Vyzeralo to tak, že ich rodičia zase o niečom tušili. Pohľadom prešla po Charlotte so starým otcom. Spokojne sedeli vedľa seba a sledovali prvé vystúpenie detského tanečného klubu.

Patrick sedel vedľa nich, s rovnako vyrovnanou tvárou. To bola vec, ktorá na tom všetkom nesedela. Patrick predsa posledné dni vyzeral byť podráždený a strhaný, teraz sa tváril, akoby bol tým najspokojnejším človekom na planéte.

Bolo to jasné ako facka. Patrick bol pokojný, pretože Charlotte prestala vyvádzať. A bol iba jeden jediný dôvod, pre ktorý by sa tá šialená hysterická ženská konečne spamätala. Muselo to znamenať, že niektorý z potenciálnych dedičov bol vyradený. Možno to bola ona, možno Mikael. A možno obaja.

Mama jej spomenula, že starý otec sa dozvedel o ich dohodnutých manželstvách. Možno to tušil už dávno, neverila, že by bol natoľko hlúpy a nechal sa oklamať Charlotte. No teraz sa niečo zmenilo.

Na začiatku celého tohto šialenstva, keď oproti nemu sedela za stolom a spolu s Thortonom predstierali, že spolu chodia, sa zdal byť normálny. Dokonca nebol ani proti Thortonovi, čo by väčšina hostí sediacich naokolo považovala za spoločenskú samovraždu.

Thorton bol predsa dieťa z detského domova, ktorého si adoptovali do bohatej rodiny. Mal skrátka iba šťastie. Aj ona si to sama kedysi myslela, takéto myšlienky sa o ňom na večierkoch šírili ako mor.

Nebola si istá, či to bolo kvôli tomu, že nikto nepoznal jeho rodičov, alebo tomu, že jeho tmavá pokožka až príliš pripomínala odtieň mulata. A Thorton nebol typ muža, ktorý by pravidelne chodieval do solárka.

Aj ona sa cítila nepríjemne, keď sa jeho sklenené modré oči zavŕtavali do jej tváre. Nielen, že s jeho tmavou pleťou ostro kontrastovali, ich chlad spôsoboval, že jej po chrbte naskakovali zimomriavky.

Kedy nastal ten moment, keď sa jeho studený pohľad zmenil na rozpaľujúci?

Nevedela.

Nech si o ňom ľudia z ich vrstvy mysleli čokoľvek, Leah poznala aj jeho druhú tvár. Videla, s akým zápalom pracuje na návrhoch šperkov len preto, aby mohol znova rozbehnúť klenotníctvo svojho adoptívneho otca. Keby bol skutočne taký bastard, ako všetci hovorili, skrátka by iba zhrabol jeho zvyšný majetok a zdúchol.

No ľudia rozprávali, že to on bol príčinou krachu, že práve preto ešte nič nezval, lebo starému Alcockovi skrátka už nič nezostalo.

Tieto chýry sa šírili ako jed, postupne prenikali do vnútra ostatných ľudí a spôsobovali, že sa pred ním mali všetci na pozore. Možno dokonca i teraz, keď bol vzdialený niekoľko metrov od nich, stojac na pódiu s tým najširším a najfalošnejším výrazom tváre, aký kedy na ňom videla.

Nenávidel tieto spoločenské udalosti. Nech sa pred tými ľuďmi a ich zraňujúcimi rečami snažil akokoľvek ubrániť, stále si nezvykol a cítil sa na večierkoch nepríjemne. Jeho miestnom neboli vysvietené hotelové salóny so strohými tónmi klavíra a falošným smiechom.

Jeho miesto bolo za stolom s malou lampičkou, pri ktorej tlmenom svetle skicoval svoje ďalšie veľdielo obložené briliantmi.

Bola natoľko ponorená vo svojom fantazírovaní, že si ani nevšimla koniec koncertu. Až keď ostatní ľudia začali tlieskať, precitla a rýchlo sa k nim pridala.

„Počkať, Mikael," otočila sa k nemu. „Nehovoril si, že súčasťou tohto večierku má byť aj aukcia?"

„Áno, ale až po koncerte."

„Koľko obrazov si dokončil?"

„Iba tri. Ostatné robili deti z domova, ale sú tam aj iné veci, ako sochy a šperky. Peniaze samozrejme nepôjdu autorom, ale nadácii alebo organizácií, ktorú vybrali."

Šperky...

Venoval Thorton niektorý z nich do aukcie? Leah nedisponovala žiadnymi peniazmi, aby si mohla dovoliť zúčastniť sa aukcie a bola si istá, že otec by od Thortona už žiadny šperk nedražil. Nepotreboval dostať niečo zato, aby mu dal peniaze.

