Prešiel prstami po jej páse viac do stredu a keď ho zacítila na svojej koži, po rukách jej naskákali zimomriavky.

„Povolil ti výstrih na šatách za niekoľko stoviek?" zavrčal na ňu. „Kto tých dizajnérov učil šitie?"

„Raven," rozosmiala sa. „Tie šaty nie sú od návrhára. Sú moje."

„Tvoje?" nadvihol obočie, stále nechápajúc.

„Navrhla som ich a ušila ja."

Ledva zadržiavala smiech. Za iných okolností by sa možno cítila trápne, ale bola s Thortonom. Aj keby jej šaty teraz padli na zem ku členkom, už by sa nedokázala potopiť viac, ako tým, že tancuje s ním. Bolo to smiešne. Mala sa teraz strachovať o to, čo povedia ostatní hostia a predsa jej to bolo jedno.

Thorton jej priložil celú dlaň k telu, aby jej tak zakryl výstrih na chrbte, ktorý sa začal nebezpečne rozširovať až k zadku. Odvrátila tvár, aby sa pozrela na ostatných hostí. Oči starého otca boli nečitateľné, no tie tety Charlotte nenávistne blčali. Jej mama a otec sa na nich dívali zmätene, rovnako ako väčšina hostí, ktorí si zakrývali ústa dlaňami a komentovali jej trúfalosť. Zahľadela sa im odvážne do očí. Ak majú problém, nech jej to povedia osobne.

„Tie šaty potrebuješ zašiť," povedal jej Thorton.

Obrátila k nemu hlavu: „Mám so sebou zapínacie špendlíky, len sa budeme musieť vytratiť spoločne. Pochybujem ale, že tu je niekde oddychový salónik."

Reproduktory vedľa nich prestali hrať hudbu, kým DJ spustil ďalšiu pieseň, ozývalo sa z nich iba nepríjemné šušťanie. Ostatní hostia na chvíľku zastali, no Thorton teraz Leah viedol k cenám, ktoré tam boli rozostavané. Až vtedy zbadala, že za stojanmi s obrazmi sú dvere, ktoré si doteraz nevšimla.

Keď spoločne vyšli von, stihla za sebou zazrieť iba Mikaelov udivený výraz, ktorý sa vzápätí zmenil na úškrn.

Dvere za nimi sa zatvorili a Thorton ju ťahal po úzkej chodbe k ďalším, ktoré boli odchýlené.

„Kam ideme?" spýtala sa.

„Tu vedľa by mali byť šatne, decká tam mali odložené veci pred vystúpením."

Otvoril ich a keď vošli dnu, zazrela rady starých plechových skriniek. Niektoré boli pootvárané, iné zatvorené a visel na nich zámok. Menovky, fotky a magnetky boli pripevnené navrchu. Thorton za nimi zatvoril dvere a potom zamkol kľúčom, ktorý bol v zámke.

Leah sa konečne uvoľnila a rukami nahmatala svoje šaty. Látka povolila, možno kvôli tomu, že celý večer nevedela poriadne obsedieť. Z kabelky, ktorú si vzala so sebou, vybrala miniatúrnu kapsičku a do rúk sa jej podarilo z nej vytiahnuť niekoľko zapínacích špendlíkov.

„Mohol by si mi tie šaty pripnúť, prosím?" opýtala sa ho.

Vložila mu ich do dlaní a potom sa otočila chrbtom.

Zahryzla si do pier, aby sa netrhla, keď sa dotkne jej pokožky, no aj tak sa takmer neovládla. Keď sa dotkol jej chrbta, jeho dotyk bol jemný, akoby sa jej bál chytiť. Cítila, ako pomaličky vyťahoval látku vyššie, ako ju pomaličky zahol dovnútra a potom prepichol zapínacím špendlíkom.

Nepredpokladala, že ju budú jeho dotyky takto mučiť. Robil vyslovene iba to, čo mu kázala a predsa tajne dúfala, aby jeho dlane skĺzli po jej chrbte omnoho vyššie, hladili ju až do momentu, kedy by to nevydržala a otočila sa k nemu tvárou.

