Istým spôsobom sa tešila, že je znova s ním, no zároveň ju to aj mrzelo. Čím rýchlejšie to všetko vybavia, tým skôr ju zase vyhodí von a ona si bude musieť ísť po svojom, vrátiť sa naspäť do obchodu k Ruth a potom aj k nej do bytu. A potom stratí príležitosť stretávať sa s ním. Pri pomyslení, že takto skončí aj po tom, ako sa vezmú, jej stislo srdce.

„Poďme, nech to máme za sebou," povedal, keď zaparkoval na štrkom vysypanom parkovisku, ktoré pod pneumatikami vržďalo ako šialené.

Leah sa pozrela na svoj domov a uvedomila si, že sa tam neteší. Jej rodičia sa naposledy správali zvláštne a Mikael jej to potvrdil. Boli jej rodina a aj napriek tomu mala teraz problém stretnúť sa s nimi a predstierať, že ich rada vidí. Otec s mamou jej vždy liezli na nervy, no mala ich rada. To však bolo ešte predtým, ako sa zmenili na klbká nervov, ktoré nedokážu dať na svoj vlastný rozum.

Nikto ich neprišiel privítať, no Leah aj napriek tomu vedela, že otec ich bude čakať v pracovni. Prešli preto rovno predsieňou, aby sa pobrali ku schodom. Keď však zdvihla hlavu, všimla si, že sa tam predsa len objavil niekto, koho rada videla.

Mikael stál na poslednom schode a na jeho tvári žiaril úsmev. Keď si predstavila, ako skleslo vyzeral naposledy, keď sa stretli, nemyslela si, že ho ešte niekedy uvidí smiať sa. No aj napriek svojej nervozite urobila niekoľko váhavých krokov vpred, až kým neotvoril náruč a ona sa k nemu rozbehla.

Brat ju krátko objal a ona ho štuchla do ramena: „Čítala som s tebou ten tvoj rozhovor. Vedela som, že to budeš vedieť obkecať. Toto som na tebe vždy neznášala."

Thorton podišiel bližšie k nim, ale ona sa nenechala rušiť. Vedela, že otec ich čaká, ale tú jednu-dve minútky snáď vydrží.

„Článok sa síce podaril, ale Elizeé sa mi vôbec neozvala," dodal skleslo. „Otec povedal, že sa skúšal s nimi spojiť, ale Van Althuisovci ho rázne odmietli. Už viac s nami nechcú mať nič spoločné."

„To vážne?"

Snažila sa ignorovať to, ako Thorton prevrátil očami. Chcel prejsť popri nich, aby mohol po schodoch zamieriť do otcovej pracovne, ale ona ho zdrapila za rukáv a donútila ho zostať na mieste. Ak má byť jej manžel, tak nech sa tak správa aspoň pred jej rodinou.

„Vraj nechodí ani do školy, učí sa momentálne iba na prijímacie skúšky. Stále neviem, či nezmenila svoje rozhodnutie a nebude študovať na inej škole. Ak by totiž nastúpila tam, kam chcela, určite by sme sa tam stretli. Viem, že celý ten incident s portrétom bol omyl a povedal som jej to. Dúfal som, že mi to odpustí, ale zrejme potrebuje viac času. Ak sa vôbec rozhodne niekedy dopustiť mi."

„To ma mrzí, Mikael," Leah sa dotkla jeho ramena.

„Chcel som, aby ste nám šli aj s Ravenom za svedka. Neexistuje nikto ďalší, koho by som mohol požiadať. No ak to bude takto pokračovať aj naďalej, žiadna svadba nebude."

Leah zalapala po dychu. Pozrela na Thortona, takú šokovanú tvár ešte nevidela.

„Si si istý?" nadvihol obočie. „Nemyslím si, že som podľa ostatných hodný niečoho takého."

„Iba si lenivý tam ísť," zrušila ho Leah.

