Leah kráčala spolu s Thortonom a Mikaelom smerom do otcovej pracovne. Nemala rada túto miestnosť. Zakaždým, keď sa tam objavila, sa tu iba pohádali alebo bola svedkom toho, ako ju jej vlastný otec ignoruje kvôli práci. Od momentu, ako si na všetko spomínala, sa obaja jej rodičia krútili len okolo ich firiem. Neznášala to. Koniec koncov, to bol aj prvý dôvod, prečo jej rodičia prišli s prehnaným nápadom o dohodnutom sobáši, akoby boli v stredoveku.

Nadýchla sa a stisla kľučku. Bez ohľadu nato, koľko mala rokov a kde sa teraz nachádzala, len čo sa musela vrátiť do tejto miestnosti, mala pocit, akoby bola znova iba malé dieťa, ktoré si ide ku svojmu otcovi po hubovú polievku. Aj teraz mala z tejto návštevy obavy, hoci sem prišli dokázať, že Thorton nebol ten, kto zamenil obrazy.

„Si nervózna," skonštatoval Raven.

Mykla sa a stiahla ruku z kľučky. Zdvihla k nemu hlavu, pery zovreté. Áno, bola nervózna a ešte viac ju znervóznilo to, že to z jej tváre dokázal poľahky prečítať.

„Čoho sa bojíš?" spýtal sa.

„Čo ak sa niečo pokazí?" prehovorila. „Čo ak tam prídeme a zistíme, že na tej kamere sa kdesi objavíš a oni neuveria, že si to nebol ty?"

„Skutočne na tom tak záleží?" obrátil hlavu a pozrel sa jej do očí.

Jeho pohľad, ktorý kedysi vyzeral ako kus nepreniknuteľného ľadu, sa začal roztápať. Nikdy by nepovedala, že sa na ňu jeho oči raz dokážu pozerať s takou nehou. Boli predsa od začiatku nepriatelia, nenávideli sa.

„Samozrejme, že na tom záleží," odvetila.

„Prečo?"

Pootvorila pery, no žiaden zvuk z nich nevyšiel. Pozrela sa za Thortona, stál za ním jej brat Mikael, ktorý trpezlivo čakal, kým sa dozhovárajú, aby sa mohli vrátiť do jamy levovej. No mlčal a nedal jej žiadnu odpoveď, hoci v minulosti mal pre ňu vždy nejaké slovo, ktorým ju dokázal umlčať, alebo poúčať.

„Celý svoj život bojujem s predsudkami a názorom ľudí, ktorí ma nikdy nepoznali. V určitom bode svojho života som si uvedomil, že to nemá význam. Nepotrebujem, aby celý svet akceptoval to, že som právoplatným členom rodiny Alcockových. Nepotrebujem, aby bol celý svet presvedčený o mojej nevine. Ty mi dôveruješ a to úplne stačí."

Vyrazil jej tým dych. Prikryla si rukou pery a znova zažmurkala na Mikaela. Videla, ako sa na ňu uškrnul a potom slabo zahvízdal. Thorton akoby si až teraz uvedomil, že neboli sami. Odkašľal si, aby zakryl svoje rozpaky a stlačil kľučku na dverách. Vošiel do pracovne prvý, ignorujúc úsmevy súrodencov.

„Gratulujem," prehovoril Mikael a položil Leah ruku na plece. „Podarilo sa ti obmäkčiť muža, o ktorom sa hovorí, že má srdce z kameňa."

„A jemu sa podarilo skrotiť levicu," zamrmlala si Leah sama pre seba.

„Čo si hovorila?"

„Nič," zavrtela hlavou a vošla za ním do pracovne.

Nálada jej ihneď klesla pod bod mrazu. Pracovňa bola plná ľudí a niekoľko z nich videla len veľmi nerada. Otec sedel vo svojom kresle, mama stála hneď za ním. V pracovni sa však okrem nich nachádzala aj teta Charlotte s Patrickom. Obaja hádzali po Thortonovi opovrhujúce pohľady. On si ich však nevšímal.

