Kapitola 49 (1/3)
Leah nervózne prekrížila nohy a potom obrátila tvár k okienku. Prstom poklepkávala po dverách Thortonovho auta a snažila sa upokojiť. Nešlo to. Uháňali ulicou smerom k bohatšej štvrti mesta, kde mali Daltonovci postavenú svoju vilu.
Letný semester bol teraz v plnom prúde a ona nemala veľa času nazvyš. Po škole pomáhala Ruth v jej obchode, ktorému sa darilo čoraz menej. Nemala preto čas stretnúť sa Lukeom, ktorý začínal na ňu tlačiť kvôli ich spoločnému projektu. Bol za tým ale aj iný dôvod. Hoci si zobrala svoj návrh svadobných šiat, hotové strihy nechala doma, vo svojej izbe. Pokiaľ ich nechcela začať robiť všetky odznova, musela sa vrátiť domov.
A čoskoro si našla vhodnú zámienku. Otec jej odkázal po Mikaelovi, že predmanželská zmluva je hotová. Museli sa preto zastaviť vo vile Daltonovcov, aby si ju prešli a potom podpísali.
Len čo jej dal Mikael vedieť, pobrala sa za Thortonom, aby sa s ním mohla dohodnúť. Snažila sa ho niekoľkokrát zastihnúť v škole, ale buď učil, alebo bol mimo svojej kancelárie.
Počas minulého týždňa sa často ocitla pred dverami Thortonovho bytu. Bola nervózna z toho, že sa znova objaví v jeho prítomnosti a bála sa jeho reakcie. Zaklopala na dvere a prestúpila na mieste.
Dohodli sa predsa, že pristúpi na dohodnuté manželstvo, takže by všetko malo prebehnúť v poriadku. Predmanželská zmluva sa bude musieť podpísať. Ide o biznis.
No Thorton nikdy nebol doma. Alebo jej neotvoril. Skrátka, mala pocit, že sa jej vyhýbal, hoci netušila prečo.
Keď si napokon nevedela dať rady, napísala správu na telefónne číslo, ktoré jej dal, keď ju odviezol k Ruth. Do niekoľkých minút dostala odpoveď a dohodli sa na dátume a čase. A teraz sa spolu s ním chystala na toto patetické stretnutie.
„Takže predmanželská zmluva," vrátil sa Thorton naspäť k téme číslo jedna. „Myslel som, že sme sa dohodli. Nevedel som, že sa tvoj otec medzitým s našim manželstvom rozhodol súhlasiť a bol natoľko ochotný, že pripravil už aj papiere so svojim právnikom."
Mala sto chutí na neho nakričať. Thorton si myslel, že stačí s dohodnutým manželstvom súhlasiť a veci sa stanú samé. Museli podpísať zmluvu, ale hlavne, museli dohodnúť termín sobáša, hoci iba na úrade a bez obrovskej oslavy, ako by sa na Daltonovcov patrilo.
„Prečítaš to a podpíšeš. Potom konečne dostaneš svoje peniaze," povedala chladným tónom.
Vedela si predstaviť, že Thorton sa na obrad v daný deň vôbec neteší. Už dávno stratila ilúzie, že je to ten typ chlapa. Aby sa rozptýlila, začala sa obzerať navôkol, až kým na zadnom sedadle nezbadala hodený stoh papiera.
Siahla po nich a na kolená jej dopadol časopis s niekoľkými stranami pokreslených listov. Svadobné obrúčky na nich boli začmárané a bolo vidno, že ich často opravoval a prekresľoval. Očividne s nimi nebol vôbec spokojný.
„To mali byť tvojho brata," skonštatoval, keď k nemu zvedavo zdvihla pohľad. „Aj keď to vyzerá, že žiadna svadba nebude."
Odložila papiere opäť nabok a pozrela na obálku časopisu.
„Nemyslela som si, že čítaš takéto veci," povedala. „Myslela som, že tým pohŕdaš."
„Zaujímam sa o svojich klientov," odvetil. „A ty by si sa mala zaujímať viac o svoju rodinu."
Leah nerozumela, kam tým mieri, no potom si spomenula na svoj posledný rozhovor s Mikaelom v aute. Rýchlo prelistovala ďalšie stránky, až kým nenašla obrovskú fotografiu jeho obrazu s aktom Elizeé. Nejaký grafik zručne rozmazal jej bradavky na ružové nerozoznateľné škvrny a okolo jej pása zacapili titulok rozhovoru. Leah vedela, že jej lono v skutočnosti namaľované nebolo, ale tým, že cezeň dali obrovské písmená, si to ľudia zrejme budú myslieť.
Leah začala čítať.
Tento obraz je manifestáciou lásky k mojej snúbenici. Iné páry možno dávajú prednosť natáčaniu svojich intímnych chvíľok modernou technológiou, no toto nikdy nebol môj zámer. Mnoho umelcov počas svojho života bolo fascinovaných krásou ženy a ja sa s ich zmyslom pre estetiku stotožňujem, hoci v mojom živote existuje iba jediná nádherná žena, moja múza, ktorú som takto zvečnil na plátne.
To, že sa obraz dostal na aukciu nedopatrením, bola moja chyba. Mal som si ju strážiť ako oko v hlave, nenapadlo mi, že by si niekto mohol myslieť, že chcem dať do dražby práve tento obraz, ktorý som chcel uchovať ukrytý pred svetom ako to najčistejšie a najkrehkejšie, čo mám.