„Vieme, že si to neurobil," povedal mu Mikael. „Aj ostatní si skôr či neskôr uvedomia, že s tými obrazmi nemáš nič spoločné."

„Ozaj, ten obraz, Mikael," prehovorila Leah. „Musíme otca donútiť, aby nám prehral záznam z kamery. Možno to ešte bude mať niekde uložené. Vieš, aký býva paranoidný, keď sem má prísť niekto cudzí. Pozrieme sa, aké obrazy niesli. Ten s Elizeé je väčší, než ostatné, budeme podľa veľkosti vedieť rozoznať, či zobrali správne."

„Určite sa ho nato opýtam," povedal. „Čudujem sa, že mi to nenapadlo už skôr."

„Dobre," povzbudivo sa na neho usmiala. „Musím ísť. Ešte sa vidíme, kým tu nie je tá stará harpya."

Spoločne s Thortonom vybehla po schodoch a zamierila do otcovej pracovne. Keď zaklopala a po jeho vyzvaní vošla dnu, sedeli tam obaja. Otec vo svojom koženom veľkom kresle a mama vedľa neho, na malej stoličke, ktorú jej tam preniesol.

Oni dvaja sa usadili oproti nim na rovnaké stoličky.

„Tu je návrh predmanželskej zmluvy," prehovoril otec oficiálne.

Leah k nemu zdvihla pohľad.

„Je choré, že sa ku mne správaš ako keby som bola dajaký tvoj investor. Možno sa dokonca chováš ešte horšie, ako voči svojmu obchodnému partnerovi."

Mama cmukla jazykom, no Leah ju ignorovala. Už ďalej nemala chuť predstierať, že sa nerozprávajú a ignorovať to, že sa chovali ako idioti.

„Stále si myslíš, že Thorton zamenil obrazy, aby zničil zväzok Mikaelovi?" oči jej blčali zlosťou.

„Nikdy sme si to nemysleli," uviedla veci na pravú mieru mama.

„Len sme sa... nechali strhnúť davovou psychózou," pokračoval otec. „A nepriaznivými okolnosťami. Mrzí nás to."

Thorton neveril vlastným ušiam.

„Myslíš tetou Charlotte, ktorá s nami manipuluje už od začiatku?"

„Každopádne, tu je návrh predmanželskej zmluvy, ako si chcela. Robili sme ju spolu s Deanom a zahrnuli sme tam aj Ravenovu časť, ktorá hovorí o jeho príspevku. Nemusí túto čiastku vrátiť späť, aj keď sa rozvediete."

Leah nepotrebovala tieto papiere čítať. Záležalo len na tom, aby sa pozdávali Thortonovi. Ona si ho nechcela brať kvôli peniazom, hoci otec si to zrejme myslel.

„A čo starý otec?" opýtala sa. „A celé to divadlo s tými dedením?"

Otcova napätá tvár sa konečne uvoľnila: „Zdá sa, že si začína uvedomovať absurdnosť podmienok, ktoré nám dal. Nechce už žiadne dohodnuté manželstvá. Chce, aby sa jeho vnúčatá zobrali z lásky."

Leah sa zasmiala. Zdalo sa, že do jej rodiny zavítala konečne éra racionalizmu. Aleluja.

„Každopádne, s otcom sme sa rozhodli, že Ravenovi tie peniaze patria právom. Sľúbili sme mu ich. Starý otec možno bude proti tomu, ale myslím, že časom to bude považovať iba za ďalšiu investíciu. Čiže ak by si sa skutočne nechcela vydávať, Leah," skúsila to mama z inej stránky, „tak nemusíš."

„Ale ja sa chcem vydávať, mami," usmiala sa na ňu. „Pretože Thortona ľúbim."

Slová vytiekli von samé a už ich viac nebolo možné zastaviť. Ako voda prekĺzli pomedzi jej pery a stiahli svojim silným prúdom dych všetkých ľudí zatvorených v tejto pracovni. Niekoľko nekonečných sekúnd na ňu všetci iba mlčky hľadeli, až kým si otec neodkašľal.