„Dal som si vás zavolať, pretože mi Mikael povedal, že ten incident na benefičnej aukcii nebola nehoda."

Teta Charlotte si prikryla ústa dlaňou. Patrick sa tváril otrávene, akoby tu musel byť proti svojej vôli. Ťukal si preto do svojho mobilu a snažil sa nepočúvať všetkých naokolo.

„Bezpečnostná spoločnosť, ktorá nám spravuje záznamy z kamier, mi dnes konečne poslala na USB kľúči záznamy z dňa, kedy boli na našom pozemku vyzdvihnúť obrazy," pokračoval.

„Už si ich videl?" opýtal sa Mikael.

„Bol som pre ne iba dnes, tesne predtým, ako som sa stavil za Leah."

„Tak nám ich rýchlo ukáž, nech sa môžeme rýchlo dozvedieť, kto je vinníkom," ozvala sa Charlotte, celá nedočkavá. „Dlhujeme Van Althuisovcom poriadne ospravedlnenie a ak sa to rozhodnú vziať aj na súd, možno i tučné odškodné. Svadba bola už predo dvermi, je veľmi nešťastné, že sme sa stali obeťami takej hanby."

Leah otvorila ústa, ale Thorton jej zovrel ruku. Zahryzla si do pier, aby neodvetila niečo jedovaté. Bola si stopercentne istá, že to Charlotte bola za tým všetkým. A predsa teraz nebola ani len kúsok nervózna, akoby s tým nemala nič spoločné. Akoby o tom ani len netušila. Bolo možné, že toto všetko bolo čisto iba v Patrickových rukách?

Obrátila k nemu pohľad. Bol zjavne nervózny, hral sa stále s mobilom a ťukal jednu správu za druhou. Nedovidela mu na obrazovku smartfónu, no bola si istá, že to musela byť Eve. Dnes ju vo vile Daltonovcov nevidela.

Otec medzitým dal USB kľúč do počítača a spustil jediný súbor, ktorý sa na ňom nachádzal. Na obrazovke sa zjavil záznam z kamery, na ktorom videli ich vilu. Otec myškou preklikával čas na prehrávači videa, až kým na zábere pred ich vilou nezastala dodávka. Vybehli z nej dvaja chlapi, ktorí začali v sprievode služobníctva nosiť obrazy. No ani jeden z nich nebol na tak veľkom plátne, ako akt Elizeé. Zamestnanci prepravnej spoločnosti dnu naložili správne obrazy.

Ostával už len podpis na papier o odovzdaní majetku do rúk prepravnej spoločnosti. Obaja preto vošli opäť dovnútra. Leah spozornela. Pri aute nikto nezostal. Teraz mal skutočný páchateľ prvotriednu príležitosť nato, aby do nezamknutého kufra auta naložil ďalší obraz a katastrofa bola pripravená.

Vtedy obraz na kamere sekol a začal zrnieť. Keď naskočil naspäť, chlapi sa vrátili s papiermi a jeden z nich zabuchol dvere na otvorenom kufri bez toho, aby poriadne skontroloval jeho obsah. Nasadol na miesto spolujazdca a motor naštartoval. Dodávka zmizla z pozemku Daltonovcov.

„To je smiešne," prehovorila Charlotte. „Toľko k veľkolepému odhaleniu."

„Ten výpadok záznamu z kamier je až príliš účelový, nemyslíš, Charlotte?"

„A čo mi tým chceš povedať, Ian? Áno, je jasné, že s tým záznamom niekto manipuloval, ale aj tak nevieme dokázať, kto to bol. Chceš si teraz najať súkromného detektíva, aby prišiel nato, kto to bol."

„Možno netreba," ozval sa Patrick. „Viem, kto to bol."

„To nemyslíš vážne," otočila sa k nemu Charlotte. „Prečo si sa ihneď neozval?"

„Nemohol som," prekrížil ruky. „Nemohol som to povedať priamo pred osobou, ktorá to urobila."

„Kto to bol, Pat?"

„Nie je to jasné? Bola to Eve."

