Kapitola 51
„Zbláznila si sa, Leah," prehovoril Thorton.
Vypol motor a potom sa oprel v sedadle, aby sa na ňu pozrel. Slnko sa stratilo za luxusnými vilami a ich záhradami s vysokými stromami. Červené teplé svetlo sa rozplývalo a nastupovalo husté studené šero. Leah pohodila hlavou a potom sa zasmiala. Jej svetlé vlasy sa zajagali v zlatých odleskoch.
„A ja zjavne s tebou, nakoľko nechápem, prečo som teraz tu," dodal.
„Potrebovala som odvoz, to je jasné," odvetila. „A nemohla som sem prísť mojim autom, mám ho ešte stále doma. Vlastne ani neviem, ako by teraz dopadlo to, keby ma otec stretol. Stále mám zlý pocit z toho, že som podpísala predmanželskú zmluvu."
„Aký typ zlého pocitu?" opýtal sa.
„Typu otec sa ma bude snažiť vydierať, aby som odstúpila od dohodnutého manželstva," vysvetlila.
„Si nevypočítateľná. Tvrdila si mu, že si ma nikdy nevezmeš a včera si mu v pracovni zahlásila, že si sa do mňa zaľúbila. To bola príliš veľká bomba nato, aby to s ním nezatriaslo."
„Bolo to veľkolepé," povedala.
„Bolo to teatrálne a zbytočné. Nevidím dôvod nato, prečo by si mala svoje city takto ľuďom vešať na nos. Pokiaľ ti išlo o dramatický efekt, nestálo to zato."
„Čo zato nestálo? Máš zmluvu. Dostali sme to, čo sme chceli. Prečo by som svojej rodine nemohla povedať, čo cítim?"
„Nikdy si sa nebála toho, že by tvoje pocity zneužili proti tebe?"
„To sa v rodine nerobí," povedala. „Rodina by si mala pomáhať."
Nadvihol obočie a pozrel na ňu.
Zmĺkla.
Spomenula si na Charlotte a Patricka. Na zničenú Eve a otcove hádky v posledných týždňoch. Ich rodina nefungovala tak, ako by mala. Nepamätala si, kedy sa to takto stihlo zvrtnúť, no mala pocit, že v minulosti sa tak nesprávali.
To, čo jej Thorton hovoril, však nemohla byť narážka iba na Daltonovcov. Hovoril o tom z vlastnej skúsenosti?
„No dobre," odvetila. „Ale stále je tu Mikael. Kvôli nemu tu teraz sme."
Vedela, že Mikaelovi môže veriť. Hoci to bol na začiatku jej nepriateľ číslo jedna, tentoraz sa stal jej spojencom, na ktorého sa vždy mohla obrátiť. On sa zastal Thortona a ona chcela teraz pomôcť jemu.
„A kvôli nemu som sa do toho namočil teraz aj ja?" opýtal sa.
„Potrebovala som cudzie auto. Elizeé to moje pozná. Keby som ho tu zaparkovala, vedela by, že som to ja," vysvetľovala.
„A myslíš, že keď teraz vystúpiš z cudzieho auta, krátkodobo oslepne a nespozná ťa?"
„Mohol by si už konečne prestať frflať a dať mi stupáka?" zamrmlala a treskla dverami.
Vzdychol, no vystúpil von za ňou. Práve postávala pri murovanom vysokom plote, na ktorého vrch nedotiahla. Obrátila sa k nemu s odhodlaním v očiach.
„Pripadám si ako idiot."
„To je v pohode, nato si zvykneš," ubezpečila ho.
„Nemala by si sa miešať do vecí, do ktorých ťa nič nie je."
„To je síce pravda, ale ja to nemôžem nechať tak, Raven," prehovorila. „Elizeé s Mikaelom sú pre seba stvorení. Videl si ich na večierkoch spolu, musel si to tiež zbadať."
