Leah zažmurkala. Stavila by celý svoj život nato, že jej vlastný otec si z nej uťahuje. Keby jej vybral za manžela kohokoľvek z hostí, ktorí sa tu nachádzali, možno by nato pristala. Ale on jej vybral Ravena.

Raven Thorton bol predsa nikto.

„Žartuješ," zasyčala na otca.

Videla kovové chladné tóny v jeho očiach. Už znova sa snažil byť neprístupný a dával jej najavo, že si nepraje, aby mu tu vyrobila akúkoľvek scénu. No Leah mala chuť sa s ním hádať, jednu mu vraziť, vytriasť z neho dušu.

„Leah, upokoj sa."

„Tebe načisto preskočilo. Nielen dedovi, ale i tebe."

„O tomto sme sa už rozprávali," povedal. „Diskutovali sme o tom miliónkrát. Aj s dedom, aj s tvojou matkou. A všetci sme dospeli k záveru, že toto bude najlepšie."

Leah očami šibla po svojom nastávajúcom manželovi.

Raven mlčal. Sledoval ju svojimi očami, ktoré pripomínali číry ľad. Raven Thorton bol ten najchladnejší človek, akého kedy poznala. V jeho bytosti nebol ani len kúsok citu, či vášne. Kým Jaden bol síce idiot, no bol aspoň človek. Raven Thorton bol ľadová socha.

Iste, dávalo to zmysel. Žiadny iný normálny človek by predsa nepristúpil na niečo takéto. Iba človek bez kúska srdca by bol ochotný obrať o slobodu mladé dievča.

Ak sa jej pokúsi dotknúť čo i len troška, aby si splnili svoje „manželské povinnosti", zabije ho. Prisahala to sama sebe.

„Zasnúbite sa a vezmete. V tajnosti," vyslovil znova jej otec. „Iba dedo bude vedieť, že ste sa vzali."

Leah si zahryzla do jazyka. Hostia vôkol nich sa smiali a zabávali, kým jej život sa potápal ako veľkolepý Titanic. Jej žalúdok už bol totálne na dne. Iste, bude to v tajnosti. Ani ona sama by sa neopovážila priznať, že sa vydá za Ravena. To akoby si vykopala vlastný hrob. Odsúdila by tým nielen seba, ale i celú svoju rodinu. Otázkou ostávalo, či by bola ochotná zniesť takú potupu?

V tomto momente by neváhala zapredať celú svoju prekliatu rodinu, no nebola ochotná v povedomí ich kruhov vystupovať ako zmyslov zbavená žena, ktorá sa vydala za Thortona.

„Snažíš sa ma šikanovať?" opýtala sa ho. „O čo vám všetkým vlastne ide?"

„Svet sa nekrúti len okolo teba, Leah," schladil ju jej vlastný otec. „Vždy sme ti splnili všetko, čo si chcela. Vždy sme s matkou tolerovali všetky tvoje maniere. A možno to bola práve tá chyba.

Ale nastal čas, aby si konečne dospela. A aby si nám prejavila láskavosť. Keby bolo možné dohodnúť sa s tebou ako s rozumným človekom, niečo by sme vymysleli. Ale ty si tvrdohlavá a zaťatá ako mulica."

„Dohodnúť sa? Mikael sa s vami dohodol?" prskla jedovato. „Zato si mu vybral Elizeé, jeho tajnú lásku? Ale mne? Mne si vybral jeho."

„Bez ohľadu nato, čo si o Ravenovi myslíš, ja ho poznám a viem, aký je. A ty by si sa mala k ľuďom správať slušne," dohováral jej tichým, ale pevným hlasom. „Čo si o tebe pomyslí?"

„Je mi fuk, čo si o mne bude myslieť. Nebudeme predstierať, že sa my dvaja budeme brať z veľkej lásky," odvrkla. „Raven..."

