Jaden sa prevalil na posteli. Zoskočil z nej dole a schmatol svoju bielizeň, ktorá sa spolu s nohavicami a košeľou povaľovala po zemi. Kým sa obliekal, preskackal úzkou chodbičkou a cez otvorené dvere zazrel Leah.

Stála v kúpeľni pred zrkadlom a upravovala svoje vlnité blond vlasy. Z malej kabelky vytiahla vreckový lesk a prešla si ním po perách. Ovocná vôňa zaplavila kúpeľňu. Jaden si oblizol pery. Leah bola poriadna dračica a hoci spolu spali len pred chvíľkou, už teraz cítil, že by zvládol možno i ďalšie kolo.

Leah mu však už nevenovala pozornosť. Práve vyhodnotila, že vyzerá dobre a rozhodla sa opustiť izbu.

„Kartu ti nechám pri dverách," povedala.

Vybehla na chodbu a rozhodla sa ísť po schodoch. Výťah by ju bez karty aj tak nikam nepustil. Keď za chrbtom začula buchnúť ďalšie dvere, zastala a obzrela sa. Z izby oproti na chodbu vyšla osoba, ktorú veľmi dobre poznala.

„Mama?"

Leah zvraštila tvár. Neexistovalo nič horšie ako uvedomenie si, že vaši rodičia mali práve sex. Jej matka však vôbec nedala najavo, že ju teraz jej vlastná dcéra pristihla vychádzať z jednej z izieb.

„Prečo nie si na večierku?" opýtala sa jej ihneď. „Máme ti dnes predstaviť tvojho snúbenca a ty sa tu namiesto toho ponevieraš."

„Hej, neviem sa dočkať," odpovedala sarkasticky.

Rozhodla sa s ňou nestrácať čas a namiesto toho ušla ku schodom. Dvere sa za ňou zabuchli, po schodisku sa ozýval klepot jej podpätkov.

Jaden bol ako drogy, ktoré sám bral. Pomáhal jej zabúdať nato, že kdesi za dverami hotelovej izby existuje jej život, ktorý sa nikdy nevyvíjal podľa jej predstáv a v ktorom sa musí správať ako bábka. Presne tak ako jej kážu rodičia len preto, aby neurobila nejaké spoločenské faux pas a aby ju zvyšok ich falošnej smotánky nemal za čo ohovárať.

Vstúpila naspäť do salóna a vyhľadala prvé voľné dvere, ktoré viedli na vyvýšený malý balkónik. Zo svojej kabelky vytiahla škatuľku cigariet a zapaľovač. Ignorovala rozhorčený pohľad svojho otca a vyšla von. Keď sa zadkom oprela o vyrezávanú balustrádu a zízala na nočné mesto, vydýchla von do nočného mesta spolu s dymom i svoje obavy.

„Tak tu si," začula.

Bol to znova Jaden. Odišiel z izby a prišiel za ňou. Zamračila sa a natrčila mu škatuľku cigariet. Usmial sa. Jednu si vytiahol a potom si požičal jej zapaľovač.

„Ako to, že tu nie sú ostatní fajčiari?" opýtal sa.

„Myslím, že sme presexovali ich fajčiarsku pauzu," odvrkla.

„Čo tu tento robí?"

Leah sa pozrela smerom, ktorý jej naznačil cigaretou. Cez otvorené dvere balkóna zazrela pri stole v miestnosti stáť jedného z hostí.

„Uf, otcov miláčik," zasyčala.

„Myslel som, že sa vyhýba spoločenským udalostiam," potiahol si Jaden z cigarety.

Obaja sledovali ako salónom prešiel mladý muž, ktorý sa akurát zvítal s hostiteľom. Ian Dalton práve potriasol mužovi strednej postavy tmavej pokožky rukou a potom ho priateľsky potľapkal po pleci.

Muž pohodil hlavou, aby dostal svoje čierne vlasy z čela. Leah aj z diaľky videla, aké ma svetlé oči. Aj ona mala rovnaké, ibaže jej farba bola skôr sivá po otcovi, pripomínala zamračenú oblohu. Tie jeho pripomínali ľad a vyžaroval z nich tak obrovský chlad, až sa vždy striasla pri pohľade na neho.

„Nemyslíš si, že si ním tvoj otec kazí reputáciu?" ozval sa Jaden.

„Samozrejme, že kazí. Raven nie je medzi hosťami obľúbený," odpovedala. „Všetci ho nemusia, pretože k nám nepatrí."

