Keď Leah otvorila oči, musel byť už obed. Slnko jej rozohrialo vzduch v izbe na nepríjemnú teplotu a v jej izbe nebol nikto, kto by jej zapol nad ránom klimatizáciu. Keď sa pomrvila na posteli a nohami dopadla na zem, mala pocit, že sa jej rozletí hlava.

Bolo jej zle. Takúto opicu už nejakú dobu nezažila, snažila sa nemixovať, no včera to jednoducho neodhadla. Ale hlavne, poriadne celý deň nejedla.

Cítila sa mizerne a preto sa rozhodla, že je čas ísť do sprchy. Keď v zrkadle zbadala, že mala stále oblečené šaty zo včera, zhrozila sa. Matne si spomínala nato, ako sa jej Mikael vyhrážal, aby mu neovracala auto, no potom sa jej myšlienky akosi vyparili v letnej horúčave. Nespomínala si, ako ju doviezol domov a či ju práve on zaniesol do izby.

Ak ju skutočne zaniesol do izby a ešte k tomu v tajnosti, aby sa to nedozvedel otec, asi urobil prvú správnu vec vo svojom živote.

Keď sa ale vytiahla zo sprchy a vyšla z izby, na chodbe sa stretla s mamou. Očividne bola na ceste do jej izby, aby ju zobudila.

„Máš ísť za otcom do pracovne," oznámila jej namiesto pozdravu.

Leah vzdychla. Takže Mikael im to všetko vytáral. Prečo vôbec dúfala, že by mohol dostať rozum?

„Dneska sa za ním zastavím," odvetila otrávene.

Nemala najmenšiu náladu na počúvanie otcových táranín. Vkuse ju iba poučoval, akoby sa nevedela sama o seba postarať.

„Chce ťa vidieť ihneď."

Leah zdvihla hlavu a zazrela matkin výraz. Jej oči iba málokedy prezrádzali hnev. Jej podráždenie bývalo často iba teatrálne a pretvárka. Tentoraz však bola nahnevaná i jej mama. A ona nemala ani tušenia prečo.

Leah sa zvrtla a zamierila do otcovej pracovne. Bola to jedna z najsvetlejších miestností v dome, ktorá bola zariadená lešteným dreveným nábytkom a obrovskou knižnicou plnou biznis kníh, ktoré by Leah najradšej rituálne zapálila.

Keď bez zaklopania vošla dnu, otec sa strhol. Leah mala pocit, že o stotinu nato v knižnici vybuchne bomba. Mohutná explózia sa však nekonala. Namiesto toho začula iba buchnutie dverí, ktoré za ňou zavrela jej matka.

„Chcem počuť, čo mal znamenať včerajšok," prehovoril otec.

„Troška som to prehnala," zamrmlala a sklopila pohľad.

Všetci boli na ňu totálne nasraní zato, že sa troška opila. No bože, nebolo to po prvý raz, tak prečo z toho všetkého robili také veľké haló.

V duchu sa tešila nato, ako Mikaelovi vtrhne do izby a dá mu znova päsťou do toho jeho stupídneho ksichtu.

„To nebolo troška," štekol po nej otec.

Zrazu po sebe kričali. Posledné dni strácal naozaj dosť často nervy. Leah sa čudovala, ako s ním mama mohla tak dlho vydržať. A možno nevydržala. Možno to bol dôvod, prečo ju v tú noc na večierku videla vychádzať z hotelovej izby. Od toho večera sa s ňou vôbec nerozprávala.

„Čo je na tom?" opýtala sa.

Otec tresol päsťou po stole. Jej mama zrazu stála za jeho kreslom a položila mu dlaň na rameno. Snažila sa ho upokojiť a jej prítomnosť na neho pôsobila ako upokojujúci liek.

Problém bol v tom, že Leah mala presne opačný účinok.

„Po celý čas argumentuješ tým, že Raven zničí naše meno a povesť. Ale v skutočnosti si ty tá, ktorá špiní naše meno. Čo si asi myslíš, akú budem mať autoritu medzi svojimi spoločníkmi a zamestnancami, keď mám dcéru, ktorá spáva s ich deťmi hore-dole, či droguje na večierkoch?"

„Drog som sa ani nedotkla!" vykríkla Leah.

„Pretože si bola príliš ožratá nato, aby si zvládla šnupať?"

„A nie som jediná, ktorá spáva hore-dole!"

Zadívala sa do očí svojej matke. Videla, ako sa jej nad obočím stiahli vrásky a ako si zahryzla do červených namaľovaných pier. Veľmi dobre vedela, na čo jej vlastná dcéra narážala.

