Zovrel jej dlaň v ruke. Tep jej pulzoval dokonca i v samotných prstoch. Prejsť davom hostí a vytratiť sa bolo ťažké, no stačilo, že zmiznú mimo pohľadu Daltonovcov. Bez ohľadu nato, aké pocity ním lomcovali, keď si predstavil, že by sa s ňou bozkával pred ich očami, zvraštil tvár od hnusu. Nemal rád divákov.

„Kam ideme?" opýtala sa Leah.

„Preč odtiaľto," povedal.

Priložila si skrčené prsty k perám. Ruka sa jej chvela. Dúfala, že sa im podarí utiecť tak, aby ich nezbadali mama, či oco. Mikaela by možno ešte predýchala, no nestrpela myšlienku nato, že jej rodičia budú vidieť, ako sa obaja vytrácajú z večierka. Hoci to možno videli už mnohokrát predtým, tentoraz to bolo iné.

Vyšli von a ponáhľali sa po chodbe. Koberec tlmil klopkanie jej podpätkov. Koľkokrát už tadiaľto utekala z večierka? Koľkokrát si pýtala kartu od prázdnej izby a koľkokrát na nej skončila s nejakým chlapom? A hoci vždy cítila vzrušenie, bolo to po prvý raz, čo jej išlo vyskočiť srdce z hrude. Keby tento pocit nepoznala, myslela by si, že snáď ide dostať infarkt.

Sila jej citov voči Thortonovi ju zaskočila. Vždy, keď im ponechala voľný priebeh, všetko tým iba pokazila. Počas uplynulých týždňov sa naučila držať ich ukryté vo svojom vnútri. Krotiť záchvaty radosti zakaždým, keď sa na ňu usmeje, dusiť plápolajúcu túžbu, ktorú v nej rozdúchal jeho pohľad. Bolo to zato, že ich tak tlmila? Preto teraz vybublali na povrch a odstavili celé jej bytie? Alebo to bolo skrátka len preto, že to bol práve on, kto jej teraz zvieral prsty a dvere výťahu sa za nimi zatvárali.

Neuvedomila si, že dychčí. Ich rýchly krok sa totiž zmenil takmer na beh. Teraz bola celým telom opretá o stenu výťahu, ktorého ľadový kov ju pálil na pokožke. Na ramenách jej naskákali zimomriavky. Striasla sa. Kolená sa jej takmer podlomili.

„Ty sa chveješ," povedal Thorton.

Zízal na reakciu jej tela, akoby nevedel, čo urobiť. Akoby netušil, aký dopad má jeho prítomnosť na jej existenciu. A možno naozaj netušil. Možno jej pocitom nikdy skutočne neveril. Možno si myslel, že záujem o neho je iba momentálne pobláznenie Leah Daltonovej, ktoré rýchlo prehrmí a potom sa presunie na ďalší objekt. V tom prípade sa mýlil.

„Nechvejem," odvrátila pohľad.

Pousmial sa. Stále ako vzdorovité malé dieťa.

Pristúpil bližšie a vzal jej bradu do prstov. Natočil jej tvár naspäť k tej svojej. Nevedel, či jej viac horia líca, alebo samotné oči. Ich sivá farba, ktorá bola kedysi studená ako kov mrakodrapov, ktoré tvorili celé Daltonovské impérium, nadobudla iskrivú farbu striebra. Len s námahou sa mu dokázala pozrieť do očí. No kým v minulosti to bolo od pohŕdania, tentoraz v jej pohľade vyčítal túžbu.

Ako aj v tú noc, keď jej sebecky ublížil. Ich posledná hádka ho zabolela omnoho viac, ako by čakal. Bol rozhodnutý nepustiť si ju blízko k telu. Bola predsa len prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Bez toho, aby si to všimol, sa stala drahocennou súčasťou jeho života. Nechcel jej už nikdy viac ublížiť. No nikdy nechcel ani obmedziť jej slobodu. Bola tak mladá, mala pred sebou ešte celý svoj život. Dúfal, že ho nebude ohýbať len podľa neho.