No teraz bolo niečo iné.

Kým všetci hostia neprestajne tlieskali, Leah na neho ukradomky pozrela. Jej otec sa mračil, koncert si vôbec neužíval. Aj mama bola stále napätá.

„To je ale teraz jedno," prehovoril Mikael. „Najprv bude večera, potom pár tancov, až neskôr začne aukcia. Dúfajú, že keď budú hostia mierne pripití, dajú viac peňazí."

Leah prevrátila očami.

Hostia sa pomaly začali rozchádzať. Leah predpokladala, že sa v divadle nenájde žiadny salón, či miesto, kde by sa mohla konať akcia a „afterpárty", no ukázalo sa, že historická budova divadla bola omnoho väčšia.

Hostesky ich viedli po starých schodoch so zdobeným zábradlím nahor na poschodie, kde v zadnej časti budovy objavili veľkú sálu určenú zrejme pre nácvik hier. Celá jedna stena bola pokrytá zrkadlami a drevená podlaha vyzerala byť vyšúchaná od toľkého množstva nôh, ktoré tam stále trénovali.

V jednom z rohov stáli stojany s obrazmi prikryté bielou látkou, rovnako tak i ďalšie krabice a predmety, aby si ich hostia nemohli obzrieť. Leah sa to zdalo zvláštne, zvyčajne takéto veci bývajú odkryté, aby si ich záujemcovia mohli ohodnotiť a vedeli, čo vlastne dražia. Vzápätí si uvedomila, že tu hostia nedražili preto, lebo chceli získať tú vec do svojho vlastníctva, ale preto, aby nadácia dostala peniaze.

Drobné pohostenie sa nedalo ani porovnať s tým, aké robievala cateringová spoločnosť na ich večierkoch. Bolo strohé a biedne, po tom, čo sa tade niekoľko veľmi hladných hostí prehnalo s taniermi, na strieborných podnosoch takmer nič neostalo. Nebola žiadna živá hudba, iba znudený DJ, ktorý prehrával nejaké odrhovačky zo svojho počítača napojeného na chrapľavé reproduktory.

Leah očami pátrala po Thortonovi. Bol moderátor, vysoko pravdepodobne sa tu musel ocitnúť. Aj keď si spočiatku myslela, že tu nebude. Onedlho ho zazrela, stál chrbtom k ostatným hosťom a pil z pohára vodu. Zjavne sa opäť cítil nepríjemne a kým na ich večierkoch sa mohol aspoň odreagovať jedlom, tentoraz mu to nevyšlo.

Leah si slabo potiahla svoje šaty, aby sa presvedčila, či držia na svojom mieste. Niekedy sa jej na tele pohybovali, až mala pocit, že sa čoskoro rozpadnú, no ukázalo sa, že je to len jej paranoja. Aj napriek tomu ale bola odhodlaná k strihu sa vrátiť a opraviť ho. Potom v nich bude celý deň, aby zistila, či to vydržia.

Thorton dopil pohár vody a potom sa obrátil. Leah zazrela na jeho tvári znova ten silený falošný úsmev, ktorí ostatní akceptovali. Thorton tu nebol ako hosť, bol tu ako moderátor. Samozrejme.

Mikrofón v ruke zapišťal, keď prešiel popred reproduktory a DJ stíšil hudbu.

„Rád by som pri tejto príležitosti otvoril benefičný večierok. Najprv si trocha zatancujeme a potom budeme už pokračovať dlho očakávanou aukciou."

Hoci to všetci volali afterpárty, od zábavy to malo ďaleko. Hostia v strednom veku rozoberali namiesto tanca biznis, ich deckám sa hudba nepáčila a neboli opití natoľko, aby to na parkete roztočili. Aj Leah mala problém sa baviť, hoci rada tancovala.

Napokon na prázdnom mieste uprostred stálo iba niekoľko párov, ktorí sa rozhodli okolitý svet ignorovať. Thorton postával už znova vzadu, mikrofón vypnutý a odložený na stole, vedľa predmetov budúcej dražby.

Leah sa pozrela na svojich rodičov. Kým Mikael s Elizeé začínali pomaličky tancovať medzi ostatnými pármi, hoci ich rytmus bol úplne mimo, smiali sa a bavili. Rodičia pôsobili ustarane. Otec neustále prechádzal zrakom po Thortonovi a čosi drmolil, mama ho držala upokojujúco za rameno a snažila sa mu dohovárať, no kútiky pier jej zakaždým ovísali.

Obrátila svoj pohľad a videla tetu Charlotte so starým otcom. Mala chuť zotrieť jej víťazoslávny úsmev z tváre. Aj ona, aj starý otec zazerali na Thortona.

