Leah zhasla všetky svetlá a zamkla obchod. Myslela si, že Ruth bude namietať, nemôžu predsa nečakane zavrieť, odplašili by si tak dnešných návštevníkov. No podvedome obe vedeli, že dnes už viac nikto nepríde. Zvrtla sa a pomohla jej nasadnúť do nablýskaného auta. Ian Dalton už sedel v sedadle šoféra, sledoval v spätnom zrkadle, ako jeho dcéra usádzala starú pani do zadnej sedačky a zapínala jej pás.

Leah, ktorá pred polrokom nemala absolútny záujem o cudzích ľudí. Leah, ktorej po celý život záležalo iba na nej samej. Nikdy by neveril, že sa skutočne zmení, zožieralo ho to vo vnútri takmer každý deň, no nikdy sa mu nepodarilo vliať jej do srdca troška súcitu voči ostatným. Pamätal si na deň, keď sa narodila, keď ju po prvý raz držal na rukách. Nikdy sa nepovažoval za rodinný typ, no keď ju zbadal, pochopil, že väčšieho zázraku niet. A predsa, osud im doprial ešte i Mikaela, podarilo sa im zlomiť štatistiky a osud, ktorý im neprial. Boli snáď tým najšťastnejším párom na svete.

Keď boli takí drobní, pochopil, že neexistuje nič dôležitejšie, než zrodenie nového života, nového človiečika, ktorý má vlastnú vôľu a sny. A predsa, čím rýchlejšie rástli, tým viac začínal na nich zabúdať a znova sa nechal strhnúť vírom nekončiacej práce.

Prvé pubertálne výstupy Leah mu pripomínali, že zlyhal ako otec a ostro ho bodali vo vnútri. Nedokázal skĺbiť prácu a starostlivosť o svoje deti. Nebyť Nadye, nikdy by to nezvládli. No Leah bola už dospelá a neohybná, nedokázal ju viac naučiť niečo, na čom sa on sám kedysi popálil a zabudol. Myslel si, že všetko bolo nenávratne stratené a nechcel, aby sa Leah stala ním samým. Predtým, ako stretol Nadyu.

Myslel si, že zasnúbenie s Raven Thortonom ju zmení. Prostredníctvom neho mohla nazrieť do života ľudí, ktorí nemali toľké šťastie, že sa narodili do bohatej rodiny. Dúfal, že si tak omnoho viac bude vážiť to, čo má. Plán vyzeral byť odsúdený na neúspech.

„Sedí sa ti dobre?" opýtala sa Leah.

Stará pani prikývla a Ian Dalton sa rýchlo vrátil naspäť do reality. Nemalo význam premýšľať nad minulosťou. Jeho dcéra sa menila a on veril, že k lepšiemu.

Leah si sadla vedľa otca a buchla dverami.

„Našli ste záznamy z kamery," prehovorila. „Konečne pochopíte, že Raven to skutočne nebol."

„Nikdy som netvrdil, že to bol on, kto prekazil zásnuby tvojho brata."

Stará pani na zadnom sedadle sa nadýchla. Leah k nej rýchlo obrátila hlavu, aby sa ubezpečila, či je všetko v poriadku. Ruth nemala ani poňatia o tom, čo sa vlastne udialo na benefičnom večierku. Dlhovala jej vysvetlenie.

„Ale myslel si si to," obrátila sa naspäť k otcovi. „Bol si jeho priateľ, donekonečna si sa ho zastával a tvrdil, aký je skvelý. A predsa, keď nastala prvá skúška tvojej skutočne dôvery, nedokázal si sa ho zastať."

Zasiahla ho priamosť jej slov. Áno, nedokázal byť dostatočne tvrdohlavý nato, aby Thortona ochránil pred uštipačnými poznámkami a obvineniami Charlotte. Potreboval si zachovať tvár pred celou spoločnosťou, ktorá sa tam nachádzala. Thorton bol síce adoptovaný do bohatej rodiny, no nikdy sa nezbavil stigiem, ktoré mal na tele. Ľudia neprijímali do svojich outsiderov ľudí tak ľahko.

