V aute zostalo pochmúrne mĺkvo. Zložila ruku bratovi z pleca a potom sa pozrela von oknom. Hoci slnko sa vracalo už naspäť, dni boli ešte stále veľmi krátke a krvavá červená obloha sa rapídne sťahovala do hustej čiernej. Pouličné lampy navôkol začínali poblikávať, obchody a kaviarne na ulici rozsvecovali ďalšie bodové svetlá a výklady.

Bolo to presne tak. Obaja mali pocit, že čierna vôkol nich je nepreniknuteľná, ale svetlá mesta si aj napriek tomu razili cestu k nim.

„Vieš, Mikael," prehovorila do ticha. „Odjakživa som ti všetko závidela."

Zdvihol hlavu, aby na ňu pozrel. Pravdepodobne vôbec nechápal, o čom to tu teraz melie, ale na tom nezáležalo. Leah mala pocit, že ak to dnes nedostane von, už sa nikdy v živote k tomu nevrátia.

Vynosila ju Viktória a kvôli tomu mala vždy pocit, že hoci sú mama a otec jej biologickými rodičmi, nesprávajú sa tak voči nej. Vždy videla, alebo si skôr namýšľala, že sú k Mikaelovi omnoho milší a odpustia mu toho ďaleko viac, než jej.

Pootvoril pery, aby namietal, ale ona ho zastavila.

„Viem, bolo to zrejme iba tým, že si bol odjakživa ten poslušnejší. A ja som bola vždy tá, ktorá neposlúchala a potrebovala prevychovať. Neznášala som to. Až doteraz.

Si môj brat a nech sa stane čokoľvek, budeme držať pohromade. Aj keď sa celá naša rodina zblázni. A odmietam veriť tomu, že taká povrchná ženská, akou je teta Charlotte, dokáže zničiť to, kým sme."

Mikael na ňu mĺkvo pozeral. Obávala sa, že na ňu vybuchne, aká len bola hlúpa, alebo že sa rozosmeje na jej hlúpych rečiach. Na jej veľké prekvapenie ju Mikael krátko objal.

Keď ju pustil, pozrel sa na ňu: „Ako chceš tej bosorke zabrániť?"

„Jednoducho. Musíme nájsť skutočného vinníka, ktorý zamenil obrazy."

„Ako to chceš urobiť? Nikto o tom obraze nevedel. A rovnako tak ani o tom, že chcem obrazy dať na aukciu."

„To je práve ten dôvod," odvetila. „Ten obraz po celý čas visel iba v tvojej izbe. Mohol ho vidieť iba niekto, kto ti vstúpil do izby."

„Nemám prehľad o tom, kto tam bol a kto nie. Nezamykám si svoju vlastnú izbu, kým nie som doma. Mohli to byť rodičia, služobníctvo."

„Mohli. Ale aj tak si stále myslím, že za tým všetkým stojí Charlotte alebo Patrick. Aj keď nevieme ako to dokázať. Nemyslím si, že by nás chcelo potopiť služobníctvo."

„Takisto to nemohli byť ani rodičia," pokračoval v jej úvahách. „Dohodnuté manželstvo navrhli oni, určite by si nechceli pohnevať Van Althuisovcov. Zato Charlotte mala ihneď plný rukáv argumentov a dôvodov. A hodila to na Ravena Thortona."

„Thorton to neurobil," povedala Leah. „Je pravda, že sa s otcom pohnevali, ale on nestojí o takýto typ pomsty."

„Myslel som si, že je to typ chlapa, ktorý by radšej jednu vrazil otcovi, ako zamenil moje obrazy. No bol jediný v blízkosti predmetov aukcie."

„Hádam si nemyslíš, že–"

„Nemyslím," prerušil ju. „Ale ak organizoval aukciu, možno bude vedieť, kto sa tam pohyboval a kto zamenil obrazy. Môžeš sa ho to spýtať."

„Môžem," odvetila a prehrabla si vlasy.

„Bývate teraz spolu? Povedala si predsa, že sa vezmete."

„Dohodli sme sa, že sa vezmeme, ale zatiaľ čakáme, kým otec vychladne. A kým si uvedomí, že sa to naozaj udeje. Ale nebývame spolu. Budem musieť ísť za ním, keď budem pátrať po tom obraze."

„Prečo? Myslel som, že ste komplici."

„Thorton ma nemá veľmi v láske. Vlastne, asi celú našu rodinu po tom, čo ho Charlotte tak šikovne chcela zo všetkého obviniť a otec jej to uveril."

„Neuveril jej to. Skôr či neskôr si to uvedomí aj v širších súvislostiach a potom sa všetko vrátiť naspäť do starých koľají."

„Zistil si, prečo boli nervózni? Povedali nám, že sa o tom budeme baviť po koncerte, no v skutočnosti som sa nedozvedela pravý dôvod."

„Nikto tom nehovorí, ale dedo je stále naštvaný za dohodnuté manželstvá, ktoré všetci narýchlo zbúchali."

„Ale tie mu vadili už predtým, preto sme sa museli stretnúť na večeri a tváriť sa s Thortonom, že sa máme radi."

„Áno, ale vtedy mu vadilo to, že sa možno nemáte radi. Teraz mu vadí niečo iné."

„A čo to má akože byť?"

„Ja si myslím, že postupne prichádza k sebe. Zotavuje sa a jeho myslenie sa pomaličky vracia. Možno si začína uvedomovať, že do rozhodnutia o ďalšom dedičovi ho donútila Charlotte. Alebo mu možno dochádza, že manželstvo nie je záruka stability."