Leah pochopila. Starý otec uveril lžiam o ňom. Hoci len pred niekoľkými mesiacmi sedeli spolu na večeri a on mal šancu ho skutočne spoznať. Iste, klamali mu vtedy a predstierali, že spolu chodia, no to s tým nemalo nič spoločné. Zakázal starý otec Thortonovi pomôcť? Aj napriek tomu, že on a Alcock sa poznali?

Odvrátila sa od nich, nahnevaná. Priepasť medzi nimi a Thortonom sa znova zväčšila. Hostia boli milionári, Thorton bol žobrák, ktorý ich prosil o milosť. Dávali im peniaze skutočne preto, lebo išlo o dobrú vec, alebo preto, lebo im to dávalo nad nimi moc? Odpoveď nemala. Nikto so zdravým rozumom by sa k tomu nepriznal. A aj keby hovoril pravdu, neverila by im.

Mohla veriť iba jednej veci: svojim vlastným pocitom voči Thortonovi.

Vystrela chrbát a šaty na páse sa jej napli. Jej vysoké čierne lodičky na platforme hlasno klopkali po drevenej podlahe, keď kráčala popri tancujúcich pároch.

Mikael obrátil pohľad od Elizeé a pozrel sa jej do tváre. Zrejme netušil, čo sa práve chystá spraviť. Nikto z nich to netušil. A bolo jasné, že všetci ju zato čoskoro odsúdia. Možno dokonca i jej vlastná rodina.

Ale na tom nezáležalo.

Zastala pred Thortonom a vystrela k nemu ruku. Sklenené oči sa na ňu pozerali s chladom, ale ona v nich vyčítala aj skrytú hrôzu. Thorton nevedel tancovať a neznášal to. Bol tým neslávne známy. Dieťa z domova predsa nechodí do tanečnej školy, aby sa naučilo spoločenské tance, všakže?

„Smiem prosiť?" opýtala sa ho sebavedome.

Jeho maska s úsmevom sa rozpadla.

„Čo zase stváraš?" precedil pomedzi zuby.

Zahnala ho do kúta a on sa bránil. Bolo komické, že nato, aby ho dostala von z jeho komfortnej zóny, stačilo požiadať iba o tanec.

„Chcem s tebou tancovať," povedala. „A odmietnuť dámu sa nepatrí."

Vedel to, uvedomoval si, že keby ju tam teraz nechal, spáchal by spoločenskú samovraždu. A kým možno osamote by neváhal s odmietnutím, teraz boli na očiach všetkých. Stratégia nad nepohodlnosťou.

Vzal jej ruku do dlaní a potom naznačil bozk nad chrbtom jej ruky. Chrbty rúk sa nikdy nebozkávali, slušnosťou bolo len to naznačiť. To nevedeli ani mnohí ľudia z ich vrstvy, ktorí potom s radosťou zaslintávali ruky žien. Ale ona si bola istá, že tým všímavejším to neujde. Thorton predsa vedel, ako sa správať, jeho adoptívny otec ho to musel naučiť. On sa to musel naučiť ak sa chcel stať jedným z nich.

„Žena nežiada muža o tanec," zamrmlal rozpačito.

„Leah Daltonová nikdy nebola známa tým, že dodržuje nezmyselné pravidlá spoločenskej etikety," odvetila.

„Neviem tancovať."

„Ja ťa povediem," zovrela mu dlaň a potom mu vzala druhú ruku, aby si ju mohla priložiť na svoj pás. „Mám odtancovaných toľko hodín, že by som sa tým mohla živiť."

„Myslel som, že mladí neznášajú spoločenské tance," povedal, keď ho potiahla dopredu a on urobil prvý krok valčíka.

„Som Daltonová, nikdy nikoho nezaujímalo, čo chcem a čo nie."

„A čo chceš teraz?"

„Povedala som ti, tancovať s tebou."

„Neexistuje, že by si šla dobrovoľne so mnou tancovať," povedal.

Takmer sa usmial, ale ovládol svoju tvár.

„Prečo si to myslíš?" zvrtla sa s ním do strany.

„Tak po prvé, pretože som príšerný tanečník, po druhé, pretože tancovať so mnou je spoločenská samovražda."

Leah sa zasmiala.

„A po tretie," dodal, „pretože ma nenávidíš."

Leah stratila rovnováhu a kŕčovito mu zovrela ruku. Stisol jej u a udržal, no jej šaty povolili. Neozval sa žiadny dramatický zvuk trhania textílie, ale ona aj napriek tomu vedela, že časť, ktorú iba dnes poobede ručne zašívala, sa začala rozchádzať.

„Thorton," zaúpela. „Posuň mi ruku viac na kríže, prosím ťa."

„Prečo?" zamračil sa na ňu.

„Mám pocit, že moje šaty sa rozchádzajú."