A Alcock mal počas posledných rokov svojho života o sebe čoraz nelichotivejšiu mienku. Najprv mal ženu, ktorá ho podvádzala a odmietla s ním založiť rodinu a potom narýchlo adoptoval dieťa z domova. Mnoho hostí si myslelo, že sa načisto pomiatol. Bol z bohatej rodiny a adoptoval dieťa, ktoré nemalo ani len poňatia o finančnej gramotnosti. Všetci mu predpovedali pád. Nevedeli vtedy totiž, že Alcock už dávno o všetko prišiel. A nebolo to zásluhou maličkého Thortona, chlapca, ktorý namiesto bitiek s inými chlapcami radšej kreslil.

„Mrzí ma to," povedal len do ticha auta.

Po celý čas sa zamýšľal nad tým, ako z Leah vychovať lepšiu dcéru. A možno to bol on sám, kto sa stále potreboval zmeniť. Ľudia predsa robia chyby celý život. A každý deň sa môžu naučiť niečo nové, čo ich posunie ďalej.

Ruth sledovala miznúcu scenériu okna za mestom. Nebola nikdy v tejto štvrti, no podľa obrovských budov, popri ktorých teraz prebiehali, začínala až teraz rozumieť tomu, z akých pomerov Leah v skutočnosti pochádzala.

Od Ravena počula, že Daltonovci sú bohatí, no nikdy si niečo také nevedela predstaviť, až kým nezazrela dom, pred ktorým zastali. Celý život nebola chudobná a nič jej nechýbalo. No žila skromne a musela v prstoch obracať každý peniaz, ktorý zarobila. Leah nemusela preto urobiť nič. A predsa teraz stála vedľa nej v krachujúcom obchodíku a šila šaty, ktoré boli na ich pomery až príliš lacné a obyčajné.

Leah vystúpila z auta a vrátila sa za ňou, aby jej mohla odopnúť pás. Potom jej pomohla vystúpiť a šikovala ju po štrkovom chodníku smerom ku schodom. Ruth sa zahanbila. Schody jej robili problémy a nechcela, aby na ňu čakali. Ian Dalton však zmizol rovno vo vile a Leah si ho nevšímala. Namiesto toho pomohla Ruth vyliezť nahor po schodoch a prešla s ňou cez vchodové dvere dovnútra.

„Nemusíš sa vyzúvať," povedala jej.

Potom ju viedla po vzorovanom koberci do obrovského salóna, ktorý plnil funkciu spoločenskej miestnosti. Všetko v tej miestnosti vyzeralo až príliš draho a pompézne. Na chvíľočku zabudla zavrieť ústa a nebolo to len kvôli tomu, že sa jej kvôli pár prejdeným schodom ťažko dýchalo.

„Otcova pracovňa je na poschodí, no ja si nemyslím, že by si tam mala ísť," povedala jej Leah. „Namiesto toho nás počkaj tu dole. Dáš si niečo? Môžem zavolať slúžku, aby ti urobila čaj."

Slúžku. Niečo, čo v dnešnej dobe ani len nezažila. Videla to iba vo filmoch a telenovelách v televízii.

Leah ju posadila na dlhý čalúnený gauč s vyrezávaným dreveným okrajom, ktorý sa pod svetlom skleneného lustra ligotal ako samé zlato.

„Čo sa stalo s Ravenom?" opýtala sa jej.

„Na jednom z benefičných koncertov sa dražili obrazy. Omylom sa tam dostal veľmi nevhodný obraz," snažila sa jej Leah vysvetliť. „Naša teta si myslí, že za tým je Raven. My si myslíme, že sa iba snaží prekaziť naše zásnuby. Snažíme sa to s bratom dokázať."

„Leah!"

Zvrtla sa ku schodom a zazrela svojho brata. Kým na začiatku sa na neho nedokázala ani len pozrieť bez toho, aby skrivila pery, tentoraz sa jej na tvári zjavil úsmev. Rozbehla sa k nemu a potom ho objala.

