„Leah, ideme," zavolal na ňu Thorton.

Takmer neuverila vlastným ušiam. Netváril sa, že je pre neho vzduch a dokonca ju aj oslovil menom. Pribehla k nemu. Potrebovala sa ho spýtať na tú figurínu.

O pár minút neskôr už otváral kufor a pchal plastové torzo dovnútra. Leah medzitým stiahla kovové ohnuté nohy a pomaly ich posúvala na zadné sedačky. Bolo to tesné, ale podarilo sa im všetko úspešne zbaliť. Hodila tašku so strihmi vedľa a sadla si na miesto spolujazdca.

Thorton ju viezol naspäť. Očakával, že bude niečo celú cestu mlieť, no Leah bola až nezvyčajne mĺkva. Bola predsa mimo pracovne iba niekoľko minút.

„Stalo sa niečo?" opýtal sa len tak mimochodom.

„Nič," zavrtela hlavou.

„Nemám rád, keď ženy povedia nič, hoci všetci vedia, že to žiadne nič nie je."

„Len sa niekedy zamýšľam nad tým, aká vie byť moja rodina zvrátená."

„Možno nie zvrátená, ale komplikovaná," odvetil. „Za všetkým je nejaká politika. Každý z vás si musí dávať pozor nato, čo niekomu povie, či čo urobí. Stačí jeden škandál ako s tým obrazom, a všetko sa môže úplne otočiť."

„Nikdy som si to nejako neuvedomovala," povedala Leah. „Alebo to nikdy nebolo také zlé, až kým dedo neprišiel s geniálnym nápadom zosobášiť svoje vnúčatá."

Atmosféra v aute začala hustnúť, keď si spomenula na túto tému. Ak mala pocit, že sa jej v jeho prítomnosti ťažko dýcha, tentoraz to začínalo byť ešte neznesiteľnejšie. Vedela, čo povedala v otcovej pracovni a bola odhodlaná tentoraz čeliť akejkoľvek odpovedi z jeho strany. Skôr či neskôr sa vezmú. A hoc ju bude aj naďalej nenávidieť, bude sa musieť naučiť, že určitú dobu bude súčasťou jeho života.

Thorton prefrčal popri svojej bytovke a mieril rovno k bytu Ruth. Leah zosmutnela, keď si uvedomila, že ju ide znova vysadiť u nej a potom sa otočí naspäť domov, akoby sa nič nestalo. Vzdychla a podoprela si tvár dlaňou. Znova v kútiku duše tajne dúfala, že Thortonové chladné srdce sa konečne roztopí. A znova sa mýlila.

Keď zastal na kraji cesty, nevypol motor. Chytila kľučku na dverách a chcela vystúpiť, no Thorton ju predbehol.

„Počkaj tu na mňa," povedal jej.

Sledovala ako zmizol v bytovke a videla, ako sa svetlá v oknách na chodbe postupne rozsvecovali, aktivované jeho pohybom. Pozrela na palubnú dosku auta. Obchod bol už dávno zatvorený, vyrazili dnes dosť neskoro a cesta im trvala dlhšie kvôli ľuďom, ktorí sa vracali domov z práce.

Po niekoľkých minútach, ktoré sa jej zdali ako večnosť, aj napriek tomu, že každú chvíľku kontrolovala hodinky, sa Thorton vrátil.

„Len som dal vedieť Ruth, že dnes v noci neprídeš, aby sa nestrachovala."

Leah preglgla.

Otázka kam idú, jej vyschla na jazyku. Nevedela, kam ju vezie, ale cesta jej bola známa. Išli predsa naspäť k nemu domov. Uvedomila si, že má mäkké kolená, keď zaparkoval na svojom obvyklom mieste pred bytovkou, kde býval.

Rozobratá figurína zostala v aute. Kráčala po schodoch za ním a počkala, kým odomkne. Keď vošla do chodby, zatvoril dvere. Za iných okolností by možno prešla do kuchyne alebo jeho izby, no tentoraz sa bála vstúpiť do jeho bytu bez pozvania. Urobila to tak i naposledy a tak ju nasťahoval k Ruth.