Keď bol však jej výstrih na chrbte zafixovaný, jeho ruka z jej tela zmizla. Chcela si sklamane vydýchnuť, keď prešiel po jej boku. Trhane sa nadýchla, rýchlo zatajujúc dych, Thorton rukou pohladil čierny priehľadný tyl a potom ho odhrnul. Látka zaviala vzduchom a ako závoj dopadla ďalej k jej členku. Nebyť čiernej minisukne naspodku, určite by už dávno odhalila to, čo nechcela. No teraz bola chránená a temná hmla vôkol nej jej pridávala na elegancii.

Páčili sa mu jej šaty, bolo to jasné.

Zvrtla sa k nemu tvárou a tyl vôkol nej sa znova zavlnil. Odťahoval od nej ruky, možno si nejasne uvedomujúc, že sa dotkol šiat počas toho, ako boli oblečené na nej, no ona mu schmatla ruku, omotajúc prsty okolo jeho dlane.

No mohla nahlas vysloviť to, čo cítila vo svojom vnútri? Mala ho požiadať, aby sa jej neprestal dotýkať, aby rukami zašiel omnoho ďalej?

Mohla mu povedať, že je do neho zaľúbená alebo sa iba prisať na jeho pery ako to býva vo filmoch?

Aj tak by ju mal iba za pobehlicu, ktorá ho berie za krátenie si voľnej chvíle.

Bola v slepej uličke a nedokázala jeho číremu pohľadu vysvetliť, prečo ho teraz drží za ruku a nedokáže nič povedať.

Namiesto toho ho pustila a jeho dlaň padla k boku.

„Ďakujem ti za pomoc," povedala a usmiala sa na neho.

Neexistovalo nič viac, čo mohla povedať, či urobiť.

Nečujne vzdychla a potom pomaly prešla k dverám šatne. Rukou zavadila o kľučku, no keď si uvedomila, že za sebou nepočuje kroky, obrátila sa.

Thorton stál sám uprostred šatne, nepohnuto. Namiesto toho, aby prešiel za ňou, si sadol na lavičku, ktorá stála medzi skrinkami uprostred a schoval hlavu v dlaniach. Možno osmelený jej vlastnou zraniteľnosťou, ktorú mu preukázala, kým jej pomáhal upraviť šaty, dovolil si ukázať aj on svoju pravú tvár.

„Nechcem sa tam vrátiť," povedal. „Ešte nie."

Prekvapila ju náhla zmena tónu v jeho hlase. Akoby bol malým chlapcom, ktorý sa ešte chce hrať vonku a nechce ísť domov.

Vrátila sa preto naspäť k nemu a sadla si vedľa neho na voľné miesto. Látka na páse sa napla, ale zapínacie špendlíky vydržali. Oprela sa rukami o lavičku a zaklonila hlavu k starým neónovým žiarivkám, ktoré svietili mdlým sivým svetlom.

Nevedela si predstaviť, ako sa asi práve teraz Thorton cíti, no bála sa ho nato spýtať. Nikdy si poriadne neuvedomovala, v akej spoločnosti sa nachádza, až kým sa na ňu nezačala pozerať z Ravenovho uhla pohľadu. Tí ľudia boli takí odjakživa. Falošní a pokryteckí.

„Nenávidím ľudí tam vonku," prehovoril do ticha a potom si pretrel oči.

Zdalo sa, že je zo všetkého poriadne unavený. Natiahla sa za ním, chcela sa dotknúť jeho ramena, no zastavila sa.

„Na malý moment som bol naivný. Myslel som si, že som sa stal jedným z nich, no znova mi ukázali, že medzi nich nebudem nikdy patriť," zasmial sa sám na sebe, no ruky na kolenách zovrel v päsť. „Bol som odhodlaný vziať rolu v tomto ich divadielku, no čím dlhšie som medzi nimi, tým viac ich nemôžem ani cítiť."

Nepúšťali si ho k telu. Aj po celej tej dobe.

„Bola si jediná, kto za mnou dnes večer prišiel. Riskovala si, keď si so mnou tancovala," povedal.

„Mám rada riziko," myslela to ako žart, no tón jej hlasu bol suchý.

„Nebude sa im páčiť, že sme boli spolu," povedal.

Niečo jej hovorilo, že nemyslel všetkých tých hostí, ktorí na nich po celý večer zazerali.