„Som rád, že si tu," povedal jej, keď jej opätoval objatie. „Spojili sme sa s bezpečnostnou firmou, ktorá spravuje naše záznamy z kamier. Poslali nám nahrávky. Mali sme šťastie, keby sme im dali vedieť o čosi neskôr, už by ich boli zmazali."

„Nepotrebujeme nahrávku nato, aby sme vedeli, že Raven je nevinný," odpovedala Leah. Obzrela sa po miestnosti, aby zistila, či niekde nablízku náhodou nie je teta Charlotte, či Patrick a potom sa nahla k Mikaelovi. „Čo ty a Elizeé?" pošepkala.

„Dovolala sa mi," povedal Mikael a potom aj on sprisahanecky stíšil hlas. „Dúfam, že si dokončila jej šaty. Vezmeme sa tajne, bez vedomia jej rodičov. Je už plnoletá, takže nepotrebuje ich súhlas."

Leah cítila, ako sa jej na tvári rozlieva úsmev. Musela sa ovládať, aby sa nezačala smiať. Zovrela mu rameno.

„To si píš, že ich dokončím."

„To však nie je všetko," povedal. „Rodičov tam teda z pochopiteľných dôvodov nezavoláme, ale potrebujeme svedkov. Elizeé chce, aby si jej šla za svedka."

„Určite pôjdem rada," usmiala sa na neho Leah. „Ale koho budeš mať ako svedka ty?"

„Premýšľal som, či by si neskúsila prehovoriť Ravena," odvetil. „Neviem, či bude súhlasiť, ale nemáme nikoho iného, na koho sa môžeme obrátiť a kto by to nevyzradil."

„Presvedčím Thortona," povedala Leah. „Určite."

„Veľmi by ma zaujímalo, na čo."

Keď začula jeho hlas, obrátila sa. Raven práve vstúpil do salóna a teraz stál uprostred schodov. Jeho čelo bolo znova zamračené, skrátka jeho typický výraz tváre. Leah sa na neho spýtavo pozrela.

„Čo tu robí Ruth?" pošepkal podráždene.

„Nechcela som ju nechať samú," povedala mu. „Tak som ju sem zobrala."

„Dobre. A teraz by som rád vedel, na čo ma musíš presviedčať."

„Bol si už na svadbe?" zasmiala sa.

„Nie."

„Budeme ti musieť kúpiť oblek," vzala ho za rameno a ťahala nahor po schodoch.

Nechápal, o čom to hovorí, no nebránil sa jej dotyku. Spoločne s Mikaelom kráčali nahor po schodoch a on sa snažil prísť na to, o čom sa tí dvaja práve teraz dohadovali. Možno však nepotreboval vysvetlenie. Mikael vyzeral byť až príliš šťastný nato, že mu potenciálny svokrovci zrušili zásnuby.

„Vedela si to?" opýtal sa Leah. „Preto si aj naďalej pracovala na tých šatách?"

„Nevedela," usmiala sa na neho. „Verila som. V tom bol ten rozdiel."

Ruth sledovala, ako trojica mladých ľudí mizla na schodoch. Tento dom bol príliš obrovský a mal priveľa schodísk na jej boľavé kĺby. Oprela sa preto v pohodlnom mäkkom gauči a pomaly vydýchla. Bez ohľadu nato, ako famózne táto vila vyzerala, necítila sa tu dobre. Všetko pôsobilo príliš falošne a okázalo, mala omnoho radšej menšie priestory a veci, ktoré síce neboli drahé, no aspoň vzbudzovali útulnú atmosféru.

Škripot ju donútil obrátiť hlavu. Zazrela, ako cez nízky prah z druhej miestnosti prešiel vozíček. Sedel na ňom starší muž, ktorý sa až príliš nápadne podobal na otca Leah, ktorého len pred malou chvíľočkou spoznala. Starý pán zovrel hrboľatými prstami páčku a elektrický vozík prefrčal krížom cez salón. Na kolenách držal strieborný podnos so šálkou čaju.

Prešiel popri Ruth a potom sa k nej obrátil.

„Dáte si čaj?" opýtal sa.