No teraz to vyzeralo tak, že ju tu chcel. Ale prečo?

Jej myseľ si začala vymýšľať jeden nepravdepodobnejší scenár za druhým.

„Zrejme som jediný človek, ktorý k tebe chodí na návštevu," skonštatovala, aby preťala to neznesiteľné ticho.

„Nerád to priznávam, ale máš pravdu," mykol plecom.

Žalúdok jej urobil salto.

Kým mĺkvo sedela na stoličke v kuchyni, postavil pred ňu hrnček s čajom. Na kávu bolo už prineskoro. Čím dlhšie stál otočený k nej otočený chrbtom a narýchlo odpratával neporiadok v dreze, tým viac jej nervozita narastala.

„Takže, mali by sme sa dohodnúť, ako to bude ďalej," povedal, keď sa aj on usadil s vlastnou šálkou čaju.

„Asi áno."

Budú sa brať. Stále sa nedohodli na termíne, ale budú sa brať. Bolo to neuveriteľné.

„Tvoj otec povedal, že svadby nie sú tvoj štýl, ale že si máš aj tak povedať, aký typ obradu by si chcela. Keď už ideme do toho, chce, aby sa to spravilo poriadne."

Thortonovi sa dvíhal žalúdok, keď si predstavil, že sa bude ženiť. Nikdy sa nad niečím takým nezamýšľal a bol presvedčený o tom, že to nepovažoval za tak dôležitú udalosť v živote, ako ženy.

Jemu osobne by bolo úplne jedno, ako bude obrad vyzerať. Hoci keby si mohol vybrať, uprednostnil by miniatúrny obrad s nevestou a svedkami. Nebol za veľkolepé oslavy s obrovským množstvom ľudí.

A vedel si predstaviť, že Daltonovci budú plánovať ceremóniu vo veľkom štýle. Vždy sa radi ukazovali, preto Ian Dalton dookola organizoval tie svoje večierky.

Leah pozrela na Thortona. Chcel sa rozprávať o tejto téme, no popritom sa snažil vyhnúť tomu, čo povedala v otcovej pracovni. Ignoroval to a rozhodol sa, že tomu nebude prikladať žiadnu váhu? Alebo jej to vôbec neveril?

„Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, ako by mala vyzerať moja svadba," prehovorila Leah napokon. „Nikdy som sa nechcela vydávať, chcela som si užívať slobodu."

Problémom bolo, že Leah nechcela svadbu. Leah chcela, aby sa Thorton do nej zamiloval. A obe tieto veci boli v tomto prípade úplne nezávislé. Nebolo to ako v žiadnej rozprávke, ako v ideálnych vzťahoch, o ktorých snívala, keď bola malá.

„Tvoja sloboda ti zostane," ubezpečil ju Raven. „Keď mi tvoj otec povedal o tom príšernom pláne vášho deda, bol som odhodlaný pristupovať k celej tejto veci iba ako k obchodu."

Áno, presne to si o ňom aj myslela. Premýšľala nad tým, či sa toto správanie naučil ešte predtým, ako sa dostal do prostredia plného vypočítavej smotánky. Takýto ty správania často badala na svojom otcovi a jeho ostatných hosťoch.

„Nie som za dohodnuté manželstvá a myslím, že ľudia by sa mali slobodne rozhodnúť o tom, či chcú spolu žiť a či sa chcú brať. Čo ma privádza ďalej k tomu, čo sa odohralo v pracovni."

Hoci len pred chvíľkou mohla normálne rozprávať, zrazu mala pocit, že zo seba už viac nedostane žiadnu súvislú vetu.

„Myslela si vážne to, čo si povedala svojmu otcovi?" mykol plecom a odpil z čaju, akoby sa nič nestalo.

„Samozrejme, že som to myslela vážne," usmiala sa na neho.

Mala pocit, že tvár jej zamrzla a ona viac nedokáže zmeniť výraz svojej tváre. Hoci sa snažila navonok tváriť v pohode, mysľou jej prebehol ich rozhovor uprostred Novoročného večierku, kedy ju odmietol a nechal stáť samú. Čo ak to urobí tentoraz?