„Niekedy premýšľam nad tým, ako môže niekto niečo takéto vysloviť. Čo nemá v sebe ani len kúska hanby?" zašomral Thorton pobúrene.
Leah sa rozosmiala. Mikaelovi vždy išli sladké rečičky, ktorými uberal slečny na večierkoch o dych a údery srdca. Už vtedy jej to prišlo maximálne lepkavé a otravné. Aj teraz sa v tom utvrdila. Bolo to teatrálne, slizké a až príliš strojené. Ale čitatelia to budú hltať.
„Môj brat mal vždy talent na rozprávanie omáčok," zhodnotila jeho rozhovor.
„Celá vaša rodina má talent na omáčky," odvetil bez servítky.
„Neprekvapuje ma, že nie si v spoločnosti iných neobľúbený," opätovala mu paľbu. „Možno keby si sa správal o čosi milšie, ostatní by zmenili svoj názor."
„Prosím ťa," povedal. „Mali ho o mne vytvorený už predtým, ako ma stretli. Už ich viac nezaujíma, či majú pravdu, alebo sa mýlia."
Spomenula si na to, čo jej o ňom za posledné dni narozprávala Ruth. Teraz chápala, prečo je neustále taký zatrpknutý a nedokáže si odpustiť sarkastické poznámky. Pravdepodobne bola nevraživosť medzi ním a ostatnou smotánkou vzájomná. Niekedy bolo vidno, kam siahajú jeho korene. Vtedy si vždy uvedomila, že niekto z ich večierkov by sa tak nikdy nesprával.
Raven Thorton bol natoľko nedokonalý a nečitateľný, no aj napriek tomu si nedokázala pomôcť, v jeho prítomnosti jej srdce bilo o čosi rýchlejšie. Číre ľadové oči, ktoré mnohým ľuďom spôsobovali hrôzu, ju začínali zohrievať. Povedomie o tom, že ju nemá rád a absolútne ho nezaujíma, ju privádzala do šialenstva.
„Vybral nám tvoj otec aj termín sobáša?"
Leah zažmurkala a vrátila sa mysľou naspäť. „Neviem," zavrtela hlavou. „Nebola som doma od toho incidentu na aukcii. Nebavíme sa spolu. Vlastne, chcela som sa ťa po celý čas niečo spýtať, len som ťa nemohla nikdy zastihnúť."
Krátko po nej strelil pohľadom, no jeho pozornosť bola stále na ceste: „A čo také?"
„Spolu s Mikaelom sa snažíme vypátrať, kto zamenil obrazy na aukcii. Nevieš náhodou o tom, kto ich tam doniesol?"
„Nejaký sťahováci," povedal. „Len vyložili plátna, ktoré mali v aute a potom sa pobrali."
„Videli, čo nesú?"
„Nie. Obrazy boli po celý čas prikryté a obviazané, aby sa im nič nestalo. Predpokladám, že ich iba naložili a vyložili, ani sa zrejme nestarali, čo vezú."
„Och. Vystopovať ich bude nemožné," vzdychla Leah sklamane. „Aj keď zistím, ktorá firma to bola, ako zistím, kto v ten deň pracoval a išiel práve k nám po obrazy?"
„Ak ti je niekto z firmy ochotný poskytnúť tieto údaje, bude sa to dať. Ale pochybujem. Nie si žiadny detektív alebo policajt, aby s tebou strácali čas. Navyše to zrejme ani nebudú môcť urobiť."
„A to už prečo?"
„Ochrana osobných údajov."
Leah si zahryzla do pier. Stopa končila v ich dome. Niekto tým ľuďom povedal, čo majú zobrať, alebo dokonca obraz preniesol zabalený k ostatným, aby si bol istý, že ho tam donesú. Ako sa vôbec stalo, že si nikto nevšimol, čo za portrét vezú? Azda ho tam niekto priviezol a zamenil osobne?
„Neexistuje žiadny spôsob?" zúfala si.
„Pokiaľ niekoho nepresvedčíš, aby sa im hackol do kamerových záznamov, tak nie je šanca."
„To je ono, kamera!"
„Také niečo ti nikdy nedajú. V divadle kamera nie je, iba v meste pred ním."
„Nemyslím mestskú. Ale my máme predsa kameru, ktorá nám monitoruje bránu. Mohla by som sa pozrieť, aké obrazy vlastne nakladali."
„To by si teda mohla."
S nadšením sa otočila naspäť dopredu. Bude to musieť povedať Mikaelovi. Iba tak sa mu podarí presvedčiť Van Althuisovcov, aby mu Elizeé vrátili.
„Ako sa ti býva?" opýtal sa jej zrazu.
Skutočne mala pocit, že Thorton by bol príjemnejší spolubývajúci ako stará pani, no zahryzla si do jazyka. Thorton ju mal rád, to znamenalo, že sa bude musieť zdržať akýchkoľvek poznámok na jej adresu.
„Ujde to."
„Ako sa má Ruth?"
„Drží sa," povedala. „Obchodu sa nedarí tak ako predtým. Iba za posledné týždne, čo tam robím, som si všimla, že tam chodí čoraz menej ľudí."
Thorton vzdychol, no neodpovedal. Leah videla, ako sa mu obočie stiahlo. Mračil sa po celý zvyšok ich spoločnej jazdy.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top