Thorton si odkašľal. Na niečo takéto bol pripravený, no nepredpokladal, že by Leah bola až natoľko nevychovaná. Hoci sa o nej povrávalo hocičo, v spoločnosti by sa mala vedieť správať ako slušná mladá dáma. No celé jej vystupovanie nasvedčovalo o úplnom opaku. Navyše, po celý čas sa o ňom zhovárali, akoby pri nich ani len nestál.

No pokiaľ chcel dosiahnuť to, čo si zaumienil, musel to všetko vydržať. Veľmi dobre vedel, do čoho ide. A navyše, mal za sebou omnoho viac skúseností, než ona – dievča vychované v samom luxuse a rozmaroch.

Leah si ho nenávistne premerala a potom znova strelila pohľadom po otcovi. Odmietala prijať realitu a snažila sa bojovať. Istým spôsobom to bolo na nej zaujímavé. No momentálne im jej tvrdohlavosť spôsobovala iba samé problémy. Veril tomu, že na toto nebude mať nikdy náladu. Nenávidel hysterické ženské a zdalo sa, že Leah je ako stvorená pre drámu.

„Aha," zatiahla Leah a získala tak jeho pozornosť. „Takže to skutočne nie je o mne," prehrabla si vlasy.

Triasli sa jej ruky a tak ich zaťala v päste, aby získala aspoň kúsok kontroly nad svojim vlastným telom. Cítila, že nechty sa jej zarývali do dlane, ale bolesť vnímala ako reťaz, ktorá jej zabraňovala explodovať. Stále boli na večierku plnom hostí a ona si nemohla dovoliť vybuchnúť. Ak sa ktokoľvek dozvie o ich plánovanom zväzku, prepadne sa od hanby po zem.

„Chceš mu dať status," stíšila hlas. „Chceš, aby sa stal jedným z nás a rozhodol si sa ho zamiešať do našej krvi."

Otec bol nekompromisný.

„Raven je môj dobrý priateľ. A ja som ochotný mu pomôcť."

Leah sa zvrtla. Pokiaľ do niečoho nebuchne päsťou, asi sa rozletí na milión kúskov.

Ponáhľala sa krížom cez salónik priamo k Jadenovi. Dala by čokoľvek zato, aby s ním teraz mohla zmiznúť, opiť sa do nemoty, alebo sa pridať k jeho spoločníkom po extatickej jazde mimo obežnej dráhy. Urobila by čokoľvek, len aby nemusela trpieť toto všetko, čo sa tu dialo.

„Jaden, vrátil si už kartu?" opýtala sa ho.

Položil pohár šampanského na neďaleký stôl a vytiahol kartu z vrecka.

„Máš chuť na ďalšie kolo?" spýtal sa jej s úškrnom.

Zdvihla k nemu pohľad a vytrhla mu plastovú čipovú kartu z rúk. Úsmev mu zamrzol na tvári, keď ju zazrel. Jej líca boli rozpálené červené, oči sa jej leskli od sĺz a stiahnuté obočie s čelom nasvedčovalo, že čoskoro príde búrka. Táto bude však omnoho zdrvujúcejšia a on si bol istý, že nechce byť v dosahu, keď to všetko prepukne.

Leah utekala cez salón a pár hostí sa za ňou zvedavo obzrelo. Na dramatickú Leah, ktorá milovala kúpele v ľudskej pozornosti však boli už zvyknutí. Možno preto ich myšlienky na ňu v priebehu pár sekúnd upadli kdesi do zabudnutia.

„Raven, mrzí ma to," prehovoril Ian k svojmu hosťovi. „Od dneska to bude tvoja úloha."

Raven prikývol, hoci vo vnútri bol nahnevaný. Mala to byť iba obyčajná dohoda medzi rozumnými ľuďmi, s jasnými pravidlami hry. No do toho všetkého zasiahol jeden nepredvídateľný element s blond vlasmi.

Zo salóna vyšiel krokom, no po chodbe už utekal. Nechcel, aby komukoľvek z hostí došlo, že šiel rovno za ňou. Na takýchto večierkoch sa reči kotili viac ako potkany, ktoré mu kedysi robievali spoločnosť.