„Že sa cukrovali ako hrdličky?"
„Neexistuje žiaden iný pár ako oni," povedala. „A teraz by si mohol byť džentlmen a zdvihnúť ma hore."
Vzdychol a potom spojil svoje ruky. Leah sa ho chytila za plecia a jednou nohou skočila do jeho dlaní. Thorton sa vystrel a vydvihol ju nahor. Leah bola ľahučká ako pierko, svetlé vlnité vlasy povievali vôkol nej. Nikdy nevyzerala ako anjel, no v tom momente mu pripadala ako bytosť z iného sveta. Hneď nato sa natiahla a jej prsty nahmatali okraj plota.
Sledoval, ako sa snažila vyškriabať na okraj a vytiahnuť hore kolená. Tlačil jej nohu nahor a jej sa podarilo dostať navrch. Hneď nato prepadla na dvor Van Altuisovcov. Začul dunenie a potom jej tlmené nadávky.
„Si celá?" zavolal na ňu s obavami.
„Hej, hej," zamrmlala.
Vzdychol a prehrabol vlasy. Načisto ho opantala a teraz tu postával pri aute a čakal, kým uskutoční svoj „veľkolepý" plán.
Leah prebehla krížom cez udržiavaný trávnik. Na pozemku nechýbala malá záhrada so sochami a kúpeľmi pre vtáčiky. Vila Van Althuisovcov sa architektúrou podobala na tú ich. Obrovské masívne vchodové dvere, niekoľko poschodí a šikmá strecha.
Ju však zaujímalo niečo iné. V oknách na prízemí i na poschodí sa svietilo. Očakávala, že dole budú spoločenské miestnosti, ale i tak sa prikradla k oknám, celá prikrčená. Modlila sa, aby nemali kamerový systém alebo ochranku, inak by poletela ponad plot naspäť. No zatiaľ sa za ňou nikto nerozbehol, na pozemku neboli žiadne strážne psy, ktoré by ju roztrhali na kusy. Hlavný bezpečnostný systém ich rodiny sa zrejme týkal iba budovy.
Keď skontrolovala okná na prízemí, cez škáry medzi závesmi mohla vidieť salón a nejaký pohyb, no Elizeé nikde nebola. Ostávala ešte jedna izba na poschodí, v ktorej sa svietilo. Vedľa okna stál mohutný strom a ona s obavami pozrela na svoje oblečenie.
„Preboha," zaúpel Thorton.
Opieral sa o kapotu svojho starého auta a ponad plot uvidel vysoký košatý strom, po ktorom sa teraz posúvalo hniezdo svetlých vlasov. Leah štverala po kmeni a pomaly sa dvíhala do čoraz riskantnejšej výšky. Ak sa strepe, doláme sa a potom doláme Dalton jeho, keď zistí, že dovolil jeho dcére vyvádzať takéto sprostosti a ešte sa pri tom i zranila.
Leah pomaly zastala a potom sa natiahla dopredu. Po ohnutom zhrubnutom konári sa začala plaziť ako had ku oknu. Kým závesy dole boli vkusné, tieto boli vzdušné a ružovkasté ako cukrová vata, dala by ruku do ohňa, že toto musí byť izba Elizeé. Nuž a ak nie je, tak asi práve teraz robí tú najväčšiu chybu vo svojom živote. Ak ju tu niekto chytí, obvinia ju z vniknutia na cudzí pozemok. Van Althuisovci sa nepárali s ľuďmi, ktorí si ich pohnevali. To ju stavalo do veľmi nevhodnej pozície.
Možno by sa mala držať Thortonovej rady a predvídať veci dopredu? No nato už bolo teraz prineskoro.
Pomaly sa nadýchla a potom zaťukala na okno.
„Mikael?"
Závesy sa prudko rozhrnuli a pred ňou stála Elizeé s vytreštenými očami. Otvorila dvojkrídlové okno dokorán.