„Ako dlho sa ešte budeš na mňa pozerať, kým ma konečne pobozkáš?" opýtala sa.

Zasmial sa. Leah bola Leah. Možno sa kúsok zmenila, ale jej drzosť a odvaha bola stále jej. Sklonil sa k jej tvári.

Zbožňovala, keď sa pri nej uvoľnil natoľko, až sa dokázal v jej prítomnosti zasmiať. Milovala, keď jeho viečka poklesli tesne predtým, ako ju pobozkal.

Výťah cinkol a zastavil jej ruku na polceste k jeho tvári. Rýchlo ju stiahla naspäť a pozrela na neho. Znova sa pozabudla a chcela do toho skočiť. Teraz zastala namieste, očakávajúc jeho krok.

Vzal ju za ruku a spoločne prešli chodbou. Popri nich sa mihali zlaté čísla dverí. Pípol kartou pri jedných z nich a zámka cvakla. Zabuchli za sebou dvere, karta zapichnutá v priehradke vo vnútri. Svetlá nad ich hlavami sa rozsvietili, klimatizácia sa naštartovala.

Izba bola dostatočne veľká, mala dokonca malú obývačku s televízorom a sedacou súpravou. Dvere do upratanej kúpeľne boli otvorené, biele obkladačky žiarili čistotou. Posteľ bola ustlaná, čakajúca na svojho návštevníka. Všetko tip-top, ako ste očakávali v päťhviezdičkovom hoteli pre najexkluzívnejších klientov.

Chcel ju pustiť, ale ona mu zovrela ruku. So spýtavým pohľadom v očiach sa k nej otočil.

„Nepúšťaj ma, prosím," pošepla.

Možno by sa odtiahol, ale jej ruka sa stále chvela. Až taký veľký dopad malo na ňu to jeho zbrklé odmietnutie? Bála sa ho teraz čo i len dotknúť, aby ho nevyplašila? Nechcel, aby ju to takto poznačilo. Stále chcel, aby bola sama sebou.

„Prepáč."

Priložil si jej rozochvené prsty k svojim perám. Hoci mala predtým ľadové ruky, teraz cítil, ako z nej sála horúčava. Dokonca i prsteň, ktorý mala na prste, sa zohrial.

Skĺzol očami z jej tváre nadol.

Čierne tetovanie na neho vykukovalo z výstrihu šiat. Takmer sa neovládol a dotkol sa ho. Rýchlo stiahol ruku, no jej prsty sa mu omotali okolo zápästia. Leah ho nikdy nenechala zmeniť rozhodnutie. Bola jeho chyba, že stále váhal nad tým, či sa jej smie alebo nesmie dotknúť. Už mnohokrát mu dala najavo, že očakáva viac a on to nikdy nedopustil.

„Čo si chcel spraviť?" opýtala sa ho.

Neodpovedal.

„Urob to," pobádala ho takmer šepotom. „Nehryziem."

Vzdychol a potom jeho prsty zavadili o jej hebkú pokožku dekoltu. Palcom vkĺzol dovnútra šiat a obkreslil čierne písmená zvečnené na jej koži.

„Stay strong," prečítal nahlas a kútik pier sa mu nadvihol. „Snáď jeden z najviac klišé citátov na svete, ktoré si dievčatá dajú vytetovať."

„Čakala som, že povieš niečo také," odfrkla. „Možno to sú klišé slová, ale sú mojou súčasťou."

„Presne tak. Sú navlas rovnaké, ako ty."

Nevedela, čo sa tým snažil povedať, no aj napriek tomu, si naďalej vychutnávala pocit toho, ako prstami pomaličky krúži po jej tele. Dúfala, že konečne povolí vo svojich pravidlách a zájde nimi ešte ďalej.

„Takže mi povedzte, slečna Daltonová, urobili vás tieto slová silnou?" nahodil svoj typický teatrálny učiteľský tón, ktorý kedysi počúvala na jeho hodinách.

„Nie som si istá," povedala. „Nikdy som sa do teba nechcela zamilovať, ale už si sa mi dávno dostal pod kožu."

