Sedemnásť
Valdis sedela v malej miestnosti s Gemmou. Miestnosť bola stiesnená, malá a osvetľovalo ju jediné svetlo, ktorým bola sviečka.
,,Rozhodla som sa," ozvala sa Valdis. ,,Dám prehľadať Sgoimag či tu náhodou niekde nie je ďalšia tajná miestnosť."
,,Komu to zveríš? Je to dôležité a bolo by dobre keby o tom nevedela celá rada."
,,Asi to urobím sama, nemôžem totiž spávať s pocitom, že by som.... Nakoniec budem mať pokojnejší spánok ak nič nenájdem."
,,A čo ak áno?"
,,Ak tam niekto bude...." Valdis sa odmlčala. ,,Smrť, to je cena za zavraždenie niekoho iného."
,,Ale je možné, že mal komplica, chápeš."
,,Toho vypátrame a bude ho čakať ten istý osud."
,,Valdis, môže to byť aj zhoda náhod. Čo ak Brynna zomrela prirodzenou smrťou a ten druhý o tom ani nevie?"
,,Máme metódy na to aby sme sa dozvedeli pravdu. A aj keď nebude zodpovedný za jej smrť nemá tu čo robiť v tajnej miestnosti."
,,Pomôžem ti, ale nieže to urobíš tak, že len čo ho zahliadneš okamžite vynesieš rozsudok a nebudeš vypočúvať, lebo to...."
,,Žiaden strach, všetko bude tak ako má byť."
Vzápätí celý sen znovu akoby zamrzol a všade začali šľahať plamene. Objavil sa aj breun ale bol väčší.
,,Solveig, nesmieš...."
Gemma sa aj s Valdis otočila a tváre im zastreli neprirodzené úsmevy.
,,Prečo počúvať to čo..." prehovorili jednohlasne ale oheň vyšľahol do takej výšky, že ich nebolo vidieť a ani počuť lebo Solveig sa prebudila.
Ale nie úplne. Vo sne videla samú seba ako sedí na posteli a okolo nej šľahajú plamene a ona ich nedokáže ovládnuť....
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top