Leah stála uprostred miestnosti na tom istom mieste, kde pred niekoľkými týždňami bola Elizeé. Za ňou stál Luke. Hoci počas prvých návštev nedokázal vyjsť z údivu, keď kráčal vilou Daltonovcov, po čase si na obrovské vzdušné miestnosti a prepych zvykol. Teraz sa cítil v jej izbe ako doma.

V ústach držal niekoľko špendlíkov a jeden sa práve snažil prišpendliť Leah k pásu. Nepodarilo sa mu to a omylom ju pichol, mykla sa pod náhlou bolesťou a potom sa k nemu podráždene otočila.

„Sorry, toto bol posledný," povedal jej. „Ale aj tak mám obavy z toho, ako to bude držať."

„Zašijem to ručne a bude to v pohode. Vezmem si so sebou na večierok pre istotu nejaké zapínacie špendlíky," povedala mu a založila si ruky vbok.

„Netušil som, že sa z teba v priebehu dvoch týždňov stane prvotriedna šička."

Vrazila mu do ramena, až takmer prehltol všetky špendlíky. S nečujným cinknutím popadali na zem. Obaja si kľakli na zem, aby ich pozbierali. Leah bola rada, keď si uvedomila, že látka na šatách sa jej síce nebezpečne napla, ale nepovolila. Keď k nej Luke zdvihol hlavu, uvidel, že sa smeje.

„Musela som zavolať jednu z tých žien, čo nám sem chodí upratovať, aby ma naučila ten stroj používať. Malo to pedál, chápeš? Ako auto. A takmer som si pri jednom z mojich prvých pokusov namiesto látky prišila vlastnú kožu."

„Ale nato, že sú to tvoje prvé šaty, tak vyzerajú dobre," povedal Luke.

Sklopil pohľad a nedokázal sa jej pozrieť do očí. Rozosmiala sa.

„Hovoríš to iba preto, lebo si nevidel to množstvo zničenej látky, ktorá skončila v koši."

Nehovoril to preto, lebo chválil jej prácu. Ale preto, že sa vzdušná látka vlnila okolo jej členkov, úzky opasok šiat jej zvýrazňoval boky. Záhadný tylový závoj našepkával, že sukňa na šatách je hriešne krátka. Hlboký výstrih vzadu odhalil takmer celú hebkú pokožku jej chrbta. V tomto momente by dal čokoľvek zato, aby jej dlaňami mohol po ňom prejsť.

Právo urobiť to si odoprel v momente, ako jej dal kopačky. Teraz mu neostávalo nič iné, iba čakať. Až kým sa ho Leah neopýta, či to znova neskúsia. Až kým sa do neho nezamiluje. Alebo až kým on nezošalie natoľko, že ju o vzťah požiada znova.

„Nevadí, že si minula veľa látky. Výsledok stojí naozaj zato. Ani by som nepovedal, že boli šité ručne."

„Istým spôsobom som podvádzala. Tá žena mi pomohla," mykla plecom. „Alebo lepšie povedané, nemohla sa pozerať nato ako zaobchádzam s jej šijacím strojom."

Sledoval, ako sa postavila naspäť na nohy a zmizla v šatníku, aby si šaty vyzliekla. O niekoľko mučivých minút neskôr sa objavila v obyčajnom tričku a tesných nohaviciach. Svoj prvý návrh šiat si prehodila cez koleno a ručne sa snažila zašiť časť, ktorú sa mu podarilo prišpendliť dohromady.

„Kde si chceš vlastne tie šaty obliecť?" opýtal sa.

„Dnes večer je benefičný koncert, na ktorý idem spolu s mojimi rodičmi. Po ňom je menšia afterpárty s niekoľkými hosťami."

„Kto tam bude?"

„Nejaké celebrity, podnikatelia. Väčšinu by si asi nepoznal," mykla plecom.

Bolo zvláštne vidieť, že pri spomenutí celebrít sa jej nezrýchľoval dych. Dokonca o nich hovorila znudene, akoby sa tam ani netešila. Bola to pre ňu zrejme rutina. To, čo iní považovali za zázrak, bola samozrejmosť.

„Každopádne, len čo sa tá vec skončí, pustíme sa do tvorby svadobných šiat. No stále si lámem hlavu nad tým, aký oblek urobíme pre ženícha. Nemám ani poňatia ako by to malo vyzerať. Videla som na nete niekoľko strihov, ale zdá sa to byť dosť komplikované."

„To nechaj na mňa. Ty urobíš šaty pre Elizeé, ja pre tvojho brata. Vybavené."