Videl ju vo výťahu, dvere sa práve zatvárali. Skočil dopredu a vrazil do dverí, podarilo sa mu plecom zakliesniť do medzere a tá sa rozšírila. Vošiel dnu za Leah a dvere výťahu sa znova zatvorili. Boli v kabínke sami, väčšina obyvateľov hotela už musela spať.

Leah sa na neho nedívala. Musela ho vidieť, ale odmietala zdvihnúť hlavu a pozrieť sa mu do očí. Zvierala čipovú kartu v trasúcich sa rukách a on videl, ako s tým všetkým bojuje. Bola tak mladučká. Mala čerstvých devätnásť, v takom veku ženy v mnohých krajinách legálne považovali už za dospelé, a predsa bola stále iba dieťa.

Možno to videl tak iba preto, že on sám mal dvadsaťpäť, ale predpokladal, že zato mohlo jej impulzívne správanie.

„Môžeme sa porozprávať?"

„Nie, nemôžeme! Môj otec chce využiť vlastnú dcéru nato, aby ti dal status! Niečo, čo ti nikdy nepatrilo a ani nikdy nebude!"

Výťah cinkol na poschodí a ona preletela popri ňom von cez dvere ako víchor. V jeho kožených topánkach sa mu však utekalo omnoho lepšie, ako jej v trblietavých lodičkách na ihličkových opätkoch. Aj preto stál pri dverách skôr, než stihla kartu priložiť k elektronickej zámke.

Vpadla do izby a on vošiel za ňou, dvere sa zabuchli. Leah dopadla na kolená a začala päsťou búšiť do hrubého koberca.

Kľačal vedľa nej, chytil jej zápästia do rúk a pevne ich držal, aby si viac nemohla ubližovať. Po lícach jej stekali slzy, snažila sa mu vytrhnúť, no zdalo sa, že bol omnoho mocnejší, než ona. Zrejme takisto športoval.

Cítila sa nesvoja. Často sa spoliehala nato, že má svoj box a dokáže sa obrániť, ak by ju napadol nejaký muž. Keby chcel, mohol by ju znásilniť a nedokázala by sa mu ubrániť. Čo ak to je nejaký chorý idiot, ktorý dostane nápad, že je čas na prvú manželskú noc?

Čakala by niečo také od neho. Bolo to predsa decko z domova, syn akejsi spodiny z ulice, dieťa kriminálnikov, ktoré kradlo a bolo v polepšovni. Ako tucty ďalších deciek, s ktorými vyrastal.

Ale Raven Thorton bol úplne vyrovnaný. Pevnejšie jej zovrel zápästia a potom ju donútil vstať. Nohy sa jej zachveli, ale on ju podoprel, oprela sa dlaňou o jeho rameno a zacítila pevné svaly, ktoré mu napínali látku hodvábnej košele a saka.

„Prestaň si takto ubližovať, prosím ťa," povedal jej.

Pozrela na neho svojimi červenými očami plnými hnevu a nenávisti.

„Nebudeš mi hovoriť, čo mám a čo nemám robiť," jej hlas pripomínal škriekanie divokého vtáka. „Nemáš absolútne právo kázať mi, ako budem žiť svoj život!"

Vytrhla sa mu a on ju pustil. Nechcel ju držať proti jej vôli. Leah sa zatackala a stratila rovnováhu. Spadla a vyvalila sa pred ním na zem, akoby bola opitá. Zachrapčanie látky ju vydesilo. Dúfala, že stehy po bokoch šiat vydržali. Ale i oni ju sklamali.

Teraz sa navyše aj strápnila, ležala tam pred nim natiahnutá a snažila sa narýchlo pozviechať. Na jednej strane šiat jej zívala obrovská diera, pár štrasových kamienkov sa rozkotúľalo po zemi a zmizlo v hustom koberci.