Kým všetci hostia boli deťmi zbohatlíkov, Raven Thorton medzi nich nepatril. Do bohatej rodiny sa dostal adoptovaním a svoje skoré detstvo strávil v detskom domove. Dieťa, ktoré nikto nechcel.

„Dostal sa sem ako slepé kura k zrnu," odfrkla Leah.

Vtedy si uvedomila, že vidí svojho otca samého.

„Leah?" oslovil ju Jaden, ale ona ho nevnímala.

Leah zahodila cigaretu na zem a vstúpila naspäť do salónika. Svoju matku videla vychádzať z izby a bola si istá, že bol s ňou otec, no ako práve sledovala, otec bol po celý čas tu. Očami hľadala svoju matku medzi prítomnými hosťami a zazrela ju pri švédskom stole. Určite prišla až po nej a otec tu už bol.

Myšlienky sa jej v hlave nezastaviteľne rozutekali. Všetky súvislosti začali zapadať dohromady a jej sa zakrútila hlava. Zvrtla sa. Prebehla popri Jadenovi, ktorý medzitým vošiel dnu za ňou a utekala smerom von do záhrady, ktorá sa tiahla pred hotelom.

Nočný letný vzduch bol stále príjemný, ale začínal chladnúť. Bol voči jej rozpáleným lícam milosrdný.

V nočnom ruchu mesta začula známy smiech. Zdvihla hlavu a uvidela vonku Mikaela. Prechádzal sa s mladým dievčaťom, ktoré poznala. Elizeé Van Althuisovú poznal každý. Naivné hlúpe dievča, ktoré vraj pochádzalo z rodu, ktorý patril k nejakej šľachte. Leah tomu neverila. V dnešnej dobe také niečo neexistovalo.

Mikael sa znova zasmial a chytil dievča za ruku. Leah sledovala jej profil, ktorý sa nejasne rysoval vo svetle stojacej lampy nad nimi a ostala zízať. Poznala jej tvár až príliš dobre. Bola na plátne, ktoré zničila, keď udrela Mikaela.

Dievča sa prestalo chichotať a stíchlo. V krémových nariasených šatách vyzerala ako princezná. Leah neušlo, že mala vo vlasoch založenú tiaru, ktorej kamene sa aj napriek mdlému svetlu lampy jasno trblietali.

Kým bola s Jadenom, otec predstavil Mikaelovi jeho budúcu snúbenicu. A zdalo sa, že obaja boli s jeho rozhodnutím úplne spokojní. To dievča nemalo ani osemnásť! No Mikaelovi to nevadilo. Pevnejšie jej zovrel prsty a pritiahol bližšie k sebe.

„Panebože," zafrflala Leah. „Môj brat je totálny úchyl."

Zdalo sa, že dnes sa jej všetky udalosti snažia prinútiť zvracať. Rozhodla sa, že nechce vidieť, ako sa jej brat oblizuje s nejakou školáčkou a vystúpila po schodoch naspäť do hotela. Ich večierok sa poriadne ani nezačal a už mala chuť odísť.

Kým vstúpila dnu, uvedomila si, že ten pocit, ktorý jej zviera hrudník, je závisť. Otec vybral Mikaelovi nevestu. A vybral najlepšie, ako mohol. Nevedela si svojho brata predstaviť s akoukoľvek klebetnou fľandrou, ktoré sa na večierku nachádzali, ale dokázala oceniť, že nevinná a sladká Elizeé mu určite učaruje. Bola predsa jeho typ.

Otec mal vkus, musela mu to nechať.

Znamenalo to, že bude mať dobrý vkus aj pri výbere jej ženícha? Pohľadom vyhľadala svojho otca. Ešte stále sa bavil s Ravenom. Hoci bol od otca o dekády rokov mladší, mali si čo povedať, akoby boli dlhoroční priatelia. To bol asi jediný.

Uvidela otcov pohľad a vzdychla. Bude musieť ísť za ním.

Narovnala chrbát a prešla k nemu.

„Leah," Raven jej vzal ruku a potom sa k nej slabo sklonil.

Leah sledovala ako sa jeho pery ani len nedotkli chrbta dlane a potom odtiahla ruku. Donútila sa na neho usmiať.

„Raven, rada ťa vidím."

Nechápala, prečo jej nikdy ruku nepobozkal naozaj, vždy to len predstieral.

„Leah, Ravena Thortona už určite poznáš," skonštatoval jej otec. „Toto je tvoj budúci snúbenec."