Leah vydýchla a potom skryla tvár vo svojich dlaniach. Sedela v Thortonovom starom aute a on teraz vedľa nej nahlas vzdychol. Podoprel si tvár a vydýchol druhý raz.

„Takže si sa rozhodla urobiť scénu a zdupkať za mnou," zhodnotil situáciu.

„Čo som mala robiť? Bola som jediná, kto sa ťa zastal. Musela som ísť za tebou. Nemám kam ísť."

„Uvedomuješ si, že v mojom byte nemáš ani len kde prespať?" opýtal sa jej.

Pootvorila pery, aby skúsila nejaký argument, ale Thorton ju ihneď umlčal.

„Nemám peniaze nato, aby som ti platil hotel. A ak zaplatíš z otcovej zlatej kreditky, nájde to na výpise. Nikto ti nezožerie, že sme sa zasnúbili, keď budeš prespávať v nejakom penzióne."

„Tak teda nemáme na výber," povedala. „Musíme sa presťahovať do nového bytu."

„Nemám peniaze na drahší byt," odvetil. „Žijem z učiteľského platu. Nemám peniaze nazvyš a šetrím ich na svoje klenotníctvo."

„Čo teraz?" opýtala sa.

„Nato si mala myslieť predtým, ako si tam na nich vyletela. Prečo rozmýšľaš o veciach až potom, ako sa stanú? Nemôžeš troška predvídať?"

„Nie," odvetila.

Znova vzdychol.

„Dobre," povedal. „Dneska prespíš u mňa. Ja skúsim zohnať nejaký nafukovací matrac a vyspím sa na zemi. A potom sa vrátiš na internát."

„Ale ten tiež treba platiť."

„Tak začneš brigádovať, ako každý normálny študent," zavrčal na ňu a potom konečne naštartoval motor.

Nebol nadšený z toho, že Leah sa mu má teraz nasáčkovať na byt. Dosť ho otravovali už iba jej nečakané návštevy a teraz toto.

„Musíme sa ale najprv vrátiť k nám domov."

„Prečo?"

„Nemám zbalené žiadne veci," vysvetlila.

Zanadával a potom sa odlepili z parkoviska. Cestu do vily Daltonovcov poznal takmer naspamäť. Kedysi bol s Ianom Daltonom priateľ, hoci mal pocit, že ich kamarátstvo nebolo vôbec úprimné. Ian Dalton pod svoju kožu nevpúšťal nikoho okrem svojej ženy a on bol rovnaký. Život ho naučil ľuďom neveriť, nespoliehať sa na ich reči a dávať radšej na skutky. A predsa sa ho dotklo, keď mu Ian povedal, že dohoda padá. Neveril predsa jeho slovám, alebo áno? Prečo bol z toho všetkého taký zarazený?

Kútikom oka pozrel na Leah.

Nervózne sa pohrávala s látkou svojich vlastných šiat a hrýzla si pery. Niekedy sa až príliš podobala na svojho otca. A predsa dnes večer, keď prišla za ním, aby si zatancovali, pôsobila na neho úplne inak, možno dokonca dospelo, povedal by.

Keď autom zaparkovali pred ich vilou, Leah natiahla krk a vyzrela von oknom.

„Otec tu ešte nemá auto," skonštatovala začudovane. „Možno sa ešte nevrátili."

Nečakala a vystúpila z auta. Nechcela sa s nimi stretnúť, potrebovala si čo najrýchlejšie vziať všetky veci a vypadnúť skôr, ako zavrždia na štrku kolesá otcovho auta. Nebola si istá, ako by zareagovali, keby ju tu zazreli. Netušila, ako sa ona sama má zachovať v prítomnosti otca.

„Ideš?" spýtala sa.

„Načo?"

„Pomôcť mi odniesť kufor."

Vystúpil a zatresol dvere na aute. Neznášal, keď ho takto dirigovali.

Keď bol v tomto dome naposledy, zaprisahal sa, že sem už viac nevkročí. A teraz bol znova tu. Kráčal po schodoch pokrytých mäkučkým kobercom nahor, za blonďavou búrkou v čiernych šatách utkaných z hustých mračien.

Keď otvorila dvere na svojej izbe a vošla dnu, nasledoval ju. Ešte nikdy nebol v jej izbe, dôkladne z Daltonovej vily poznal iba jedáleň a Ianovu pracovňu. Leah vbehla do šatníka a vzápätí zahrkotali kolieska na obrovskom kufri. Otvorila ho dokorán a postupne doň hádzala všetky obľúbené kusy oblečenia, ešte aj s topánky.