„Nerada ti kazím radosť, ale Mikael to nie je," uškrnula sa na ňu Leah. „Ten má príliš veľa rozumu nato, aby takto riskoval. A v živote by sa neodvážil."
Elizeé sa zachichotala: „To máš pravdu. Čo tu robíš? Keď ťa chytia naši, dostanem domáce väzenie do konca svojho života."
„Takže máš fakt domáce väzenie? Veď si už dospelá."
„Chcela som nasledovať tvoj príklad a ujsť za Mikaelom. Zavreli ma doma. A zobrali mi mobil. Nemohla som mu ani len napísať. Ešte aj počítač. Pripadám si ako v stredoveku."
„Takže preto si mu vôbec neodpovedala."
„Nie," vzdychla. „Ale videla som jeho článok v časopise," štebotala veselo, kým Leah sa snažila udržať na vratkom konári. „Je taký úžasný."
Leah si vybavila Thortonovu poznámku o Mikaelovom rozhovore v magazíne a cukrovaní sa. Musela sa pousmiať. Potom siahla do vrecka a podala jej svoj telefón.
„Dúfam, že ti ho nenájdu, princezná."
Noha sa jej zošmykla a zletela dole. Elizeé zapišťala. Leah sa podarilo udržať na rukách a potom pomaličky vyšvihnúť nohy naspäť nahor. Prerúčkovala so zavesený nohami dole ku kmeňu. Keď zliezala dole, dodriapala si o kôru pokožku rúk, no nedbala nato.
Posledný raz sa pozrela do ružového okna na poschodí. Elizeé jej zamávala, potom zavrela okno a zmizla.
Leah utekala krížom cez dvor, až kým nezastala pred vysokým plotom.
„Doriti," povedala.
„Už si tu?" ozval sa Thortonov hlas. „Nato, ako preliezť naspäť si nepomyslela, čo?"
„Nie."
„Toľko k predvídaniu, ty génius."
Nebola si istá, či si z nej robí srandu, alebo je na ňu znova nahnevaný. Predpokladala, že asi oboje naraz.
„Ako sa teraz dostanem na druhú stranu? Cez ten plot sama nevyleziem."
Vtedy ju vydesil náhly hrkot. Brána neďaleko sa začala pomaly odsúvať. Leah trielila k nej a vybehla von. Elizeé zrejme zbehla dole a otvorila jej na diaľku bránu. Bola jej zato vďačná.
„Vidíš," skonštatovala. „Nepotrebujem byť génius. Stačí, že mám ľudí, ktorí mi pomôžu."
„Stálo ti to všetko vôbec zato?" opýtal sa jej Thorton, keď zadýchaná zastala pred jeho autom a snažila sa oprášiť zo svojich nohavíc starú kôru zo stromu, o ktorú sa musela zachytiť.
„Ale hej," zasmiala sa. „Len teraz už nemám telefón."
„Si blázon," zopakoval po niekoľkýkrát.
„Nevadí. Teraz by sme mali zdrhnúť skôr, ako niekto príde skontrolovať, prečo tu sme," povedala a nasadla do auta.
Nastúpil hneď za ňou. Kým si zapínal pás, sledoval, ako sa smiala na svojom vlastnom dobrodružstve, ktoré mohlo skončiť totálnou katastrofou. Bola mladá, hlúpa a načisto šialená. Ale bojovala vždy za správnu vec, nech už bola jej tvrdohlavosť akokoľvek protivná.
Najprv bola proti dohodnutému manželstvu a vyvádzala, pretože bola presvedčená o tom, že ľudia sa majú brať z lásky. Teraz bola nahnevaná preto, že Van Althuisovci bránili vzťahu a sobášu dvom zaľúbencom. Považovala lásku za niečo, čomu musí dať človek v každom prípade prednosť.
Leah Daltonová bola stelesnením všetkého, čomu sa on sám bál veriť.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top