„Som tvoja slabosť," skonštatoval.

Autoritatívny tón bol preč. Namiesto toho bol teraz jeho hlas opäť hlbší. Keď si to uvedomila, naskákali jej na krku zimomriavky.

„Slabosť, po ktorej túžim."

Tak veľmi chcela, aby sa ich vzťah konečne posunul ďalej. To, že jej zakaždým unikal, ju privádzalo do šialenstva. Vedel, ako skúšať jej trpezlivosť. Tá však momentálne dochádzala.

Urobila opatrný krok vpred. Ruka sa mu zošuchla z jej kľúčnej kosti, no než si stihla sklamane vzdychnúť, prstom pomaličky vystúpil nahor po jej krku. Oči sa jej rozhoreli očakávaním. Keď zazrel ten hladný pohľad, musel zovrieť pery. Otázka o tom, kedy mu stihla takto pomotať hlavu, načisto vyfučala z jeho hlavy.

Keď ju znova pobozkal, lačno otvorila pery a vpustila ho dnu. Stále si nebola istá, či jej dovolí zájsť ďalej a nechcela, aby sa to pre ňu skončilo sklamaním. Neexistoval však iný spôsob, ako to skúsiť.

Osmelila sa a prevzala iniciatívu. Prešla Ravenovi po perách, nečakajúc na jeho odpoveď. Pomaly putovala jazykom ďalej, až kým sa nedotkla toho jeho. Pohladila ho, lapajúc dych. Iba jeden jediný bozk s ním dokázal spôsobiť, že sa jej zakrútila hlava. Nahla sa dopredu a dlaňami dotkla jeho hrude. Strácala pevnú pôdu pod nohami. Navlas ako pred niekoľkými chvíľkami, keď obaja tancovali na večierku plnom hostí.

Keď zacítil, ako sa o neho opiera celou svojou váhou, prižmúril oči. Rukou skĺzol dole po jej ramenách až k pásu, kde dovolil svojej dlani zastať. Pamätal si krivku jej bokov od toho večera, kedy s ním tancovala na benefičnom koncerte a on jej pomáhal zaplátať tie šaty. Neuvedomil si vtedy, že sa dotýka jej, keď prešiel po hodvábnej čiernej látke, až kým nenahmatal štíhle telo.

Rukami vyšla nahor a zatlačila ho do ramien. Musel urobiť niekoľko krokov vzad, aby nespadol. Zacítil pod nohami, ako prekročil prah izby. Prešli spolu do obývačky, kde si sadol na obrovský gauč.

Bola hneď vedľa neho, jej pery vlhké a pootvorené. Bozkávať sa s ňou bolo také jednoduché a opojné. Prečo si to po celý čas takto komplikoval? Prečo bol taký tvrdohlavý? Vedel to predsa už v ten deň, keď ju pobozkal po prvý raz. Musel sa potom neustále ovládať, nemohol dopustiť, aby nastala ďalšia takáto príležitosť, ináč by sa už viac neudržal. Až kým to všetko nepokašľal.

No zdalo sa, že nebol jediný, kto má problém krotiť svoje pocity rastúce vo vnútri. Leah na neho stále tlačila, jej bozky čoraz nenásytnejšie a divokejšie. Kým inokedy by ho možno niečo takéto popudilo, teraz odpovedal na jej rastúcu žiadostivosť. Aj on po nej každým dňom viac a viac túžil. No v jej blízkosti bola tá túžba omnoho silnejšia. Spaľujúcejšia.

Natočené pramene vlasov jej odstávali po bokoch tváre. Mala svetlé vlasy, ktoré sa v slnečnom svetle menili na zlato, s ktorým tak často pracoval. Boli však omnoho ľahšie a jemnejšie. Aby jej nezavadzali pri práci v obchode, nosievala ich zopnuté do vysokého chvosta. Teraz ich mala vyfúkané a množstvo z nich vypnuté na temene.

Siahol do jej vlasov a nahmatal kovové spony. Stiahol ich dole a vodopád svetlých vĺn mu zatienil výhľad. Hneď nato si ich Leah odhrnula rukou z tváre a zastokla aspoň časť z nich za ucho. Usmievala sa na neho, pripravená pokračovať.

