Keď otec dupol na pedál, auto zapriadlo. Hoci mali odjakživa aj šoféra, omnoho radšej držal volant on.

Leah si podoprela bradu a vyzrela von oknom. Bola ešte stále zima a vonku hlboká tma, hoci večer sa iba začínal. Mama sediaca pred ňou si už asi po stýkrát prekrútila v ušiach ťažké náušnice. Znervózňovala ju tým.

Mikael sediaci za otcom bol jej zrkadlovým odrazom, len s tým rozdielom, že bola o jeho rameno opretá Elizeé. Aj dnes mala na sebe šaty svetlej pastelovej farby a Leah musela uznať, že jemné tóny pristali jej broskyňovej pokožke. Vždy nosila nežné odtiene, ktoré ostro kontrastovali s obľúbenými kúskami Leah.

Tentoraz však boli šaty Leah výnimočné, aj keď boli v obyčajnej čiernej. Ušila si ich sama, hoci ju to stálo obrovské množstvo nervov a takmer i ihlu v nechtoch. Zatiaľ jej nové večerné šaty nikto nekomentoval a to ju privádzalo do šialenstva. Kým značkami drahých módnych návrhárov si bola istá, tentoraz nevedela, či si má ignorovanie prísediacich vyložiť tak, že šaty sú v poriadku, alebo sú natoľko príšerné, že sa ich jej ani nesnažili vytknúť.

Prekrížila nohy a látka na páse jej šiat zaprotestovala. Vystrela preto nohy naspäť a snažila sa ovládnuť. Strihy jej nešli, nabudúce bude musieť pridať o centimeter navyše, nečakala, že sa látka o toľko stiahne, keď ju naruby zošila a potom prevrátila. Išla presne podľa návodu na nete, tak kde urobila chybu?

No názor jej rodičov či Mikaela ju nezaujímal. Bola zvedavá na názor jediného muža, ktorý ju mohol vystreliť do neba, alebo zmiesť pod čiernu zem. Raven Thorton bol hosťom benefičného koncertu a hoci nepočítal s tým, že sa objaví po jeho skončení vo VIP zóne, ona bola odhodlaná ho tam dotiahnuť.

Nervozita, ktorá sa jej zakrádala do žalúdka, spôsobila, že nedokázala v aute obsedieť, začínalo jej byť teplo, dýchalo sa jej ťažko. Nebola si istá, či to bolo spôsobené úzkym strihom šiat, alebo jej zovretým hrdlom.

„Načo vlastne ideme na tento koncert?" zamrmlala.

Potrebovala rýchlo preťať napäté ticho, ktoré sa vznášalo vôkol nej.

„Lebo tam chodí veľa ľudí z našich kruhov," odvetil otec.

„Takže musíme darovať naše peniaze nejakým organizáciám len preto, lebo nato máme?"

„Preto, lebo je to na dobrú vec, Leah," pokračoval stále s pokojným výrazom tváre, no ona v jeho hlase zachytila výhražný tón. „Kým ty nehneš ani brvou pri platení mojou kartou, sú ľudia, ktorým aj pre teba smiešna suma dokáže zmeniť život."

„Tak nech si ju našetria," mykla plecami. „Keď to je teda malá suma, tak to nemôže byť predsa také ťažké."

Mikael sa zamračil, mama cmukla perami. Leah si to uvedomila, ale bolo až prineskoro. Nedávala pozor nato, čo hovorí, bola príliš nervózna, potrebovala skrátka iba to, aby konverzácia prúdila i naďalej.

„Skutočne si sa nikdy nestretla s takými ľuďmi?" obrátil sa k nej Mikael.

Jeho pery nečujne vyslovili meno „Luke".

Samozrejme, že sa s nimi stretla. Luke možno nepatril medzi najchudobnejších ľudí, akých poznala, no vedela si predstaviť, že to nebolo jednoduché. Pohádal sa s rodičmi a zadlžil sa len preto, aby mohol študovať odbor, ktorý nikdy nechcel študovať, no mohol aspoň počas rokov na univerzite kresliť.

Leah nikdy nezažila, aký to je pocit, mať nejaký dlh, no neočakávala, že by takáto situácia nastala. Otec sa vždy postaral o všetko. Koľko ľudí by jej závidelo a znenávidelo by ju len preto, že sa skrátka narodila do bohatej rodiny?

Elizeé zaklipkala očami. „Ja mám rada benefičné koncerty."

Kvôli zívaniu, ktoré sa snažila potlačiť rukou, jej to takmer nikto neuveril.

„Je smutné, že otec s mamou celé roky prispievajú na rôzne nadácie a peňazí je aj napriek tomu málo."

„Preto nechápem, prečo by sme my mali doplácať nato, že štát sa zle stará o svojich ľudí," odbila ju ihneď Leah. „Platíme všetci dane."