„Čo sa stalo?" opýtala sa. „Otec s mamou boli dnes po celý večer nervózni. Predpokladala som, že zato môže teta Charlotte, alebo starý otec. No naši mi nič nepovedali. Sľúbili Mikaelovi, že po koncerte sa s nami budú zhovárať, ale zhodou náhod im to vyfučalo z hláv."

„Tvoj starý otec je tvrdohlavý," skonštatoval.

Presne ako si myslela. Nebolo jej treba vysvetľovať viac.

„So starým otcom to šlo dole vodou od momentu ako skončil v nemocnici. Charlotte mu začala vymývať mozog a bolo jasné, že sa jej to podarilo. A namiesto toho, aby mu moji rodičia naliali rozum naspäť do hlavy, iba tolerujú všetky tie jeho starecké maniere."

„Mala by si sa vrátiť k svojim ľuďom, Leah."

Neboli žiadni jej ľudia. Neexistovalo miesto, kde sa skutočne cítila doma, či už to bol opustený jednoizbový malý byt, v ktorom naokolo poletovali jej nepodarené kresby, alebo to bola jej luxusná priestorná izba, v ktorej sa cítila osamelo aj napriek tomu, že jej rodičia a brat boli blízko.

„Ja od teba neodídem," povedala. „Rozhodla som sa dnes večer."

Díval sa na ňu, otázka prečo sa mu zrkadlila v očiach. Iste, zrejme sa správala nevypočítateľne. Najprv sa ho nemohla ani dotknúť a teraz sa ho držala ako kliešť.

Prečo, Thorton? Nuž, pretože ťa milujem a nemôžem sa pozerať nato, ako ťa všetci odsudzujú bez toho, aby ťa spoznali.

Jej vlastný mozog na ňu kričal, aby to povedala nahlas, no nedokázala to. Jej vlastné srdce ju prosilo, aby konečne priložila svoje pery na jeho, no neurobila to.

„Budem tvoj spojenec," prehovorila napokon. „Nech si otec a dedo robia, čo chcú, je mi to jedno. Ja budem robiť to isté. Vaša prvotná dohoda bola, že si ma vezmeš a dostaneš moje veno. Otec vycúval, lebo sme zrušili zásnuby. Starý otec je urazený, pretože sme ho chceli oklamať dohodnutým manželstvom."

„Čo chceš urobiť?"

„Nie je to jasné? Vydierať ho."

„Chceš vydierať vlastného otca. Neprejde ti to," povedal a vstal.

Leah vstala tiež, ruky prekrížila na hrudi. Ak si myslí, že Ian Dalton je tvrdohlavejší, než ona, tak to je na obrovskom omyle.

„Nikdy tu nešlo o mňa, či o teba. Išlo vždy len o Daltonovcov a o ich majetok. Kvôli tomu to všetko začalo. Buď ti dá peniaze, alebo budem predstierať s tebou vzťah a zruinujem to povestné silné meno Daltonovcov, na ktorom si tak veľmi zakladajú."

Cvakla zámkou a vyšla zo šatne. Pozrel na hodinky a utekal za ňou, o niekoľko minút budú musieť začať s dražbou. Zastala na chodbe pred dverami vedúcimi do sály so zrkadlami, kde ešte stále bolo počuť hudbu a vravu hostí. Spýtavo na neho pozrela s natiahnutou rukou, očakávajúc, či si ju vezme, alebo nie.

Natiahol k nej dlaň a ich prsty sa na moment spojili. Srdce jej v hrudníku zatrepotalo, no aj napriek tomu ho pustila, aby sa mu mohla zavesiť na rameno. Chvíľku sa na ňu pozeral svojimi čírymi očami, akoby ju odhadoval. Uškrnula sa na neho, odhodlaná ukryť svoje skutočné pocity vo svojom vnútri.

Využívala ho. Tvárila sa, že mu chce pomôcť len preto, aby mohli predstierať, že spolu chodia. Chcela byť s ním, pretože bola sebecká a toto bol jediný spôsob, ako to dosiahnuť. Ako veľmi ju bude nenávidieť, keď zistí, čo urobila?

„Keď nás takto zbadajú vojsť spolu, budú sa šíriť reči," pripomenul jej.