„Mikael s nikým nerieši. A ak aj áno, bolo to vždy v rámci vzťahu," uzemnil Leah otec.

V jej očiach sa zračilo prekvapenie. Ani mu len nenapadlo, že tým narážala na matku, jeho ženu. Absolútne o tom nemal ani len tušenia. To bolo... neuveriteľné.

Leah sa nadýchla.

„Začni sa správať, Leah," prerušila ju matka.

Hlas mala pevný, ale na rozdiel od otca na ňu nekričala. Jej matka pôsobila vždy natoľko pokojne, až bolo ťažké uveriť historkám z jej mladosti, keď počúvala svoje tety.

„Si už dospelá žena a určite vieš, ako sa máš o seba postarať. A možno je teraz na teba toho priveľa, ale ver mi, že aj na nás. Urobiť rozhodnutia, ktoré sme spravili, nebolo vôbec ľahké. Skús sa nato pozrieť aj z nášho pohľadu, dobre?"

Leah neveriacky pokrútila hlavou. Neexistuje...

„Nechceš dať ľuďom zámienku, aby ti ublížili."

Leah podvedome vystrelila rukou nahor. Pod oblečením mala svoje tetovanie Stay strong. Bolo to jej motto, malo jej pripomínať, že bude ešte mnoho ľudí, ktorí sa jej budú snažiť ublížiť a ona im takúto šancu nedopraje. Bola predsa hrdá levica. Aj jej meno to potvrdzovalo.

Vydýchla a sklopila hlavu. Urobila to však iba preto, že mala neznesiteľnú migrénu a nemala náladu hádať sa s rodičmi.

„Dobre," odpovedala.

Zvrtla sa a vyšla z pracovne. Kým zatvárala za sebou dvere, počula svojho otca prehovoriť. Mal zamatový a nežný hlas. Úplne odlišný, než keď sa rozprával s ňou.

„Si tak úžasná, Nadya. Vždy si vedela, ako na naše deti."

Leah znechutene treskla dverami. Jej matka bola klamárka a falošnica.

Keď sa zvrtla a chcela zbehnúť po schodoch, zazrela na poschodie vyjsť muža stredného veku. Mal oblečený svetlý oblek a blond vlasy. Na nose mu sedeli okuliare s tenkým rámom.

Rodinný právnik zastal, keď ju zazrel a krátko sklonil hlavu na znak pozdravu.

„Dobrý deň, Leah."

„Dobrý deň, Dean," odzdravila sa mu rozpačito.

To, že tu bol ich právnik, neveštilo nič dobré. No ona nemala ani tušenia, prečo sa tu objavil. On bol však natoľko láskavý, že ju ihneď uviedol do problematiky.

„Môžem vás ubezpečiť, slečna, že už pracujeme na tom, aby boli všetky vaše fotky odstránené," povedal.

Leah prikývla, aby nevyzerala hlúpo, hoci nemala ani poňatia, o čom to vlastne hovorí. Zmocnila sa jej ale zlá predtucha a tak sa iba usmiala, sklonila hlavu a prebehla popri právnikovi do svojej izby.

Len čo buchla dverami, hodila sa na posteľ s telefónom v ruke a zapla internet. Keď zazrela prvú fotografiu, zhrozila sa. Bolo to úplne všade. Nech si ich právnik hovoril čokoľvek chcel, Leah vedela, že svojich fotiek na internete sa už nikdy nezbaví. Prstom rolovala ďalej a očami preskakovala nenávistné komentáre.

Bolo to, akoby celý svet čakal nato, kedy urobí nejakú chybu, aby ju zato mohol patrične vysmiať a potrestať. Leah o tom vedela, vždy to tak bolo.

Už od detstva všetci sledovali každý jej i bratov krok, čakali samú dokonalosť, ináč boli tvrdo trestaní. Rodičia sa im snažili dať voľnosť, no skutočné útočisko nachádzali iba v pohodlí za hrubými stenami ich vily, kde sa nemohol dostať žiadny dotieravý novinár, či klebety.

Leah vzdychla a hanbila sa to priznať, no jej mama mala pravdu. Poľavila vo svojej ostražitosti a dopriala neprajníkom, aby ju pristihli, kým bola opitá. Také niečo by nemala už nikdy dopustiť.

A takisto tušila, že je čas rozlúčiť sa s Jadenovou spoločnosťou. Ten chalan to mal v hlave popletené a hoci mal pred sebou obrovskú rozbehnutú kariéru, Leah si bola istá, že bude stačiť iba málo nato, aby padol ako vyhasínajúca hviezda. Nepochybovala o tom, že cez deň zažíval omnoho väčšie množstvo stresu, než ona. Možno aj preto boli jeho spôsoby vybíjania energie rázovitejšie, než jej box a občasné opíjanie.