„Prosím?" otec takmer narazil autom do obrubníka. „Moja dcéra začala študovať národohospodársku politiku? Ty to snáď s tým štúdiom na ekonomickej univerzite myslíš vážne. Nebodaj si začala šprtať?"

„Na ekonomickej univerzite?" mama sa otočila dozadu, aby sa mohla pozrieť na svoju dcéru.

Leah pozrela na otca, nahnevaná. Bolo jasné, že keby to nechcel prezradiť, neurobil by takýto očividný prešľap. Vytrúbil to tu v aute, kým sa tu nenachádzala Charlotte ani Patrick. A zjavne sa mu tým podarilo šokovať celé auto.

„Takže ideš napokon predsa na ekonomickú?" opýtal sa Mikael.

„Chcela by som," odvrátila sa Leah do okna od mamy, ktorá na ňu stále šokovane pozerala.

„Tak to by si mala kopnúť do vrtule, lebo prijímačky budú čoskoro. Prihlášku si si už poslala?"

„Ešte nie."

„Pomôžem ti. Viem to nahodiť cez náš systém. No ja odpadnem, Leah a ekonomika."

„Prestaňte do toho toľko vŕtať."

Vedela, prečo to otec spravil. Keď to totiž vytrúbil takto nahlas, bolo omnoho ťažšie svoje rozhodnutie zmeniť a vycúvať pre prípad, že by si to rozmyslela. Vypočítavý starý had.

„Aj ja si budem posielať prihlášku," povedala Elizeé.

Leah na ňu pozrela. „Už končíš na strednej?"

Mikael ponad hlavu Elizeé zazrel na Leah. Pôsobila tak krehko a bola veľmi útla, Leah zabúdala nato, že toto dievča dovŕšilo osemnásť len pred pár mesiacmi. Vyzerala tak mladá, hoci medzi ňou a Leah rozdiel neprevýšil ani len dva roky. Ako mohli obe vyzerať a pôsobiť úplne odlišne?

„Kam sa chystáš na školu, Elizeé?" opýtala sa mama.

Konečne odvrátila svoju pozornosť od dcéry a venovala sa svojej budúcej neveste. Leah sa znova obrátila k oknu.

„Stále neviem," povedala s nervóznym úsmevom. „Chcela som ísť aj tam, kde je Mikael, ale obávam sa toho, že sa tam nedostanem. Nejde mi matematika."

„To ani Leah," odvetil otec. „Ak si Leah myslí, že sa dostane na tú školu a skutočne sa tam dostane, tak potom prejde už naozaj každý."

„Oco!" skríkla Leah.

Mikael s mamou sa rozosmiali. Leah si ale uvedomila jedinú vec. Ak pôjdu študovať ten istý program, možno z nich napokon budú spolužiačky. Nebola si istá, či niečo takéto chcela.

„Sme na mieste," oznámil otec.

Pribrzdil a potom sa zaradil za ostatné autá, ktoré čakali, kým ich závora pustí na parkovisko. Pri jednom z ich večierkov by im možno auto zaparkoval nejaký poskok, tentoraz to museli urobiť sami. Otcovi to nevadilo. Zapichol svoje auto na voľné miesto ako profesionálny šofér a mama pokrútila hlavou. Uznanlivým pohľadom skontroloval svoju prácu, keď vystúpil a Leah prevrátila očami.

„Vieš, že viem šoférovať lepšie, než ty," povedala mu.

„Keď si pozrieme skóre dopravných nehôd a pokút, vyhrávam," mykol plecami.

Mama sa ho chytila za rameno a Elizeé s Mikaelom ich napodobnili. Leah kráčala sama, bez partnera. Vedela, že zlé jazyky budú ohovárať, no aj napriek tomu vystrela chrbát. Možno sa nevedela vyrovnať s Thortonovým odmietnutím, ale neprajné vody závistlivej smotánky jej boli známe. Čokoľvek niekto z nich povie alebo urobí, neublížia jej. A ak áno, dostanú päsťou do nosa.

Hosteska v slušných šatách ich sprevádzala budovou štátneho divadla po schodoch nahor, do lóže. Bolo ich niekoľko po oboch stranách a objavili sa tam iba najváženejší hostia. Otec sa ihneď išiel zvítať s tými, čo sedeli v ich krídle. Leah sa namiesto toho nahla nad zábradlie a sledovala hostí, ktorí sa usádzali v hľadisku na prízemí.

No dlhú spleť čiernych havraních vlasov nikde nevidela.

„Koho hľadáš?" Mikael sa oprel vedľa nej.

„Nikoho," mykla plecom. „Len som sa pozerala, koľko ľudí tu už je."