„Dobre, ale saká sú fakt ťažké. Ako chceš na ne vymyslieť strih? Stiahneš nejaký z internetu?"

„Mám jeden nápad. Uvažujem, že by som rozpáral oblek, ktorý si mi kúpila."

„To je geniálny nápad."

Pokrútil hlavou. Bol to šialený nápad. Zničiť oblek, ktorý stál niekoľko stoviek. Ale zdalo sa, že Leah neriešila hodnotu peňazí, ktoré po tom všetkom vyjdú nazmar. Namiesto toho súhlasne pokyvovala hlavou, zdalo sa, že má dobrú náladu. Videl v jej očiach vzrušenie a nevedel, odkiaľ sa tam bralo. Tešila sa na ich spoločný projekt, alebo sa skutočne tešila na koncert, o ktorom teraz rozprávala?

Sprevádzal ju iba raz na jednom z týchto ich večierkov a necítil sa tam dobre. Atmosféra bola napätá a vyumelkovaná, hostia pôsobili falošne. Leah v tom svete vedela chodiť, on dúfal, že sa nikdy nestane jeho súčasťou. Bolo by vôbec možné, aby sa ich životy prelínali?

Obával sa, že po tom všetkom, čo sa medzi nimi udialo, sa ich vzťah zhorší. Očakával, že sa mu bude vyhýbať, alebo ho bude odmietať, no ona sa k nemu správala normálne. Akoby sa medzi nimi nikdy nič nestalo. Stal sa iba známosťou, ktorá vyprchala do stratena. Nič pre ňu už viac neznamenal.

Myšlienky ho priviedli na miesto, kam nechcel ísť. Bol čas pohnúť sa ďalej.

Pozrel na hodinky a potom si vzdychol. „Mal by som ísť," povedal. „Potrebujem ešte dnes začať novú stránku komiksu, inak budem kvôli skúškovému pozadu."

„Ako sa mu darí?"

„Dobre. Vlastne, Leah. Uvažujem, že ho dám vytlačiť a zviazať. V lete bude zraz ľudí, ktorí majú radi komiksy a chcel by som si tam prenajať stánok. Budem ich tam predávať."

„To je super nápad."

„Tak mi napadlo," prehrabol si vlasy. „J-je to len nápad, ale ak by si chcela, mohla by si ísť so mnou."

„Ešte som nikdy na takom niečom nebola. Povedal si, že je to v lete?"

„Na začiatku júna. Bude to síce počas skúškového, ale je to od piatka až do nedele."

„Dobre, pôjdem tam s tebou," zasmiala sa. „Mohla by som ti robiť reklamu. Koniec koncov, som vlastne jednou z tých postáv."

Spoločne s ním vyšla z izby a potom kráčali po chodbe. Zazrel na schodoch jej brata Mikaela, ktorého si pamätal z jednej z ich rodinných fotografií. Keď s ním Leah zišla nadol, počkala, kým sa v chodbe obliekol a s prekríženými rukami sa s ním rozlúčila. Začínala byť nervózna a on si to všimol. Chcel sa opýtať, čo sa deje, no jej predstieraný úsmev ho zastavil. Sem ho doviezla, ale naspäť sa odvezie. Potreboval si prefiltrovať svoje myšlienky.

Len čo sa dvere za ním zabuchli, Mikael sa oprel o zárubňu v chodbe. Keď prehovoril, Leah takmer vyletela z kože.

„Takže toto je on."

„Kto on?" otočila sa na neho.

„Toto je chalan, ktorému si kupovala ten drahý oblek, aby si mohol začleniť do našej spoločnosti?"

Až príliš sa podobal na Patricka vo svojom postoji a správaní. Prišlo jej z toho nevoľno. Spomenula si na jeho odporný úsmev a pristúpila bližšie k svojmu bratovi.

„Nechaj to tak," povedala mu. Potom mu vzala ruku a zvesila ju zo zárubne. „S Lukeom sa to už dávno skončilo."

„To je škoda," odvetil. „Vyzeral byť v pohode. Dala si mu kopačky?"

Prešla bez slova popri ňom. Nikdy v živote sa neprizná, že ona bola tá, ktorá dostala kopačky. Ponáhľala sa ku schodom, no Mikael ju stále prenasledoval. Keď utekala nahor, aby zmizla vo svojej izbe a vyhla sa jeho dotieravým otázkam, uvedomila si, že to neboli posledné kopačky v jej živote. A predsa tie od Thortona boleli omnoho viac.

ZaklaplaMikaelovi dvere pred nosom a zastala v izbe, kde na posteli ležalijej prvé večerné šaty. Dnes mala jedinečnú šancu nakloniť váhy na svoju stranu.