„Myslíš?"

„Neviem to naisto. Charlotte sa snaží starého otca od nás izolovať. Stále je v jeho prítomnosti a nedovolí nám, aby sme s ním boli čo i len na chvíľku osamote. Podľa mňa mu dookola omieľa tie isté klamstvá, aby mu vymyla mozog. A potrebovala nás oboch vyradiť z hry. Pre každý prípad."

„Som z toho zmätená," Leah si pretrela oči.

„A možno si iba uvedomil, že usadiť sa neznamená rýchlo si niekoho vziať kvôli dohode."

„To teda nie je žiadna novinka. Skutočne musel na niečo také prísť až vo svojej starobe?" neodpustila si sarkastickú poznámku.

„Neviem," povedal. „Každopádne, je čas zariadiť si život podľa seba a prestať sa riadiť ich hlúpymi pravidlami hry. Predtým som to robil ako láskavosť pre svojich rodičov, no mám Elizeé skutočne rád. Ak sa neudobríme, asi sa zbláznim."

„Musíš ísť za ňou. Musíš im všetkým vysvetliť, že to bolo nedorozumenie."

„Nepustia ma tam. Museli sme odmietnuť už asi tucet novinárov, ktorí sa nejako dozvedeli o tom obraze. Našťastie sa riadili etickými zásadami a pýtali si od nás a jej rodičov povolenie na zverejnenie fotografie obrazu. To, samozrejme, nedostali."

Nebolo bežné, vidieť Mikaela panikáriť. Zvyčajne bol mĺkvy, komentoval veci trefne len vtedy, keď to bolo potrebné a vždy robil iba premyslené ťahy. Keby sa správal tak chladnokrvne ako predtým, keby sa nenechal strhnúť strachom, že Elizeé už nikdy viac neuvidí, tak...

Spomenula si na jeden z ich večierkov, kde hŕstke dievčat vysvetľoval, ako sa ide vzdať maľovania a ako mu to všetko žrali. Hoci jej potom povedal, že sa maľovania nikdy nevzdá.

„Mal by si s novinármi spolupracovať," povedala mu. „A dať im povolenie zverejniť obraz."

„Zbláznila si sa?"

„Nie," odvetila. „Teta Viktória pozná ľudí z televízie a určite i nejakých novinárov. Napíšu článok, dáš im obraz. Možno ho nejako scenzurujú, aby tam nebolo vidieť všetko. Vždy si vedel kvetnato rozprávať o maľovaní, skutočne to nemôže byť pre teba až natoľko ťažké."

Konečne prestal odmietať jej nápad a začal nad ním premýšľať.

„Aj keď si ťa nikto z nich nevypočuje, určite si prečítajú článok."

„Je jedna vec odôvodniť, prečo som vôbec taký obraz namaľoval, ale ako im vysvetlím, že ten obraz sa tam dostal náhodou? To je až príliš veľké spoločenské faux pas."

„Povieme im pravdu. Vysvetlíme im, čo sa stalo a možno nám pomôžu zistiť, kto vymenil obrazy. A keď sa im to podarí, budú mať šťavnatý príbeh do časopisu."

„Neviem, či chcem veriť novinárom."

„Neveríš im kvôli predsudkom," povedala mu. „Všetci z našej vrstvy ich neznášajú a preto naši nevolajú na večierky Victoriu alebo Eliasa. Hoci sú naši veľmi dobrí známi. Hoci sú naša rodina. A presne rovnako to je aj s Thortonom. Je jedno, ako sa správa a akým je v skutočnosti, aj tak si o ňom budú všetci myslieť svoje."

„Leah," prekvapilo ho, ako sa pri zmienke o ňom znova rozohnila.

„Čo je?"

„Ty Thortona miluješ?"

Z jej pootvorených perí nevyšiel žiaden zvuk. Naprázdno preglgla a potom sa odvrátila. Zrazu bolo ťažké dívať sa do očí vlastnému bratovi.

„Áno," povedala napokon.

Keď v aute zostalo ticho, obrátila sa naspäť k nemu. Mikael ešte stále zízal a nebol schopný zo seba dostať jediné slovo.

„Čo je na tom?" opýtala sa, podráždená. „Čo sa nemôžem zamilovať?"

„Môžeš," odpovedal a potom sa rozosmial. „Môžeš, ale Thorton? Keď som vás videl po prvý raz spolu na jednom z našich večierkov, nikdy v živote by som nepovedal, že by si sa mohla do neho zamilovať. Boli ste ako oheň a ľad."

„To je ten problém," potvrdila mu jeho prirovnanie. „On je stále ako ľad."

A ona v jeho prítomnosti horela, tentoraz nie od hnevu, alebo pobúrenia, ale od túžby dostať sa k nemu bližšie.

Mikael neodpovedal. Zrejme hľadal vhodné slová, ktorými by ju mohol utešiť, no ona na tieto slová nečakala.

„Pôjdem za ním," povedala. „Skúsim vypátrať, kto robil s tými obrazmi a dám ti vedieť."

„Platí. Keby si čokoľvek potrebovala, zavolaj mi."

„Dobre. A Mikael."

„Áno?"

„Povedz otcovi, nech spolu s Deanom pripraví predmanželskú zmluvu pre mňa a Thortona."

„Vykonám," uškrnul sa.