Zdalo sa však, že aj Raven Thorton stratil reč.

Nemohol tomu uveriť. Bol silne presvedčený o tom, že to zo seba vytresla len preto, lebo mala nejakú slabú chvíľku, alebo potrebovala na svojich rodičov urobiť dojem. Veľmi rada zvykla zahlásiť čosi dramatické a potom odísť, akoby bola herečka na javisku.

Neustále sa s ním hádala a predsa mu teraz tvrdila, že opak je pravdou. Len pred niekoľkými mesiacmi mu tvrdila, že ho nenávidí a zaháňala nudu krátkymi známosťami a teraz sedela tu pred ním, so žiariacimi očami a nervózne prekríženými rukami.

Skutočne táto premena nastala zo dňa na deň?

Spomenul si, ako za ním prišla na večierku a vytiahla ho tancovať. Ako sa nahnevala na vedúceho fakulty po tom, čo sa k nemu správal neslušne. Niekde uprostred všetkého voči nemu Leah úplne zmenila správanie. A niekde uprostred toho všetkého si zvykol nato, že nech sa pohne kamkoľvek, bude tam.

Podarilo sa mu skrotiť levicu.

„Od kedy?" opýtal sa.

„Neviem, odkedy," zvesila hlavu. „Viem iba to, že keď sme sa stretli na Nový rok, chcela som to skúsiť."

„Myslel som si, že si prišla za mnou len preto, aby si urobila napriek svojim rodičom. Že to robíš iba naschvál, ako malé dieťa. Nikdy si ma predsa nemilovala."

„Nepopieram to, že som niekedy rada robila presný opak toho, ako mi kázali, ale tentoraz to tak nie je," znova zdvihla tvár k nemu.

Strieborné oči, ktoré mali pri ňom kedysi chladný kovový lesk, sa tentoraz na neho pozerali úplne ináč. Žiarili ako dve hviezdy. Ako je možné, že si to nikdy nevšimol?

Jeho myseľ sa znova vrátila k benefičnému koncertu a večierku po ňom. Videl, ako sa na neho dívala, vedel, že mu dôveruje, keď ho požiadala, aby jej pomohol opraviť rozpárané šaty. A všimol si aj to, že sa zmenila. Práve preto sa jej chcel rýchlo zbaviť a presťahoval ju k Ruth. Bolo jednoduchšie namýšľať si, že je to stále to isté otravné a rozmaznané dievča, ako sa zapodievať vznikajúcimi pocitmi, ktoré mu doteraz nikdy v živote nepriniesli šťastie.

Zdieľať svoje pocity znamenalo stať sa zraniteľným, to vedel až priveľmi dobre. Svet ho to naučil už niekoľkokrát a zakaždým to bol rovnako tvrdý úder.

„Prečo si mi to nepovedala skôr?" pokrútil hlavou.

„Pretože si rovnako tvrdohlavý ako celá naša rodina," povedala. „Mala som ti povedať, že k tebe niečo cítim, keď som vedela, že neznášaš ženy, ako som ja? Som síce odvážna, ale nie hlúpa. Vedela som, že by to zmenilo vzťah medzi nami."

Zasmial sa. Možno skutočne premýšľala nad vecami a nekonala tak zbrklo, ako si myslel.

„Otázkou zostáva, čo teraz?" ukradomky na neho pozrela spoza závoja svojich svetlých blond vlasov.

Čo teraz, Raven, opýtal sa aj on sám seba. Máš pred sebou svoju budúcu manželku, s ktorou si nechcel mať nič spoločné. A ktorá bude teraz súčasťou tvojho života. Boli iba dve možnosti. Urobiť z toho biznis a odmietnuť ju, aj naďalej bývať oddelene a žiť si svoj život. Alebo to skúsiť.