Nedovolil jej to. Namiesto toho perami skĺzol dole po jej krku, kde len pred pár chvíľkami prechádzal prstami. Zaklonila hlavu a slastne vzdychla, keď zacítila záplavu bozkov, ktorými ju obdaril. Keď zašiel po jej pokožke nadol až ku kľúčnej kosti, uvedomil si, že mu prekážajú jej šaty. Sledovala ho po celý čas mlčky. Jazykom obkreslil jej tetovanie.

Leah zosunula tyl dole z pliec. Nadvihla sa a stiahla šaty cez svoje boky dole. Nečujne dopadli na gauč ako sivý mrak. Nečakal, že to urobí, no bola to len jeho naivita. Leah bola iná, než si predstavoval. To bolo, koniec koncov, to, čo ho na tom všetkom tak dráždilo. Bola úplne iný typ ženy, než ten, ktorý si zidealizoval.

Raven Thorton sa zahrával s ohňom a nemal o tom ani páru. A ona bola tak blízko vzplanutia, že to viac už nedokázala vydržať.

Schmatla ho za vlasy a vykrútila mu hlavu. Nebola predsa jediná, kto mal dlhé vlasy. Možno ho i pokvákala, no nedbala nato. Namiesto toho sa perami priblížila k jeho krku. No vedela, že ak bude očakávať rovnaké božteky, aké jej daroval on, mýli sa.

Leah nepotrebovala nežné bozky. Keď zubami škrabla po jeho krku, počula, ako mu z potvorených pier unikol prekvapený ston. Jazykom prešla po celej dĺžke jeho krku, konečne si naplno vychutnávajúc jeho pokožku. Zacítila trpkú chuť z kolínskej, no nenechala sa odradiť.

„Povedala si, že nehryzieš."

To, že ju teraz podpichol, znamenalo, že bol stále uvoľnený. Zábrany v jej vnútri sa začínali rúcať. Bolo to, akoby jej zo srdca konečne odpadol ten ťažký kameň, ktorý ju neustále ťahal dole a bránil jej, aby sa pri ňom odvážila byť čo i len trocha ihravá.

Zasmiala sa: „Ak zistím, že sa ti to nepáči, tak prestanem."

Prstami mu povolila uzol na kravate, až kým mu ju nestiahla z krku. Pomaličky mu rozopínala jeden gombík za druhým. Pomalosť jej prstov ho začínala pripravovať o rozum. Trpezlivosť bola jedna z vlastností, na ktoré bol hrdý. Teraz začínal zisťovať, že mu možno chýba.

Vyzliekol si košeľu a ona mu potom ponad hlavu vytiahla i tielko.

Kým si uvedomil, že leží na chrbte na gauči, vyšvihla sa nahor a obkročmo na neho sadla. Videl, ako sa línia jej pŕs v podprsenke prehĺbila. Bola pred ním iba v spodnej bielizni. Lodičky s hrmotom dopadli na zem.

Prstom znova prechádzal po jej tetovaní, zakrátko prešiel aj po tom druhom – hlave leva, ktorú mala vytetovanú naboku. Zovrel jej boky do oboch dlaní a ona na neho dosadla tesnejšie. Zaťal zuby a prižmúril oči.

Ešte poriadne ani len nezačali. Bolo to príliš silné. To má zato, že bol taký zbabelý a toľko to odkladal.

Znova sa o neho pritlačila a on otvoril oči. Videla, čo to s ním robí a zneužívala to. Stiahol ju dole na seba a znova sa pobozkali. Cítil, že mala sucho v ústach, tvár jej celá horela, hoci bola pred ním polonahá. Dlaňou jej neustále stláčal boky a pod bozkom cítil, ako sa jej kútiky nadvihli v úsmeve.

Už to viac nedokázali vydržať.

Hrýzla si do pier, kým cvakla prackou na nohaviciach a mučivo pomaly mu otvárala zips. Myslel si, že ho celého vyzlečie, no opäť sa mýlil. Namiesto toho iba rozopla posledný pár gombíkov, ktorý ho ukrýval a vybrala ho von.