„Eve! To nie je možné," ozvala sa Charlotte. „To dievča som ti vybrala ja. Dala by som za ňu aj ruku do ohňa."

„V tom prípade by si asi už prišla o končatinu," poznamenal Ian sucho.

„To nie je pravda," prehovorila Leah. „Neexistuje, že by to urobila."

„A prečo si to myslíš?"

Skrátka to nehralo. Leah si pamätala, ako Eve vyzerala, keď ju stretla naposledy. Eve to nemohla urobiť. Eve nebola taký typ osoby. Eve len bola nešťastná z toho, ako sa jej dohodnuté manželstvo vyvíjalo. Pamätala si, ako sa Pat po nej zahnal. Leah bola presvedčená, že ak to urobila, donútil ju Patrick.

„Nemala motív," vykoktala Leah rýchlo. „Neexistuje, že by mala dôvod niečo také urobiť."

„Potrebovala sa zbaviť Elizeé," prehovoril Patrick. „V našom vzťahu to momentálne troška škrípe. Chcela sa stať dedičkou, no nevzal by som si ju, keby sa oženil Mikael. Začalo jej lepiť."

Thortonove prsty opäť zovreli ruku Leah. Jej hnev bublal vo vnútri, bolo to presne ako úplne na samom začiatku. Iba ona jediná videla, že sa pred jej očami momentálne odohráva obrovská nespravodlivosť a bola jediná, kto tomu mohol zabrániť. Pozrela na Mikaela, no nevedela, čo povedať bez toho, aby znova nevybuchla ako sopka.

„Musíš na ňu podať žalobu, Mikael," povedala Charlotte. „Takéto niečo sa jej nemôže len tak prepiecť. Urazila Van Althuisovcov. Elizeé bude mať hanbu na celý život."

„To je pravda," ozval sa otec. „Mám rád Eve, no takúto zradu by som od nej skutočne nečakal."

Leah na nich zízala s otvorenými ústami. Počkajte, celé to predsa nedávalo zmysel. A bolo to totálne na hlavu. Ako si len mohli myslieť, že to bola Eve?

„Dúfam, že sa s ňou rozídeš, Patrick," prehovorila Charlotte. „Je to moja vina, nemala som ju sem dotiahnuť."

„Už som sa s ňou rozišiel," mykol plecom. „Neustále mi vypisuje a vyvoláva, nedokážem sa jej zbaviť. Budem ju musieť asi zablokovať."

„Ak to neprestane, vybavíme zákaz priblíženia. Keď už budeme podávať tú žalobu, môžeme to vybaviť všetko naraz."

„Žiadna žaloba sa podávať nebude," povedal Mikael.

V pracovni nastalo hrobové ticho. Jeho hlas bol pokojný, ale rozhodný.

„Ale Mikael, prekazila tvoj sobáš."

„Čo sa stalo, sa už neodstane. Aj keby som ju zažaloval, aj keby sme vyhrali celý proces, čo tým získame? Zaplatí nám odškodné, smiešnu čiastku, ktorú aj tak nikto z nás nepotrebuje. No Elizeé mi to už aj tak nevráti. Takže by som chcel, aby ste mi konečne už dali trocha priestoru. Potrebujem si všetko zrovnať v hlave. A to sa nedá, keď všetci do našej zrušenej svadby neustále vŕtate."

Charlotte zovrela pery.

„Mrzí ma to, Mikael. Nevedela som."

„To je v poriadku, teta Charlotte," povedal. „A teraz ma, prosím, ospravedlňte."

Leah zízala ako vyšiel z pracovne a s ťažkým vzdychnutím za sebou zabuchol dvere. Nikdy si to nebola uvedomila, ale dočerta, jej brat mal fakt skutočný herecký talent.

„Čo urobíme s Eve?" prehovoril Ian.

„Necháme ju kúsok vychladnúť a čas ukáže. Má šťastie, že Mikael je taký veľkodušný."

Leah znova zovrela pery.

„Každopádne, Mikael moju ponuku odmietol a je teda zbytočné sa tým viac zaoberať. Na ďalšie hlúposti nemáme čas. Musíme sa dohodnúť, čo s Paulom."