Keď sa po prvý raz objavil s ňou v hotelovej izbe, kde mala jednu zo svojich scén a hádzala sa o zem ako malé dieťa, hovoril si, že by musel byť načisto šialený, keby sa chcel pokúsiť o vzťah s týmto dievčaťom. Vedel, že to nebude fungovať, keď ju chytil za zápästie a jej sa tvár zvraštila od pohŕdania a odporu.

Leah stále pozerala do jeho tváre, ktorou sa preháňali mraky. Očividne premýšľal a vo svojom vnútri s niečím zápasil. Ak ju teraz znova odmietne, dokáže sa opäť postaviť? Dokáže sa pri ňom správať akoby sa nič nestalo? Bude musieť všetky svoje pocity voči nemu nasilu pochovať zaživa, alebo bude stále tajne dúfať, že tento chladný muž raz zmení názor a opätuje jej city?

Raven Thorton sa natiahol a položil svoju dlaň na jej. Leah Daltonová to nečakala, no jej ruka sa nestiahla odporom, na jej tvári sa nezjavil žiaden falošný úsmev, ako vtedy, keď predstierali pred starým Daltonom, ako veľmi sa len majú radi.

„Skúšaš ma," nadvihla obočie.

Nebola to otázka, iba skonštatovanie. Preplietla prsty s tými jeho a pevne mu ich zovrela. Zdvihla sa zo stoličky a nahla sa ponad stôl bližšie k nemu, ich ruky stále spojené.

„Aj tak si myslím, že hľadáš u mňa niečo, čo ti nikdy nedokážem dať."

„Pretože som mladé dievča, ktoré túži po veľkej šialenej láske a po žiarlivom priateľovi?"

Hoci bol v jej hlase karhavý tón, postrehol i to, že jej oči sa teraz smiali. Možno jej vtedy také slová ublížili, teraz sa na nich dokázala zasmiať.

„Všetko čo chcem, Raven Thorton, je, aby som mohla stáť po tvojom boku."

Nikdy v živote nikomu nepovie, čo s ním urobili tieto jednoduché slová. Povedal si predsa, že si reči ľudí nebude púšťať k telu. Keby to robil stále, nedostal by sa tam, kde bol teraz.

„A teraz by si mi konečne mohol dokázať, že aj ty si nezávislý dospelý muž, ktorý vie čo chce a nie chlapec s roztrasenými kolenami."

Skutočne mu teraz vyhadzovala na oči takmer všetko, čo jej kedysi povedal, nevediac o tom, čo k nemu cíti? Zasmial sa. Bez ohľadu nato, ako veľmi sa Leah zmenila za posledné mesiace, určité črty jej povahy zostali. Ako napríklad odvaha bez kúska hanby.

Myslel si, že sa mu podarilo skrotiť levicu. A tak veľmi sa mýlil.

Zdvihol sa zo stoličky a prešiel popri ňom, aby bol bližšie k nej. Bol blázon a idiot, stál na okraji priepasti a chystal sa skočiť strmhlav nadol. Vedel, že skôr či neskôr príde deň, kedy si to bude skutočne vyčítať, no keď sa pozrel do jej očí, všetky tieto obavy sa zdali nereálne a vzdialené.

Keď k nemu zdvihla hlavu, nezdala sa až taká maličká, ako si vždy myslel. Privrela oči a pootvorila pery. Na to existovala iba jedna správna odpoveď. Po dlhom predlhom zápase Raven Thorton podľahol Leah Daltonovej.

Bol odhodlaný, že taký typ ženy, akou je ona, ho nikdy nebude priťahovať. Vždy pohŕdavo odvrátil tvár, keď ju videl na večierkoch koketovať s nejakým iným chlapom. No v jeho prítomnosti bola zrazu iná.

Keď sa ich pery spojili, cítil, ako sa aj napriek všetkému usmieva, dokonca sa po prehĺbení bozku slabo zachvela, čo by od nej nečakal. Dovolil si zatvoriť oči a poľaviť vo svojej ostražitosti. Prvý bozk s ňou bol omnoho spaľujúcejší, než čakal.

Ichruky boli ešte stále spojené od momentu, ako si s ním preplietla prsty.Nedopitý čaj zostal osamotený na stole.