„Teda, je to pochopiteľné, nakoľko spolu bývate. Ale aj tak som si myslel..."

„To je fuk," vychmatla Thortonovi papiere o zmluve z rúk a potom na poslednú stránku zacapila obrovský podpis. „Vybav nám dobrý termín, oci."

Vstala a vybehla z pracovne, nemalo viac zmysel zostávať tam, jej prítomnosť im iba sťažovala celú situáciu. Namiesto toho vstúpila do svojej izby, kde teraz v rohu stála osamotená figurína.

Podišla k stolu a otvorila zásuvky, začala si do svojej tašky baliť naskladané strihy na svadobné šaty pre Elizeé. Obávala sa toho, že ich možno nebude mať na kom predviesť, no dúfala, že napokon sa všetko na dobré obráti.

Keď si nachystala všetky svoje veci, ktoré si chcela zobrať so sebou, smutne vzdychla. Tú figurínu budú potrebovať, no nebola si istá, či by ju bol Thorton schopný napchať do kufra svojho auta. Nespomínala si, či sa dala rozobrať, no možno by pomohlo, keby odpojila kovové nohy, na ktorých torzo stálo. Bude sa ho musieť opýtať.

Vyšla von z izby, no na chodbe stretla niekoho, koho videla len veľmi nerada. Patrick postával na chodbe, zrejme sa chcel znova prikradnúť ku dverám otcovej pracovne a načúvať. Musel vedieť už dávno o tom, že prišli, zrejme počul ich auto alebo vravu s Mikaelom na chodbe. Na jeho tvári bol znova ten odporný slizký úsmev. Vedľa neho postávala Eve, ktorá ich dvoch mlčky sledovala, s kamenným výrazom na tvári.

S Eve sa takmer vôbec nerozprávala a keď si na ňu pomyslela, vybavili sa jej incidenty z večierkov, kedy bola večne urazená, alebo keď Patrickovi strelila facku. Asi to neklapalo a ona sa tomu nečudovala. Pat bo skrátka príliš veľký idiot a mamičkár nato, aby si s ním Eve dala rady. Premýšľala nad tým, či je s ním teraz skutočne iba kvôli peniazom, alebo je za tým niečo viac.

Rozhodla sa ale, že na ňu nebude brať ohľad a namiesto pozdravu pristúpila bližšie k Patrickovi.

„Bol si to ty, čo vymenil ten obraz, všakže? Žiaden iný slizký had by toho nebol schopný."

„Dokáž, to Leah," díval sa na ňu, jeho oči plné nenávisti.

Schmatla ho za golier a pritiahla k svojej tvári, aby sa mu mohla pozrieť do očí. Keby chcela, mohla mu namaľovať fialovú modrinu na jeho bezchybnú tvár.

„Ja to raz zistím, Patrick a potom ti pridrbem tak, že sa už nepostavíš," povedala mu. „To ti sľubujem."

„Chystáš sa byť rovnako násilnícka ako tvoj budúci muž?" prskol na ňu jed. „Skutočne je pravda to, čo sa hovorí: vrana k vrane sadá."

„Thorton by nikdy v živote nikoho neudrel."

„Samozrejme," povedal. „Že si to práve ty, kto to hovorí."

Pustila jeho golier a ustúpila. Mala obrovskú chuť hodiť ním o stenu, no neurobila to. Nechcela, aby Thortona súdili podľa toho, ako sa správa ona. Nedávalo to žiadny zmysel, ale ich rodina sa už dávno neriadila pravidlami zdravého rozumu.

„Raz sa to dozvieme a potom padneš na dno," znova uskočila dozadu. „A nech to budeš akokoľvek ľutovať, nikto z nás ti nikdy neodpustí."

Uškrnul sa na ňu, chystal sa niečo nepekné povedať, no napäté ticho medzi nimi prerušilo chichotanie Eve.

