ponáhľala za Coreym. Kým čakala v knižnici na tretiu hodinu premohli ju výčitky svedomia. 

Niekomu  si zobrala život, ty si niekoho zabila. Otrávila si svoju učiteľku! Zrazu sa ozval výkrik, doľahol až do knižnice.

Našli ju, tú ktorú si zavraždila, možno nájdu stopy elixíru v pohári a potom zomrieš aj ty. Potrestajú ťa ako obyčajnú vrahyňu, ktorou, koniec koncov, aj si.

Solveig mala opäť pred sebou modré oči jej bývalej učiteľky.

Keď kráčala ku Coreyho úkrytu nedokázala uveriť ako mohla tak dlho počúvať tie otravné hlasy - svedomie. Teraz bola zvláštne pokojná a hlasy umlčala.

,,Hotovo," odpovedala na otázku v Coreyho pohľade.