„Čo je so starým otcom?" opýtala sa Leah.

„Tvoj starý otec odchádza oficiálne do dôchodku," prehovoril Ian. „Doktori mu naordinovali pokoj a žiaden mestský stres. Premýšľame s mamou nad tým, že by sme sa vrátili naspäť do nášho domu v horách."

Leah tam nebola celé veky. Bolo to miniatúrne mestečko, ktoré malo skôr charakter dediny. Počula o tom, že tam jej rodičia istú dobu bývali, plánovali tam vlastné sídlo, no keď sa narodila ona a jej brat, vrátili sa naspäť do veľkomesta kvôli dostupnosti doktorov a ďalších metských vymožeností. Chodievali tam na prázdniny ešte ako deti, no čím bola staršia, tým menej sa tam rada vracala.

„A kto by tam s ním bol? Nemôžeme ho tam nechať samého."

„Premýšľame nad opatrovateľkou, ktorá by mu bola k dispozícií."

„Tam ti žiadna opatrovateľka nevydrží, Ian. Predstavuješ si to veľmi jednoducho. Nie je to mesto, do takej diery ti nikto nepôjde."

„Nemala by si sa ty starať o svojho muža?" Leah nadvihla obočie.

„Nemôžem nechať svoju firmu bez dozoru," odvrkla automaticky. „Kým o ostatné firmy sa stará už Ian, ja nemám nikoho s dostatočnou praxou a dôverou, kto by ma tam zastúpil."

„Nechcem ho tam nechať samého," odvetil otec. „On sa vie o seba postarať, no potrebuje iba malú pomoc a spoločnosť."

„Oh," svitlo zrazu Leah. „Ak hľadáte iba niekoho, kto by mu robil spoločnosť a opatrovateľka sa tam tak či onak zastaví na niekoľko hodín, možno by som o niekom vedela."

Thorton na ňu pozrel.

„Aj Ruth naordinoval i pokoj. A bude to skvelá príležitosť, ako ju dostať z obchodu, no niečím ju zamestnať."

„Pochybujem, že s takým niečím bude súhlasiť," odvetil Thorton.

„Hovoríš o tej pani, ktorú som dnes viezol v aute," ozval sa otec.

„Je staršia, ale vie sa o seba postarať. Len potrebujeme, aby s ňou niekto bol pre prípad, keby sa jej niečo stalo a privolal pomoc. To náš starý otec zvládne. A ona mu na oplátku bude robiť spoločnosť."

„Myslíš, že odíde na neznáme miesto s neznámym starým chlapom? Nebude sa chcieť vzdať svojho obchodu."

„Môžeme ho prerobiť na ateliér, ako si chcel," argumentovala Leah. „Ak bude niekto pokračovať, možno ju prehovoríme."

„Vlastní ten obchod?"

„Len si prenajíma priestor," odvetila Leah otcovi.

„V tom prípade to je jednoduché, obchod jej kúpime. Vybavené. Ona a opatrovateľka."

„Je hrdá, nebude s tým súhlasiť," prehovoril Thorton, no nikto ho už viac nepočúval.

Leah vyšla z otcovej pracovne a kráčala dole po schodoch. Budú ju musieť prehovoriť. Na jeseň nastúpi na ekonomickú univerzitu, presne tak, ako to kedysi plánoval jej otec. Nikto z nich si nemôže dovoliť strachovať sa, kedy ich malý obchodík skrachuje. Ak priestory kúpia a nebudú musieť už viac platiť taký obrovský nájom, zbavia sa obrovského bremena.

Zastala uprostred schodov, Thorton jej takmer vrazil do chrbta.

„Si si istá, že s tým nebude súhlasiť?" spýtala sa.

Ruth ešte stále sedela na sedačke v salóne a v rukách držala šálku čaju. Paul Dalton, človek, ktorý mal za sebou mŕtvicu, sedel vo vozíku vedľa nej a popíjal z vlastného porcelánu, v tvári akoby úplne omladol. Zdalo sa, že si obaja mali čo povedať.