Ostala kľačať na zemi, s uplakanou tvárou a namiesto kriku sa rozhodla mlčať a ignorovať ho.

Možno mala silné päste, no tie jej teraz boli nanič. Cítila sa slabá a nemožná, v tomto momente nenávidela samú seba. Mala sa zdvihnúť a odísť, mala odmietnuť, nájsť si vlastného muža a dať im šach-mat skôr, než ju stihnú vydať za niekoho iného.

No v jej svete žiaden ideálny manžel neexistoval.

S Jadenom sa stretávala iba príležitostne, keď mala chuť na dobrý sex, alebo si len tak vyraziť. Bol predsa bohom, každá s ním chcela spať. No nikdy v živote by s ním nechcela žiť celý život, alebo mať deti. Vlastne vôbec nechcela mať deti a usadiť sa, Jaden s ňou takúto životnú filozofiu zdieľal. To však bola asi jediná vec, ktorú mali spoločnú.

A Leah si bola istá, že Jaden by nikdy nedokázal byť verný. Stavila sa, že sa teraz spolu vyspali aj napriek tomu, že má nejakú priateľku. Vždy mal nejakú, s ktorou spával pravidelne a nazýval ju priateľkou, no pomedzi to spával aj s inými.

Eliasa mala rada a vzrušoval ju, párkrát spolu niečo mali, no Elias bol niekto ako kamarát s benefitmi. Bol to blízky človek, ktorý ju poznal veľmi dobre, pretože s ňou vyrastal, no nikdy by si ho nevzala. Bol jej dvojča, jej spriaznená duša.

Možno niekedy dávno si to naivne dievčensky myslela. Potom prišla nato, že väčšine ľudí sa bozkávanie s bratrancom hnusí, hoci je až z druhého kolena. Rodičia by ju mali za šialenú, to bolo isté. No bol tu ešte jeden problém, Elias nebol bohatý. Ich rodičia síce mali trocha peňazí, no nevlastnili žiadnu firmu, proste pracovali v obyčajnej práci.

Dvaja muži, ktorí sa pravidelne vyskytovali v jej živote, boli totálne na odpis. A ona nemala nikoho, za koho by sa mohla narýchlo vydať. Väčšina jej rovesníkov bola v takomto veku už vo vzťahu a čoraz častejšie nasledovali vtipy o svadbe a deťoch. Bolo to síce skoro, ale ich rodičia vždy deti nenápadne zoznamovali s podobnou mládežou dúfajúc, že sa dajú dokopy niektoré z bohatších rodín.

A potom prišiel jej otec a surovo jej vybral ženícha bez toho, aby ju zaťahoval do spoločenských krúžkov s inými chalanmi.

Celé to bolo totálne zle. A úplne na hlavu.

„Si v poriadku?" opýtal sa jej Raven.

Natiahol k nej svoju tmavú ruku a ona mu po nej chňapla svojou dlaňou. Poškriabala ho svojimi nechtami. Bolo to síce neúmyselne, ale splnilo to svoju úlohu. Raven svoju ruku prudko odtiahol a hoci videla, ako mu na chrbte naskákali červené tenké čiary, nepovedal nič.

„Ako asi môžem byť v poriadku?" zrúkla. „Mám sa vydať za niktoša, ktorého nenávidím. Si nula, chápeš? Nie si ma hoden!"

Raven na ňu pozrel. Ľadový plameň v jej očiach ju zarazil. Zľakla sa, možno zašla priďaleko. Čo ak jej teraz ublíži?

„Neopováž sa ma v živote dotknúť," naježila sa ako mačka.

„Ako myslíš," odpovedal.

Schmatol plastovú kartu, ktorá ležala na zemi a odomkol. Hodil jej ju na zem a potom pleskol dverami.

Leah v hlave skrsla spásonosná myšlienka. Stačí, keď bude na neho hnusná a všetko sa vyrieši. Možno odíde z jej života skôr, než sa nazdá.