Vyrušilo ju zaklopanie na dvere.

„Ďalej," zamrmlala.

Keď sa dvere otvorili a ona zazrela Patrickovu tvár, prevrátila očami.

„Čo tu ty chceš?" zavrčala.

„Vidím, že aj ty si odhodlaná správať sa ku mne ako k odpadu. Vidno, že ste rodina."

„Aj ty si moja rodina, takže by som to až tak veľmi nehrotila," posadila sa Leah na posteli.

Hlava ju znova rozbolela a ona si zaborila s tichým mrmlaním ruku do vlasov, aby ju utíšila, no nič nepomáhalo.

Ich rodina bola celá zvláštna. Patrick bol brat otca, hoci bol jej rovesník. Nikto nečakal, že by sa starý otec znova oženil, hlavne po tom, čo sa rozviedol so svojou prvou ženou. Otec bol vraj z toho zronený, no potom prišla Charlotte a ďalšie dieťa na seba nedalo dlho čakať.

„Mám pre teba fajn ponuku," prešiel Patrick rovno k veci.

Leah s ním vyrastala a trávili spolu obrovské množstvo času. A napriek tomu neverila jeho očiam, hoci mali rovnakú farbu ako tie jej, či otcove. A rovnako tak neverila ani prefíkaným ostrým črtám jeho tváre, ktoré zdedil po matke, ostrieľanej právničke, ktorá teraz zamiešala všetky karty.

„Znieš ako keby mi našepkával sám diabol."

„Verím tomu, že moja ponuka bude rovnako lákavá," povedal.

Sadol si vedľa nej na posteľ a jeho sivé sklenené oči sa usmievali.

„Počul som, že termín zásnub bude na Vianoce. Romantické," predstieral zasnenie a Leah sa rozosmiala.

Patrick bol racionálny a chladný, istým spôsobom jej troška pripomínal Thortona. Zdalo sa, že za jeho maskou je iba obyčajná vypočítavosť. Patrick Dalton veľmi dobre vedel, čo chce a šiel si za tým. Leah si bola istá, že by bol ochotný ísť aj cez mŕtvoly.

„Svadba bude v lete. Máme polroka nato, aby sme si našli svojich partnerov a ďalší polrok nato, aby sme sa počas zasnúbenia dohodli, či si ich chceme i vziať," pokračoval vo svojom vysvetľovaní. „Potom sa otec rozhodne, kto zdedí jeho firmu. Za predpokladu, že sa toho dožije."

Leah zovrela pery. V lete sa bude vydávať za Ravena Thortona. Bude mať skončený prvý ročník na univerzite a hoci jej školské časy nebudú ani zďaleka na konci, jej sloboda už bude stratená až kým sa nerozhodne, že sa chce rozviesť.

„Takže môj plán je asi nasledovný," pokračoval Patrick. „Budeš predstierať, že súhlasíš s dohodnutým manželstvom a povieš áno, keď ťa Thorton požiada o ruku. Iste, všetci budeme súhlasiť a všetci sa budeme tváriť, že sme tými najšťastnejšími ľuďmi na svete, hoci sa budeme musieť vziať o desať rokov skôr, než ako sa sobášia normálni ľudia. A potom, v deň svadby buď neprídeš pred oltár, alebo povieš nie. Jednoduché ako facka."

„Otec ma zabije," ozvala sa Leah.

„Možno, ale nebude o tom vedieť, kým to nepovieš nahlas. Vtedy už bude neskoro, pretože starý otec vyberie za dediča mňa alebo tvojho brata. Počul som, že Mikael je z Elizeé nadšený."

„Isteže," odvetila Leah nahnevane. „Vybrali mu princeznú."

„To sa iba povráva," mávol rukou Patrick. „Možno majú rodinný erb, ale to neznamená, že majú i majetky. Už som počul o množstve rodoch, ktorí boli kedysi aristokraciou a vlastnili pozemky do momentu, kedy ich predkovia neprepili alebo prehrali v kartách."

Leah sa znova zasmiala. Patrickov plán bol dokonalý.

„Tak teda, pristúpiš na moju ponuku?"

„Hej," povedala.

Potriasla mu rukou a pozrela sa mu do očí.

„Je radosť s tebou obchodovať," uškrnul sa Patrick. „Môžeš sa spoľahnúť nato, že stojím na tvojej strane. Ak by sa tvoj otec o čokoľvek pokúsil, môžeš rátať so mnou a s mojou mamou. Ako najlepšia právnička v štátoch určite bude vedieť, ako ochrániť tvoje ľudské práva."