„Možno by som sa mala naučiť aplikovať tvoj prístup."

„Ten, že mi nezáleží na názore cudzích ľudí."

„Presne ten. A mimochodom, väčšina ľudí, ktorí ma poznajú, vedia, že som sa často vytrácala s mužmi na večierkoch. Nebude to pre nich žiadna novinka, možno ich to nebude ani zaujímať."

„Zmenila si sa," povedal.

„Budem to brať ako kompliment," usmiala sa na neho. „Ideme? Čoskoro budeš musieť moderovať tú úžasnú aukciu."

„Ešte jedna maličkosť," dodal.

Vzal jej prsty do rúk a potom jej zvliekol dole zásnubný prsteň. Pomaly ho nastokol na jej ľavú ruku. Leah zovrela sánku, aby sa nezačala usmievať. Nemohla mu dať najavo, že ju toto gesto načisto vyviedlo z miery. Bola to len ich dohoda. Teraz budú predstierať, že sú spolu, robia to len preto, aby im to ostatní uverili. Neboli za tým žiadne city, ani nič.

Bolo ťažké neusmievať sa, keď otvorili dvere a vrátili sa medzi hostí. Leah si nevšímala ich pohľady, no keď jej niekto položil ruku na plece, zvrtla sa. Hneď za ňou stál Mikael. Elizeé sa takmer skrývala za jeho chrbtom, bolo jasné, že sa Thortona tak troška bála.

„Mám pocit, že mi uniklo niekoľko veľmi dôležitých vecí," povedal jej s úsmevom.

Nestihla mu odpovedať, začula rázne kroky a o pár sekúnd nato pri nich zastal jej otec s mamou.

„Čo to má znamenať, Leah?" precedil pomedzi stisnuté zuby.

„Povedala som ti, že nie som možno tak proti, ako si si myslel."

„Neviem, čo za úlet ťa zase chytil, ale myslel som, že si už dostala rozum. O čo sa zase snažíš?"

„Pozri, tatko," použila slovo o ktorom vedela, že ho najviac dopáli. „Pokiaľ Ravenovi nedáš jeho peniaze, vezmeme sa. To si predsa chcel, nie? Pomôcť svojmu priateľovi a zároveň vydať dcéru za muža, ktorý ju prevychová. Podarilo sa. Zatlieskaj si."

„Nesnaž sa mi nahovoriť, že ho máš rada."

„Ja to nemusím nahovárať tebe, stačí, že si to myslia ostatní," povedala. „Pozri sa na nich. Už teraz si to myslia. Motám sa so žobrákom, ktorého tu všetci ohovárajú. Čo by sa stalo s rodinou Daltonovcov, keby sme sa vzali?"

Oči sa jej zablysli kovovou sivosťou. Ian Dalton si až vtedy uvedomil, že z jeho dcéry vyrástol presne taký človek, akým bol on. Niekto, kto sa nebojí manipulovať a klamať, len aby dostal to, čo chce.

„Daj mu tie peniaze a dám mu pokoj. Alebo sa vezmeme a vyplatíš mu moje veno."

Spočiatku si myslel, že Raven Thorton má v tom všetkom prsty. No bolo jasné, že toto je iniciatíva Leah. Až príliš sa vyžívala v tom, že sa s nimi má znova o čom hádať. Hoci na niekoľko týždňov medzi nimi zavládol mier, znova vykopala vojnovú sekeru a vrátila sa späť. Bola to znova tá neposlušná tvrdohlavá Leah.

„Ak si myslíš, že sa vezmete len preto, aby som mu dal tie peniaze, tak si na omyle."

„Ja svojej dcére to veno vyplatím," ozvala sa mama.

„Nadya," otcov hlas zmäkol, keď ho podrazila vlastná žena.

„Nech ma tvoj otec hoc aj vydedí," povedala. „Neexistuje, aby som nepodporila svoju dcéru. Taký bol predsa pôvodný plán. Zasnúbiť ich, vyplatiť peniaze a získať naspäť našu firmu, o ktorú nás chce okradnúť Charlotte."

„Áno, ale situácia sa zmenila."

„Otec," prehovoril Mikael. „Sú tu ľudia, budeme sa o tom baviť inokedy."

„Nebudem skákať tak, ako pískaš, Leah."