Oboch ich tým načisto prekvapila. Eve vždy pôsobila chladne a vyrovnane, ba priam až profesionálne. Leah vedela, že to je iba jej maska, no nikdy ju nevidela bez nej. Teraz to vyzeralo tak, akoby Eve stratila všetky zábrany.

„Váš starý dedo konečne dostal rozum," zachichotala sa.

Eve bola čudná. Leah si ju znova premerala. Postávala na chodbe, rukou sa opierajúc o stenu, na perách zvláštny úsmev, ktorý na nej nikdy predtým nevidela. Mala pocit, že je troška opitá, akoby sa šla dole do pivnice pozrieť, či tam nemajú nejakú kvalitnú staršiu fľašku vína.

„Eve, mlč," prehovoril Patrick.

Pat bol len málokedy vyvedený z miery a aj keď sa ho Leah snažila vždy vyprovokovať, aby jej dal zámienku udrieť ho, nikdy jej nato neskočil Vždy sa iba usmieval tým svojim odporným slizkým úsmevom a vychutnával si jej vlny hnevu, ktoré nemohla oslobodiť.

„Choď si rozkazovať svojej skutočnej priateľke," prskla na neho jedovato.

Leah si spočiatku myslela, že Eve naráža na ich dohodnuté manželstvo. Neboli predsa skutoční partneri, len sa na vzťahu dohodli. No spôsob, akým na seba obaja pozerali bol až príliš intenzívny.

„To vážne?" obrátila sa k Patrickovi. „Ty niekoho máš? To asi odpadnem. Skutočne je tu niekto, kto by s tebou vydržal dobrovoľne?"

„Aj ja nad tým rozmýšľam každý deň," pokračovala Eve.

Tentoraz si Leah bola istá, že je pripitá. Skutočne jej dovolili opíjať sa v ich vlastnom dome? Prečo na ňu Pat nedával pozor? Nezaujímala ho?

„Eve, drž hubu."

„Ty drž hubu," povedala, „rovnako ako ju držíš, keď ti niečo káže tvoja milovaná mamička."

Patrick zdvihol dlaň. Zahnal sa na Eve a ona v strachu ustúpila, no Leah bola rýchlejšia. Schmatla ho za zápästie a vykrútila mu ruku.

„Ak ju ešte niekedy udrieš," povedala mu, „dolámem ti ruku. A je mi jedno, nech ti Charlotte donesie aj desať tých vašich pekelných právnikov."

„Pusti ma."

Leah povolila zovretie a Patrick sa jej vytrhol. Nenávistne sa na ňu pozrel a potom prešiel po chodbe naspäť do svojej izby.

„Eve," oslovila ju Leah. „Nemusíš trpieť celé toto divadlo, ktoré si vymyslela Charlotte."

„Nemôžem odísť, kým nesplním svoju časť dohody," pozrela na ňu. „Len čo dostanem to, čo mi bolo sľúbené, už ma tu nikdy neuvidíš."

Bolo jej ju ľúto. Eve vyzerala byť silná a nezávislá žena a predsa sa teraz ukázal pravý opak. Keby Patricka nemala rada, zvládala by to. Vzťah s Patrickom ju ničil. Znamenalo to, že k nemu niečo cítila a zožieralo ju, že nebudú môcť byť spolu?

„Ak budeš niekedy potrebovať parťáčku, tak mi napíš."

Eve neodpovedala. Dvere na pracovni sa otvorilia ona sa rýchlo pobrala preč. Leah zamrzelo, keď si uvedomila, že kráčalasmerom k Patrickovej izbe. Očividne nemala kam inam ísť a ona dúfala,že sa ju nepokúsi znova udrieť. Hoci sa čudovala, prečo jej doteraz niktonepomohol, predpokladala, že mama s otcom ju nemajú veľmi v láske. 

Bola predsa prekážkou, ktorú im do cesty postavila Charlotte.