Raven Thorton nepozeral po pohádzaných veciach, či drevenom bielom nábytku, oslovila ho stojatá figurína a nástenka s niekoľkými náčrtmi. Bol pri prisahal, že pred začiatkom jej prvého semestra na vysokej škole jej izba musela vyzerať ináč. Vtedy jej bytie kreslenie nenapĺňalo tak ako teraz. Nemal ani poňatia, že sa skutočne trafil.

Pristúpil bližšie k nástenke, aby si mohol pozrieť návrhy, ktoré tam mala pripnuté. Sledoval svadobné šaty zakreslené bielym pastelom na béžovom papieri. Nevedel o tom, že začala maľovať ďalšími médiami. Suchý pastel mnoho ľudí neznášalo, pretože bol z neho obrovský neporiadok. Práve preto sa mu mnoho umelcov vyhýbalo. Leah nebola ako iní. Keď išlo do tuhého, neváhala si zašpiniť ruky.

Táto vlastná myšlienka ho zaskočila.

„Och," zastala Leah vedľa neho, keď vyšla s kufrom von a zbadala, kam sa pozerá. „To je môj návrh na ročníkový projekt," začala vysvetľovať. „Svadobné šaty pre Elizeé. Hoci teraz neviem, či ešte bude chcieť, aby som ich urobila ja."

Stiahla papier z nástenky a potom aj niekoľko ostatných, ktoré nestihol ohodnotiť vo svojej mysli.

Sledoval, ako svoje skice s láskou vložila do tvrdých papierových dosiek, ktoré vyzerali byť omnoho plnšie, než na začiatku, keď mu doniesla iba niekoľko návrhov a kreslila dvakrát ročne.

Nebola talentovaná, ale nevzdávala sa. To bola vec, ktorá ju na škole udržala počas prvého ťažkého semestra. Ak to rovnako zvládne aj v lete, ďalšie roky budú pre ňu hračka a úspešne ukončí štúdium.

Zavrela dosky a potom na nich previazala stužky. Sledoval, ako mašličkami bezpečne uzatvárala ich obsah vo vnútri a na perách jej pohrával úsmev. Ešte stále mala na sebe tie šaty, ktoré ušila. Na jej prvý pokus vyzerali až príliš dobre. Určite jej musel pomáhať niekto, kto sa do šitia vyzná. Na prvý raz neušijete róbu, ktorú si môžete obliecť na večierok.

„Mali by sme ísť," povedal skôr sám sebe.

„Ešte sa prezlečiem a už ideme," odvetila. „Nechcem sa s našimi stretnúť."

V tomto sa teraz momentálne zhodli. Sledoval, ako vbehla naspäť do šatníka a privrela dvere. Nezabuchla ich a oni sa odchýlili, cez úzku škáru dverí zazrel, ako mračná klesali k zemi a obloha sa vyjasnila svetlou pokožkou. Odvrátil sa a znova očami skontroloval miestnosť.

Keď začul známe zavržďanie štrku, stuhol namieste.

„Zdalo sa mi to, alebo som počula auto?"

Leah vbehla do izby, poťahujúc okraj trička k pásu. Thorton zazrel na okamih tetovanie leva.

„Nezdalo," odpovedal po chvíľke.

„Musíme ísť," povedala.

Ťahala kufor po podlahe, no keď vyšli z izby a zamierili ku schodom, musel ho vziať on. Zaťal sánku keď pocítil váhu kufra, tá ženská si so sebou zbalila snáď aj poličky zo šatníka. Nekomentoval to však a prebehol dole po schodoch.

Keď Ian Dalton otvoril dvere, vedel, že má očakávať Thortona. Jeho auto predsa stálo zaparkované pred ich vlastným domom. Ten však oproti nemu prefrngol a zmizol v aute ako gáfor. Namieril preto svoj pohľad ku schodom a zazrel Leah.

Svižne prebehol miestnosťou, jeho kožené topánky klopkali na podlahe. Keď zastal na schodoch oproti svojej dcére, zdvihla hlavu a vzdorovito mu pozrela do očí.

„Znova odchádzaš?" opýtal sa.

„Áno," povedala.

Ústa našpúlené, čelo zachmúrené.

„Veď ty sa aj tak znova vrátiš," uzatvoril nezačatú diskusiu.

Zahryzla si do pier. Na tom všetkom ju najviac štvalo to, že otec mal úplnú pravdu. Thorton jej to vysvetlil hneď počas prvých pár minút. Nemala kam ísť. Nemohla si platiť byt, nemohla ísť na internát. Skôr či neskôr sa bude musieť znova vrátiť domov, so sklonenou hlavou a porazená. Hoci sa snažila bojovať za správnu vec. Nebolo to tak i naposledy? Keď sa ich snažila presvedčiť, že ľudia sa majú brať z lásky?

Zovrela pery. Nepovolí. Nezvesí hlavu. Neurobila predsa nič zlé.

„Uvidíme," odpovedala.