Hodila sa do sedačky a potom siahla po letáčiku s programom. Zahryzla si do pier. Celý čas sa spoliehala nato, že Thorton na tento benefičný večierok príde a teraz tu nebol. Vybabral s ňou.

Otvorila papier a očami skĺzla po účinkujúcich. Množstvo detských vystúpení ju neupútalo, ale keď zazrela moderátora, ustrnula. Thorton celý večer moderoval. O pár minút vystúpi na javisko, kde už stál pripravený mikrofón v stojane a odštartuje to.

Ako bolo možné, že ho nepozvali na afterpárty pre VIP hostí? Bol predsa tvárou celej tejto akcie.

Ian Dalton sa konečne usadil na svoje miesto vedľa svojej ženy Nadyi a dcéry. Program nepozeral, ale Leah si bola stopercentne istá, že o Thortonovom moderovaní vie. Boli predsa dobrí priatelia, alebo už nie?

„Oco?"

„Čo je zase?"

„Ako to vlastne dopadlo s tým Thortonom?" obrátila svoju tvár smerom k javisku, aby sa nemusela dívať do jeho oceľových očí.

Mama sa nervózne pomrvila na stoličke a odvrátila tvár. Leah nasledovala jej pohľad a zazrela, že v susednej lóži sedela teta Charlotte s Patrickom a starým otcom. Netušila, ako sa im podarilo tam hore dostať invalidný vozík, ale možno tam bol bezbariérový vstup. Alebo sedeli oddelene kvôli niečomu úplne inému?

„Tak ako som ti povedal, dohoda padla," pokrčil plecami.

„Takže od teba nič nedostane."

„O čo ti ide, Leah?" obrátil sa k nej a potom jej začal tichým, ale výrazným šepotom dohovárať. „Najprv sa rozčuľuješ, že ideme na benefičný koncert pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú a potom si urazená, že Thorton nedostane svoje peniaze?"

Mikael s Elizeé naťahovali uši. Aj mama mala problém ukryť záujem v očiach.

„Najprv ideš vyletieť z kože, ako veľmi nesúhlasíš so sobášom a potom mi povieš, že by si možno nebola proti? Čo to má zase znamenať?"

„Leah?" pozrela na ňu mama.

„Len sa pýtam," pokrčila plecami.

Keby nesedela na sedadle, ustúpila by o niekoľko krokov vzad. Teraz to však nebolo možné a vôkol nich sedeli ďalší hostia, pravdepodobne rovnako bohatí ako oni. Dúfala, že nebudú počuť, o čom sa tu teraz hádali.

„Určite sa len pýtaš?" otec nadvihol obočie.

Ľudia dole zatlieskali a ich hádku prerušil ostré pisknutie mikrofónu. Leah sa obrátila dopredu a zazrela Thortona, ktorý stál so širokým úsmevom na perách uprostred javiska a práve slávnostne otváral benefičný koncert.

Otec pri začutí jeho mena zamrzol na mieste. Díval sa na neho, akoby ho videl po prvý raz. Takže tu predsa niečo nehralo. Prestali sa priateliť?

„Len chcem vedieť, čo sa vlastne deje. Bývame všetci spolu a aj napriek tomu nikto o ničom nevie. Ako je to možné?"

„Ja ti poviem ako je to možné," prehovorila mama a Leah počula v jej hlase podráždenie. Ostré a hrdelné, ako vrčanie mačky. „Pretože tvoj otec sa s nami už takmer vôbec nezhovára."

Leah premýšľala nad tým, kedy ho naposledy videla s nimi večerať. Bol stále zaneprázdnený a kým bývala v prenájme, netušila, čo robieva. No teraz sa vrátila naspäť domov a aj napriek tomu bol stále buď v práci alebo zatvorený vo svojej pracovni.

Mikael sa naklonil k Leah, aby lepšie počul otca: „Čo sa stalo? Existuje nejaký dôvod, prečo starý otec sedí vo vedľajšom krídle?"

Otec si vzdychol. Jeho deckám nikdy nič neušlo. To mali po svojej matke. Aj ona bola rovnako vnímavá.

„Budeme sa o tom baviť neskôr," povedal im. „Nie tu."

„Po koncerte," Mikael bol neoblomný.

V pozadí hral detský zbor na hudobné nástroje, žiadne CD nahrávky s modernou hudbou. Tentoraz si decká pripravili sofistikovanú voľnú choreografiu na vážnu hudbu. Leah mala čo robiť, aby potlačila zívanie.

Koncerty klasickej hudby a vystúpenia neboli jej šálka kávy. No ak sa chcela dostať na párty, ktorá mala nasledovať, musela to tu vydržať. Od nudy sa rozhliadala navôkol, neschopná obsedieť vo svojom sedadle.

Čo sa zase stalo, keď im to vôbec nepovedali?