Vedel, že je divoká ako búrka a potvrdilo sa mu to opäť. Tentoraz ju však nezastavil ako v to ráno. Leah prešla jazykom po jeho stvrdnutom úde a potom si ho vložila do úst. Ruky jej zaboril do vlasov a snažil sa nehýbať, hoci to bolo ťažké. Dotyky jej zamatového jazyka boli až príliš dráždivé, no ona si vychutnávala to, že sa v jej ústach mimovoľne napína a silnie.

Postupne si ho sunula čoraz hlbšie, až kým nepocítil, ako jej naráža do hrdla. Pomedzi stisnuté pery mu unikol ďalší ston, no nebol jediný, kto vzdychol. I Leah prižmúrila oči. Pokrútil hlavou. Naplno si to užívala.

Keď si myslel, že to už viac nevydrží, náhle prestala. Liezla po gauči nahor, až kým nebola znova na úrovni jeho tváre. Videl, ako si prstami odsunula nabok svoje čierne nohavičky a potom si ho pridržala rukou. Len čo na neho vysadla, prehla chrbát a zaklonila hlavu.

Začala na ňom jazdiť hore a dole, z úst jej unikali stony. Keď otvorila oči a prenikavo sa na neho zahľadela, myslel, že sa asi zblázni. Po jej ostýchavosti z večierka nebolo ani stopy. Rútila sa na neho ako jedna veľká vlna.

„Leah..."

Podarilo sa mu s námahou posadiť a otočiť na gauči. Neustále na ňom sedela, jej dych zrýchlený od námahy a vzrušenia. Cítil aká je vlhká, kĺzala sa na ňom a neustále zrýchľovala svoje pohyby. Ale on nechcel, aby to skončilo takto rýchlo.

Znova jej zasypal krk bozkami a potom jej rozopol podprsenku. Keď dopadla na zem, zobral jej guľaté pevné prsia do dlaní a začal sa s nimi maznať.

Leah mala rada nežnôstky, no neubránila sa aj keď bol k nej hrubší. Keď jej vzal bradavky do zubov a zaťahal ju za ne, zvuk, ktorý jej vyšiel z hrdla, od nej ešte v živote nepočul. Stiahla sa a on pocítil, ako ho vo vnútri zovrela. Vzrušilo ho to ešte viac.

Potiahol ju za vlasy, prehla sa v chrbte a on sa tak dostal do nej ešte hlbšie. Napol sa v nej a ona zastonala.

„Ešte," pobádala ho.

Znova ju potiahol za vlasy a keď sa prehla v chrbte, nadvihol sa bokmi nahor. Vykríkla a zaryla nechtami do jeho ramena, no on neprestával. Zrýchlil svoje pohyby a ona bola čoraz hlučnejšia.

Jej vrchol prišiel rýchlo a bol zničujúci. Cítil to ešte predtým, ako mu to povedala. Celá sa stiahla a jej telo na stotinu akoby celé zamrzlo. Potom sa cez ňu prevalila vlna slasti a ona sa začala otriasať v kŕčoch.

Zovrel ju v náručí a schoval tvár v jej vlasoch. Zaťal zuby, jej orgazmus ho vyprovokoval natoľko, až takmer sám vyvrcholil, no podarilo sa mu vydržať to.

Keď sa prestala chvieť a pozrela na neho, pery mala suché.

„Ešte si ne..."

Umlčal ju bozkom. „Nie," povedal, „ešte sme ani zďaleka neskončili."

Znova sa zapýrila. Položil ju na gauč a konečne celú vyzliekol. Keď sa nad ňu nakláňal, aby jej mohol uštedriť ďalší bozk, pošepkala mu do ucha: „Môžem ti povedať, že ťa ľúbim?"

„Už to predsa dávno viem," odvetil.

Takdlho si toto všetko odopierali, nemalo zmysel prestávať. Mali pred sebou ešteveľmi dlhú dobu, kým sa skončí večierok v hoteli.